?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Viktor Pavel: Lobsang Rampa – Láma... nebo podvodník? AOS PUBLISHING, 2002
@ moja knižnica     30.3. 04, 01:33
Každý, kto sa rozhodne kráčať cestou ezoterického bádania, hľadá odpovede na to, s čím si v živote nevie nijako poradiť. Či bude takéto bádanie zmysluplné, alebo nie, to sa nikdy nedá vopred vedieť. Je to skrátka risk. Racionalizovať neracionalizovateľné, mýtizovať racionálne. Neúnavný hľadač môže po rokoch zistiť, že bol by býval urobil lepšie, keby bol žil životom väčšiny, ktorá si s duchovnými dilemami sotvakedy láme hlavu. Každý má však svoju individuálnu cestu a nikto si nemôže zvoliť iné smerovanie len také, ktoré mu podľa daností a okolností prináleží, a ktoré si, hoci nevedomky, zvolil sám.

Ezoterické disciplíny sú priestorom, v ktorom sa dosť búrlivým a živelným spôsobom stretávajú fakty a fikcie. Práve preto sú častým terčom vedeckej kritiky. Veda od ezoterikov vyžaduje verifikáciu, potvrdenie, dôkazy, pevné fakty. Keďže však ezoterici často pracujú s imagináciou, fantáziou a intuíciou, nemožno od nich žiadať, aby vedeckej obci predložili dogmy, večne platné axiómy, definície, pevne zakotvené postuláty. Ezoterici si uvedomujú, že jazyk nie v plnej miere odráža to, čo pri svojej práci zažívajú. Ezoterické spisy dávajú len úlomkovitý a veľmi približný obraz o tom, akým spôsobom zasahuje magická imaginácia do procesov fyzického sveta. Preto je nezmyselné čudovať sa tomu, ak v ezoterických knihách nájdeme protirečenia, paradoxy, zdanlivé absurdity. A. Crowley alebo N. Fulcanelli s paradoxmi, absurditami, čudesnými etymológiami a ešte čudesnejšie pokrútenou gramatikou vo svojich knihách vedome pracovali. Ezoterická kniha nie je vedecký traktát, nie je to učebnica ani matematická či gramatická príručka. Pokojne môže byť aj znôškou táranín, podstatné je, aké zrnko pravdy takáto znôška ukrýva a či takéto poznanie môže niekomu v niečom prospieť a pomôcť.

Ezoterická kniha je špecifické médium, prostredníctvom ktorého komunikuje imaginácia autora s imagináciou čitateľa. Preto veľmi záleží na tom, aby čitateľ našiel „svojho“ autora a nestrácal čas knihami, ktoré ho „otravujú“, keďže sa na ne nedokáže nijako naladiť.

Na knihy Carlosa Castanedu sa na celom svete „naladili“ milióny čitateľov. Podobným fenoménom, ktorý Castanedovi predchádzal, bol a je Lobsang Rampa.

Rampove knihy si získali neuveriteľnú popularitu a napriek tomu, že vedci mali početné výhrady k hodnovernosti ich obsahu, upozornili svet na spirituálnu tradíciu Čínou okupovaného Tibetu.
Lobsang Rampa sa vo svojich knihách vydáva za tibetského mnícha. Podľa tibetológov však takýto človek v Tibete nikdy nežil. Vysvitlo aj to, že v podstate ide o Európana, ktorý o sebe tvrdil, že tibetský mních Lobsang Rampa sa do neho inkarnoval. Skrátka dohady o tom, kto je Lobsang Rampa a či máme do činenia so šialencom, podvodníkom alebo geniálnym autorom románových fikcií, dodnes zamestnávajú tak Rampových prívržencov, ako i jeho odporcov.
Český autor Viktor Pavel sa vo svojej knihe Lobsang Rampa – láma... nebo podvodník? podujal na vskutku ambicióznu úlohu: vypátrať totožnosť Lobsanga Rampu, zistiť, čo je a čo nie je fakt v jeho knihách a navždy ukončiť diskusie, ktoré celú záležitosť skôr zahmlievajú, než vyjasňujú
.
Pavel uvádza dve základné verzie Rampovho životopisu. V tej prvej, všeobecne známej sa píše: „Dr. T. Lobsang Rampa se podle svých tvrzení narodil ve Lhase, hlavním městě Tibetu, roku 1909. Přesné datum jeho narození bohužel není známo, protože osobní data nemají v Tibetu velký význam. Lidé je většinou neznají. Pocházel prý z velmi významné rodiny. Jeho rodiče totiž měli velký vliv na správu země, protože pochádzeli z urozeného rodu a patřili k vysoké společenské třídě. Lobsang Rampa byl vychováván velmi přísně, neboť se mělo za to, právě tak se stane zpusobilým, aby mohl úspešně zaujmou své místo ve společnosti. (...) Lobsang v čokporské lámaserii prošel všemi stupni výcviku – od úplného začátečníka až k hodnostem lámy a opata.“ Lobsang sa naučil umeniu tibetských chirurgov, navštívil niekoľko nedostupných tibetských oblastí bohatých na výskyt rôznych liečivých rastlín, dostal sa k legendami opradeným okultným mestám, tajomným jaskyniam a bol zasvätený do umenia tibetskej mágie. Roku 1927 študoval v Číne medicínu, v čase japonskej invázie (1937) pomáhal pri ošetrovaní zranených, zanedlho nato sa dostal do japonského zajatia, kde bol mučený. Zo zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť v roku 1945 a cez Rusko, Československo a Nemecko sa dostal do USA. V New Yorku sa venoval výskumu ľudskej aury, pričom aj naďalej udržoval s Tibetom telepatické spojenie. Keďže zdravie Lobsanga Rampu bolo v tom čase už značne podlomené a nepoužiteľné, tibestkí lámovia pomocou astrálneho cestovania a telepatie hľadali pre Rampu nové telo. Ich úspech bol korunovaný úspechom, a tak sa „duša“ Lobsangu Rampu mohla v roku 1949 reinkarnovať v tele waleského klampiara Cyrila Henriho Hoskinsa, ktorý spáchal samovraždu. Prvá kniha Lobsanga Rampu, Tretie oko, napísaná rukou Cyrila Hoskinsa, vyšla v roku 1956 v Londýne.
Takto znie legenda Rampovho života. A čo hovoria fakty, ku ktorým sa podarilo Viktorovi Pavelovi dopátrať? „Dočetl jsem se, že se Cyril Henri Hoskins narodil 8. dubna 1911 v Plymptonu poblíž Plymouthu v oblasti Devonshire v Anglii. Jeho otcem by instalatér Joseph Henri Hoskins, narozený v roce 1878 v Plymouthu. Matka se jmenovala Eva Hoskinsová (rozená Martinová). Cyril měl sestru Dorothy Winifred Hoskinsovou (narozena 21. března 1905 v Plymptonu). Ta se provdala za faráře Rev. Illingsworth-Buttlera.

