Sviatok Lucie - 13. december
@ mágia a okultizmus     13.12. 09, 10:49

Domenico di Pace Beccafumi: Svätá Lucia; zdroj: sk.wikipedia.org

darka píše: ako Luciu vidia kresťania

Gréckokatolíkom: Svätá Lucia


Jednou z typických odlišností medzi východnými cirkvami a latinskou cirkvou, ktorá je v súčasnosti zrejmá aj nezasvätenému pozorovateľovi je odlišnosť v kulte svätých, resp. v spomienkach, ktoré pripadajú na jednotlivé dni roka pre toho, ktorého svätého.

V gréckokatolíckom kalendári máme dnes množstvo svätých, zvlášť z prvého tisícročia kresťanstva, ktorých mená sú neznáme v západnej cirkvi a na Západe bol zasa kalendár a zoznam svätých priebežne doplnený novými, modernými svätcami, ktorí zasa chýbajú v byzantskom liturgickom kalendári.

Pri úcte niektorých svätých sa však oba kalendáre zhodujú - ide predovšetkým o svätcov prvých storočí cirkvi, ktorých kult bol rovnako rozšírený na Západe aj Východe.
Zväčša sú to osoby známych cirkevných otcov, ako je niekto z trojice Svätiteľov sv. Bazil, Ján Zlatoústy, či Gregor Naziánsky, alebo aj sv. Mikuláš, ktorého liturgickú spomienku sme slávili nedávno, či iné známe postavy cirkevných dejín.

V niektorých prípadoch sa však už v prvotnej cirkvi rozvinul na Západe i Východe kult niektorých svätých o ktorých nemáme veľa presných a hodnoverných životopisných údajov. Medzi takéto prípady môžeme zaradiť sväticu, ktorú si pripomína Cirkev na Západe i Východe v 13. decembra, mučenicu a pannu sv. Luciu.

Je ťažko odpovedať na otázku, či sv. Lucia je sväticou východnou, alebo západnou. Žila a zomrela v sicílskom meste strobylého gréckeho pôvodu Syrakúza na rozhraní tretieho a štvrtého storočia. Občianstvom teda bola poddanou rímskeho impéria, podľa tradície pochádza zo zámožnej miestnej rodiny, meno jej matky – Eutychia – poukazuje na grécky pôvod, zatiaľ čo jej vlastné meno – Lucia – poukazuje na latinský základ od slova lux, svetlo, teda jasná, svetlá, žiariaca a je dosť pravdepodobné, že by mohlo byť odvodené z rímskeho mena jej otca, ktorý sa mohol volať tradičným rímskym menom Lucius.

Najstarší životopis sv. Lucie je zaznamenaný v gréčtine, v tzv. Papadopulovom kódexe, ktorý zachytáva tradíciu asi z 5. storočia avšak jej kult v rodnom meste Syrakúzy dosvedčuje náhrobný kameň s gréckym nápisom zo 4. storočia, objavený profesorom Orsim v roku 1894.

Kombináciou historických a hagiografických údajov môžeme v krátkosti opísať život svätej Lucie nasledovne. Narodila sa okolo roku 280–290, ako sme už spomenuli v zámožnej syrakúzskej rodine. V tomto období kresťania boli v rímskej ríši relatívne tolerovaní, a to už na základe dekrétu cisára Galiena z roku 262.


Pokračovanie: http://storico.radiovaticana.org/slo/storico/2006-12/107768_greckokatolikom_svata_lucia.html

P. Cyril Vasiľ SJ



a ako ju u nás vidí ľud

Zvyky na Luciu

„Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc."

Adventné obdobie nám okrem prípravy na Vianoce prináša množstvo starorodičovských zvykov. I k Lucii (13. december) sa viažu rôzne tradície. Deň považovaný za najkratší deň v roku a najvýznamnejší zo stridžích dní. Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia si oči vylúpila a poslala svojmu ženíchovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami. Na základe tejto legendy sa znakom stala miska s očami.

V ľudových vrstvách sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Robili s ním krížik na čelo, aby zvýšili ochranný účinok.

Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rád ďalších opatrení:
- Medzi najznámejšie patrí „vymetane rohov“ . Mladé dievčatá oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke chodievali od domu k domu a vymetali nielen rohy a kúty, ale i samotných domácich. Tento rituál mal odohnať všetko zlo a choroby. Celý večer sa niesol v podobe ticha, nik nesmel ani pípnuť.
- V Liptove a Turci bola rozšírená predstava, že kto sa pozrie cez dieru v doske, uvidí všetky strigy.
- Najpopulárnejším bol „luciový stolček“ . Vyrábal sa na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom dačo urobiť.

Pokračovanie: http://www.jankohrasko.sk/clanky/clanky/2008/december/zvyky-na-luciu

Spracovala: Ľudmila Hricková, Martina Blažeková a Alena Škodyová


Súvisiace články:
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=301
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=2222
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=4443


(c) Putnici / http://putnici.sk/