Už od malička byl Cyril Henri Hoskins podivné dítě. Lidé ho považovali za celkově nemocného. Na rozdíl od své sestry byl prý velmi rozmazlený a problémový. Nikdy si nehrál s ostatními dětmi, stále jen experimentoval s elektrickými přístroji a zabýval se pokusy na hmyzu.
(...) Cyril navštevoval školu v Plymptonu. Poté, co ji v patnácti letech opustil, nenašel si práci. Proto se poflakoval po obchodě svého otce a předstíral, že mu pomáhá. Byl prý velmi líný, někdy se povaloval celé dny v posteli. (...)
Stále častěji měl ruzné halucinace a výpadky paměti. Dne 13. června 1949 na zahradě spadl ze stromu a poté si už vubec nevzpomínal na svuj předchozí život. Úplně změnil oblečení i zpusob života. (...) Později si Hoskins říkal dr. Kuon a začal tvrdit, že se narodil a žil v mládí v Tibetu. Dlouhou dobu byl opět nezaměstnaný. Aby si přivydělal, začal psát knihu Třetí oko. V ní se začal nazývat dr. T. Lobsangem Rampou.“ Kniha Tretie oko sa stala veľmi rýchlo bestsellerom nielen vo Veľkej Británii, ale aj v ďalších dvanástich krajinách. Po nej nasledovali ďalšie úspešné príbehy o živote lekára Lobsanga Rampu: Lekár z Lhasy, Príbeh Lobsanga Rampu, Jaskyňa predkov, Život s lámom, Škola ezoteriky, Múdrosť starých, Šafránové rúcho, Kapitoly života, Viac ako desatina, Živiť plameň, Pustovník, Trinásta svieca, Svetlo sviečky, Úsvit, Ako to bolo, Ja verím, Tri životy, Tibetská sága, Moja návšteva Venuše. (Väčšina zo spomínaných kníh vyšla, alebo vychádza v českom vydavateľstve Trigon.)
Bol teda Lobsang Rampa podvodník? Viktor Pavel dáva na túto otázku kladnú odpoveď, súčasne však podotýka: „I přesto, že dr. T. Lobsang Rampa byl podvodník (i když o tom třeba ani sám díky svému pevnému přesvědčení nevěděl), nepochybně jeho knihy měly a stále ještě mají velký význam. Psal v době, kdy o Tibetu a jeho tajemstvích téměř nikdo nic nevěděl a jemu se přesto podařilo západní čtenáře s touto tajuplnou kulturou seznámit.

Viktor Pavel investoval do svojho pátrania po pravdivých faktoch o živote Lobsanga Rampu nielen veľa trpezlivosti a času, ale aj veľa zanietenia a emócií. Jeho dielo je hodnotné práve preto, lebo z neho od prvej strany cítiť hlbokú zainteresovanosť, ba až vrúcne nadšenie z kníh T. Lobsanga Rampu, pričom úmerne s tým, ako nové fakty pribúdajú, sa mení aj Pavelov postoj k Rampovi, aby v závere knihy vyvrcholil vo vyváženom, triezvom súde.

Na otázku, či sa pustiť do čítania Pavelovej štúdie po tom, ako som vám vyzradil pointu knihy, odpovedám: áno. Pretože kniha obsahuje ďalšie, z hľadiska ezoterickej praxe zaujímavé fakty. Výsledok Pavelovho bádania ma od čítania kníh „podvodníka“ Lobsanga Rampu vôbec neodradil, naopak, vzbudil vo mne ešte väčší záujem. Láka ma totiž možnosť sledovať, ako taký „podvodník“ tká svoje fikcie...

Peter Macsovszky

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (5) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
prilepeny bojovnikpagi130.Mar:03:30

čitateľov: 9760   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (377)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy