?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Peter Carroll: Liber Null & Psychonaut ...a dvanásť dôvodov prečo nečítať túto knihu
@ moja knižnica     18.9. 07, 21:14

Vydanie českého prekladu knihy Petera Carrolla Liber Null & Psychonaut (dalej LN-P) je pre mňa kultúrnou udalosťou. Boli časy, keď som tento základný text chaos mágie študoval dosť horlivo – po dobu jedného roka som si každý večer prečítal náhodne vybranú kapitolu knihy. Je to tak trochu moja srdcová záležitosť; preto nech mi všetci čo sa na tom podielali odpustia, nemôžem inak, púšťam sa do recenzovania.

Ako priznáva sám Pete, písať súvislé texty so vzájomnou nadväznosťou je pre neho utrpením. Radšej píše kratšie eseje podľa momentálnej inšpirácie a oblasti záujmu. Utrpenie potom prechádza na editora, ktorý sa z toho snaží vytvoriť aspoň ako – tak súdržný celok. Pri knihe Liber Null & Psychonaut sa to podarilo celkom obstojne. (Na rozdiel od zatiaľ poslednej Carrollovej knihy – Psybermagick, ktorú asi neocení nikto bez zmyslu pre postmodernistické diskontinuity a útržkovitosť.) Nemusíte ju síce čítať postupne od začiatku do konca, ale jednotlivé eseje vytvárajú celky, ktoré spolu, aspoň v širšom zmysle, súvisia.

Takže čo kniha vlastne obsahuje? Liber Null je v podstate úvod do chaos mágie. Skladá sa z niekoľkých kapitol – kníh. Každá kapitola obsahuje niekoľko podkapitol pojednávajúcich o konkrétnych záležitostiach magickej teórie a praxe. Napríklad Liber MMM je kurzom rozvinutia základných magických zručností a obsahuje podkapitoly Ovládanie mysle, Mágia, Snenie. Liber LUX obsahuje podkapitoly: Gnóza, Evokácia, Invokácia, Oslobodenie, Augoeidés, Divinácia, Očarovanie. Temnejšie ladená Liber NOX zase pozostáva z kapitol: Čarovanie, Dvojník, Transmogrifikácia, Extáza, Náhodné presvedčenie, Abeceda túžby, Milénium. Záverečná Liber AOM obsahuje skôr základné tézy teórie chaos mágie: Práca s éterom, Transsubstanciácia, Chaosféra, Nový eón, Reinkarnácia.

Psychonaut je názov pôvodne samostatnej druhej knihy. V roku 1987 však vyšla v jednom zväzku spoločne s Liber Null a odvtedy sa tieto dva tituly vydávajú ako jedna spoločná kniha. Psychonaut obsahuje kapitoly, z ktorých niektoré sú opäť delené do podkapitol. Sú to lákavé názvy ako: Mágia nového eónu, Skupinové magické experimenty, Úrovne vedomia, Magický súboj, Rituály chaosu, Magický čas, Chemognóza, Magický pohľad na svet, Šamanizmus, Gnosticizmus, Okultné kňažstvo, Magické zbrane, Magické paradigmy, Príbehy, Teória katastrof a mágia.

Osobne považujem LN-P za najdôležitejší a najvplyvnejší text post-crowleyánskej mágie. Niektoré jeho myšlienky, ktoré vytvorili celkový kontext prúdu chaos mágie, nie sú celkom originálne. Nájdeme ich naznačené už v textoch Ramseya Dukesa alebo Roberta Antona Wilsona, Carlosa Castanedu a Terryho Pratchetta, prácami ktorých sa Carroll inšpiroval. V LN-P ich však uchopil a podal novým, elegantným a vysoko nákazlivým spôsobom. Podobne Carroll operuje aj s viacerými prvkami tradičnej magickej výbavy, ako napríklad skladbou rituálov, využívaním korešpondencií, krištálov, či magických zbraní. Nakoniec, Carroll tu načrtáva ideu chaos mágie ako prirodzeného pokračovateľa magickej tradície západného i východného smeru. LN-P tiež veľkou mierou prispela (spolu s textami Dukesa a Sherwina) k znovuobjaveniu odkazu Austina Osmana Sparea a zaslúžila sa o hojné rozšírenie sigilárnej mágie.

Iné myšlienky obsiahnuté v LN-P sú Carrollovými originalitami a ich dopad na západnú magickú scénu bol doslova revolučný. Takými sú napríklad idey o démonovi Choronzonovi; prázdnote, bezobsažnosti a neforemnosti pravého Svätého anjela strážcu (kia); práci s paradigmami, alebo pokusy o určenie a izolovanie niekoľkých základných „stavebných kameňov“ mágie. (Posledne menované Carroll zavŕšil vo svojich ďalších dvoch prácach, vďaka čomu mohlo vzniknúť také fascinujúce odvetvie, akým je zostavovanie magických rovníc, či pokus o kvantifikáciu mágie.) Takisto je tu predstavené úplne nové chápanie ľudského Ja (multi-self), ktoré je svetelné roky vzdialené od všetkého, na čom bola mágia založená dovtedy (vzťah k jednotnému, solárnemu Ja, Tiferet atď.). Osvieži aj zdôraznenie významu humoru, smiechu a seba-irónie v mágii.

Prístup prezentovaný v LN-P nie je ešte úplne postmodernistický; pohybuje sa skôr na hrane postmodernistického a tradičného prístupu. Má zvláštnu atmosféru spájajúcu kremíkovú vôňu nastávajúcej digitálnej éry (Liber Null vznikla v roku 1978, Psychonaut v roku 1982) s temnou romantikou prvotného čarodejníctva a šamanizmu. To všetko okorenené tým najlepším z tradičnej západnej magickej línie. Je to jednoduché (pozor, nie ľahké!), pochopiteľné a zábavné. Obrovský rozdiel od nudných a hrubých foliantov starej rituálnej mágie, ktoré vás unudia na smrť a potom zmenia zo začínajúceho mága na bibliofilského historika presvedčeného o tom, že nakresliť magický kruh a skúsiť si evokáciu bez perfektnej znalosti aramejčiny, hebrejčiny, starogréčtiny, latinčiny a eskimáčtiny je holou samovraždou.

Dôležité je uvedomiť si dve veci. Prvú, že v čase písania Liber Null mal Carroll 25 rokov. Psychonauta napísal ako 29 ročný. Ide teda o náhľady mladého mága, čo má svoje klady, ako aj zápory. Druhou vecou je, že LN-P nie je žiadna novinka. Ide o tridsaťročný priekopnícky text, ktorý dal podnet ku vzniku nového magického prúdu. Pritom už v priebehu devätdesiatych rokov sa v západnej magickej scéne objavili názory, že chaos mágia je mŕtva. To, čo sa na západe pod chaos mágiou myslí dnes, má už často s pôvodnou LN-P málo spoločného.

Neviem tiež, do akej miery môže byť u nás tento text správne pochopený čitateľmi neovládajúcimi anglický, či nemecký jazyk, keďže jeho originalita do veľkej miery spočíva v polemike a novom definovaní crowleyánskych téz a mágie Zlatého úsvitu. (K čomu toho u nás vyšlo veľmi málo. Z Crowleyho zásadných prác len Liber AL vel Legis a Kniha Thothova v 90-tych rokoch; k Zlatému úsvitu séria kníh od manželov Cicerovcov.) Možno sú to ale zbytočné obavy. Na to, aby vám LN-P veľa dala, nepotrebujete dôkladnú znalosť Crowleyho. Ak vás zaujme, rozšírite si v tomto smere rozhľad dodatočne a potom ju pochopíte ešte hlbšie.

Preklad sám osebe je vždy skôr interpretáciou pôvodného textu, než jeho 100 percentným prevodom. Ak vás táto interpretácia osloví, mali by ste časom rozhodne pristúpiť k štúdiu originálu. Osobne mám úplne iný dojem – „feeling“ z prečítania anglického originálu ako z prečítania českého prekladu. A pritom preklad považujem za celkom kvalitný (aj keď niektoré termíny a state by som preložil inak). Asi je prirodzené, že ak máte nejaký filozofickejšie zameraný text naozaj radi a roky ho študujete, žiadny jeho preklad vám nebude pripadať celkom uspokojivý. Na niektorých miestach českého prekladu ide skôr o prerozprávanie určitej myšlienky, než doslovný preklad anglickej predlohy. Myšlienkový základ je väčšinou prevedený správne, no napriek tomu by mi bola bližšia čo najväčšia vernosť predlohe aj za cenu určitej ťažkopádnosti.

S touto poznámkou teda plynulo prejdem na kritiku a vybijem si roky hromadený resentiment za všetky kritické pripomienky k mojim vlastným knihám.

Na zadnej strane obálky sa okrem iného píše, že kniha „...v sobě současně zrcadlí i sumu pocitů celé jedné generace esoteriků druhé poloviny dvacátého století. Tedy kulturních vyvrženců, kteří tváří v tvář úpadu okultních spolků“ atď. atď.

Voči označeniu „kultúrni vyvrženci“ v spojitosti s chaos mágiou by som sa hádam aj ohradil. Naopak, chaos mágia je charakteristická aj tým, že pomerne veľká časť jej praktikov je kultúrne a sociálne integrovaná; a to v nepomerne väčšej miere, než povedzme praktici Thelémy, alebo religióznych systémov, akým je satanizmus. To nie je propaganda, ale názor získaný dlhodobejším pozorovaním v čase môjho thelémskeho pôsobenia. Charakteristické je aj to, že väčšina vrcholných predstaviteľov chaos mágie je v „svetskom rozmere“ pomerne úspešná (Dukes, Carroll, Hine, Tegtmeier) a spoločensky včlenená, čo je v príkrom rozpore s vrcholnými predstaviteľmi napr. Thelémy (Crowley, Parsons), tradičného hermetizmu (Lévi, Lasenic, Kabelák), či viacerých ďalších magických prúdov. Aby som uviedol aj osobný príklad – priznám sa, že sám s chaos mágiou z času na čas poexperimentujem. A to som člen kultúrnej komisie mesta a zamestnanec miestneho kultúrneho domu! Síce len na polovičný úväzok, ale poznámka o chaos mágoch ako kultúrnych vyvržencoch sa ma aj tak dotkla. Bodka.

Tiež by som polemizoval s označením chaos mágov ako „ezoterikov druhej polovice 20. storočia“. Vedie ma k tomu Carrollov neskrývaný odpor k ezoterike ako takej; jeho svojské výroky o niektorých jej rozšírených oboroch: „Môžete z toho ľahko vytĺcť peniaze. Občas tým môžete niekoho dostať do postele. Ale inak na to zabudnite.“ (o astrológii); či celkový názor: „Mágia sa neoslobodí od okultizmu kým nezaškrtíme posledného astrológa črevami posledného duchovného majstra.“. Jednoducho beriem, že v najširšom zmysle môže mať chaos mágia s ezoterikou čosi spoločné (používanie niektorých podobných výrazov). Ale myslím si, že v jej najdôležitejších textoch je výrazná snaha dištancovať sa od všetkých ezoterických, duchovných, okultných, či new ageovských prúdov. Chaos mágia tak nie je alternatíva k Theléme, wicce, okultizmu či tradičnej mágii. Chaos mágia je niečo úplne iné – prúd, ktorý vo svojich neskorších plodoch - neskorší Dukes a Carroll - celkom preťal akúkoľvek spojitosť s týmito oblasťami ľudskej duchovnej aktivity. (Napríklad Dukes v knihe Dobrý, zlý, zábavný objasňuje, prečo je paradoxne práve ne-viera v mágiu základom a východiskom ním prezentovaného magického myslenia a prečo všetky systémy založené na viere v magické -Theléma, rituálna mágia atď.- v drvivej väčšine zlyhávajú a sú v reálnych dôsledkoch magicky úplne nefunkčné alebo kontraproduktívne. Už zahrievacie teorémy Carrollovej teórie H6D alebo magické rovnice ako s2 – (ct)2 + (ca)2 + (cb)2 = 0, by sa na štandardnom ezoterickom festivale s veľkým nadšením ani s pochopením asi nestretli.) Preto nepovažujem označenie chaos mágov ako „ezoterikov druhej polovice 20. storočia“ za veľmi šťastné. Zároveň ale priznávam, že sám Carroll hovorí, že od tisíc praktikov chaos mágie by vzišlo tisíc definícií toho, čo to chaos mágia je. Krása chaos mágie spočíva okrem iného v tom, že sa na ňu dá nahliadať rôzne. Ani môj, ani Carrollov ani Catalessin pohľad na ňu nie je správnejší, než ostatné. Sú to individuálne a subjektívne rovnocenné pohľady. Samozrejme, musíte vedieť o čom hovoríte a byť zorientovaní v základnej literatúre, praxi, technikách. Ale s týmto základným objemom informácií a skúseností sa vaše pohľady môžu rôzniť, čo je práve názorová pluralita, akú chaos mágia nezaznáva ako väčšina magických prúdov. Práve naopak – víta ju.

Čo sa týka konkrétnych vecí prekladu, uvediem námatkovo zopár bodov, ktoré by som preložil inak.

V prvom rade mi nie celkom vyhovuje samotný preklad termínu „chaos magic“ ako „mágia chaosu“. Prikláňam sa k dodržaniu poradia slov a prekladu „chaos mágia“. Toto spojenie poukazuje na nový typ mágie, ktorý s pôvodnou mágiou nemá koncepčne veľa spoločné a teda zaoberať sa chaos mágiou je principiálne niečo iné ako zaoberať sa mágiou. Pomáha to odčleniť sa od slepého čreva doterajšej mágie. Oproti tomu označenie „mágia chaosu“ primárne evokuje mágiu, naviac využívajúcu sily chaosu. Môjmu uchu to znie dosť podradne – hypoteticky si dokážem predstaviť seba prezentáciu ako „chaosmága“, tj. príslušníka experimentálneho myšlienkového prúdu, ale rozhodne nie ako „mága chaosu“, tj. mága využívajúceho sily chaosu. Je to zdanlivá maličkosť, ale táto maličkosť značne zaváži pri začleňovaní chaos mágie do informačnej siete širších súvislostí, epistémy aj kontextu, v akom sa bude používať. Takisto spoločenské zaradenie je úplne iné. Chaosmágovia by mohli byť chápaní zhruba ako diskordiánci (čo by bola ich jediná nádej ako sa nedostať do úplnej periférie spoločnosti), teda ako niečo síce bizarné, ale originálne, kreatívne, recesistické a nepatologické. Myslím, že je to bližšie Carrollovmu chápaniu a zámeru (vie sa, že pri zostavovaní niektorých prvkov chaos mágie hravo vychádzal z pravidiel aj designu stolnej hry D&D, fantasy literatúry atď.; jednoducho to bola radostná, dionýzovská tvorba). Oproti tomu mágovia chaosu automaticky skĺzavajú do priehradky „mágia“, ktorá je spoločensky (v podstate právom) zdegradovaná na úroveň pubertálnych hľadačov vlastnej identity, podvodníkov, bláznov, čudákov, satanistov a sexuálnych deviantov. Pritom chaos mág nemusí mať s pôvodnou mágiou ani s predstaviteľmi rôznych prúdov mágie až tak veľa spoločného. Možno, že vôbec nič. Nakoniec, samotný termín „chaos“ sa v pôvodných Carrollových textoch neobjavoval, proste tam bol v rámci hry dosadený, lebo „chaos“ dočasne vo vede zastupoval (ako znak), ten prvok, aký Carroll považuje za prameň ľudského génia, kreativity a mágie.

Zvláštny mi pripadá preklad Carrollom založeného magického rádu (Illuminates of Thanateros), ktorý je tu uvádzaný ako>i> Ilumináti z Thanateru. Thanateros je zloženina dvoch slov: Thanatos a Eros, teda pud (ale aj božstvo) smrti a života – érosa. To sú dve základné pudové sily v ľudskom nevedomí, ktorých zlúčenie chaos mágia využíva. Ide teda o slovnú hračku vytvárajúcu čosi ako nové, symbolické božstvo – Thanaterosa. Svoju knižnicu magickej literatúry som síce rozpredal už pred niekoľkými rokmi, a preto nemôžem previesť kontrolu, no pokiaľ si dobre pamätám, už Milan Nakonečný v knihe Magie v teorii, historii a praxi prekladal rád ako Thanaterovi Ilumináti. Ja by som opäť zbytočne nekombinoval a preložil ako Ilumináti Thanaterosa. Pokiaľ používanie predložiek a skloňovanie v češtine nemá celkom iné pravidlá ako v slovenčine, potom preklad Ilumináti z Thanateru nie je príliš správny; evokuje skôr nejaké africké mesto ako rodisko týchto iluminátov, než ich materské pseudobožstvo, základnú chaosféru rádu.

V knihe objavíte aj preklady, ktoré trochu menia význam state oproti tomu, ako ste ho chápali dovtedy. Napríklad kapitola o invokácii končí vetou: „Nic nezaručí takový úspěch invokace jako nejrůznější výstřelky.“ V originály je to: „In works of invocation, nothing succeeds like excess.“ S prihliadnutím na to, čo Carroll v tejto kapitole píše, a tiež k jeho myšlienkam o invokácii v Liber Kaos, sa domnievam, že tu vlastne nenabáda k najrôznejším výstrelkom. Skôr upozorňuje, že pri invokácii je dôležitý exces v želanom smere. Teda, že pomocou korešpondencií, psychodrámy, typu gnózy, prípadne požitia nejakých látok dosiahnete nepomerné vychýlenie svojej duševnej konfigurácie v smere invokovaného Ja. Proste, že to jedným smerom nepomerne preženiete, rozviniete výsek svojho multi-self na úkor ostatných Ja. To je vlastne podstata invokácie. Čiže preklad tu v zásade nie je zlý, no radšej by som sa viac držal originálu. Potenciálny mladý nadšenej si z prvého prečítania môže odniesť dojem, že jeho techniku invokácie rozvinie schopnosť robiť akékoľvek výstrelky. To sa môže trochu minúť účinkom.

Takýchto chybičiek v nuancii prekladu sa v českom vydaní nachádza viac. Nemá zmysel ich menovať všetky. Dôležité je pamätať si, že ak čitateľa kniha zaujme a vyvolá v ňom záujem prejsť k praxi chaos mágie, mal by siahnuť aj po anglickom originály.

Kniha, keďže nebola vydaná pred rokom 1915, už stihla vyvolať tradičnú hystériu u niektorých tradicionálnych mágov a internetových kreslových okultistov našej scény. Pochopte, neposmievam sa tradičnej mágii a jej teoretikom, či praktikom. Posmievam sa ľuďom, ktorí by obsesívne chceli, aby mágia u nás naďalej zostávala len historickou kuriozitou a neplodnými pokusmi o jej oživovanie. (Ktoré by mal, podľa týchto ľudí, ešte vykonávať niekto iný, nie oni osobne.) Nikdy nepochopím tých, ktorí sú ochotní zabíjať svoj čas neustálym diskutovaním a porovnávaním chaos mágie so všetkým ostatným, aby na nej hľadali stále nové a nové „chyby“. Z akéhosi dôvodu sa zrejme domnievajú, že praktici chaos mágie by ich mali presviedčať, aby prístup chaos mágie vyskúšali (nikdy som nepochopil, aká deformita myslenia ich k tejto domnienke vedie). Prečo jednoducho neprijať za normálny stav, aký na západnej scéne vládne už niekoľko desaťročí, a to, že vedľa seba existuje niekoľko magických prúdov, pričom ich praktici sa navzájom rešpektujú, venujú sa svojmu a nemajú nutkania zakladať svoj status na negatívnom a urážlivom vymedzovaní sa voči všetkému novému? Asi je to vec základného naladenia. A chce to čas.

Podobná hystéria, neraz z úst tých istých ľudí, zaznievala pred desiatimi rokmi pri prenikaní thelémskych ideí. Aj vtedy niektorí s výkrikmi „Sodoma – Gomora!“ a „Hodina trestu udrela!“ zopínali ruky nad tým, čo sa to u nás deje. Keď sa s prienikom týchto myšlienok už nič nedalo robiť, neprepukli žiadne vlny masových orgií (nanešťastie), celoštátny chov dobytka neskolaboval kvôli skupinovým obetám mladých býčkov a capov, štatistická úroveň straty panenstva u mladých sa náhle neprepadla o päť rokov nižšie a jedinou stratou na živote v súvislosti s mágiou bol mladík, ktorý sa upálil nad Nakonečného knihou, preorientovali sa títo „magickí kritizovači“ na chaos mágiu. S jej prienikom sa tiež nedá nič urobiť; obávam sa, že orgie zase neprepuknú, býčkovia a capkovia to zvládnu, ani mladé panny nebudú ohrozené viac než zvyčajne; takže za desať rokov budú mať chronickí kritizovači pravdepodobne nejaký nový cieľ. Skutočne zmysluplná magická náplň. Psi brešú, karavána ide ďalej. Na druhú stranu, nikomu nechcem upierať právo vyjadriť svoj názor – každý nech si povie svoje. (Ja si v rámci tohto práva hovorím len toľko, že keď pred časom vyšla napríklad Kabelákova Magia divina, nemal s tým, pokiaľ viem, nikto z tábora chaosmágov problém, neboli žiadne pokusy hľadať chyby, poukazovať na nedostatky a vysmievať sa. Keď teraz vyšla Carrollova LN-P, bola to z tradicionálneho tábora zatiaľ dvojtýždňová sebapotvrdzujúca kampaň maskovaná za „hľadanie pravdy“, ústiace, ako inak, do kolektívneho odmietnutia chaos mágie. Túto skutočnosť nekomentujem, ponechávam len ako holý fakt.) Ako bodku za týmto odsekom ešte uvediem zaujímavosť tunajšej magickej scény. Totiž, že za najpovolanejších k bohorovne autoritatívnej a sústavnej kritike sa často cítia tí, ktorí nikdy žiadnu knihu nenapísali (aj keď poniektorí už siedmy rok sľubujú, že s čímsi prídu), scénu ničím neobohatili, nič nepreložili, nesformulovali jedinú originálnu myšlienku a neblysli sa ani žiadnou esejou. Pritom tieto veci očividne považujú za dôležité, keď im venujú priam nutkavú pozornosť.

Pre potenciálnych záujemcov o knihu je ale podstatnejšie vedieť, že strašenie „nebezpečnosťou“ novších magických prúdov - čo je jedna zo stratégií, akú vystrašení ochrancovia čohosi, asi tradícií, v skutočnosti skôr svojich chorobných väzieb k nim – cyklicky používajú, je len výrazom osobného strachu daných jednotlivcov. Ničím iným. Chaos mágia, ani Theléma nie sú o nič nebezpečnejšie než mágia Eliphasa Léviho, Zlatého úsvitu, či Františka Bardona. V prijímaní magických ideí treba byť opatrný, ale nie ustrašený. Nič zlé sa vám nestane, ak si LN-P prečítate. Je to jeden z vrcholov západného magického myslenia, dá vám do rúk vodítko k silným, účinným a nekomplikovaným magickým technikám, možno zmení váš pohľad na mágiu vôbec. Ak sa nebojíte napredovania, potom sa v prípade LN-P naozaj nemáte čoho báť. (Ale pre istotu si prečítajte aj dvanásť dôvodov, prečo túto knihu nečítať na konci mojej eseje.)

Druhá oblasť častých obáv (aj keď maskovaných za rôzne „argumenty proti chaos mágii“) je to, že tento magický prúd nabáda k objektivite, overovaniu reálneho dopadu magického pôsobenia a k pragmatizmu. Z toho majú hrôzu ľudia, ktorí majú mágiu namiesto drogy a využívajú ju na útek pred realitou života. Treba si uvedomiť, že chaos mágia je funkčný mocenský nástroj. Pokiaľ nie je vašim zámerom rozširovať svoju kreativitu, moc a kontrolu nad životným tokom (chápanú v najširšom, avšak reálnom zmysle), potom chaos mágia nie je pre vás. Vnútorná neistota „magických kritizovačov“ sa prejavuje obsesívnym popieraním a neschopnosťou nereagovať proti magickým prúdom, ktoré majú potenciál dostať ich za hranice ich priposraných vesmírčekov.

Praktici chaos mágie často vedia, aký nástroj majú v skutočnosti v rukách, preto útočia podstatne menej. Mnohí z nich sa dokonca zámerne vydávajú za„ magických kritizovačov“ a snažia sa odrádzať prípadných záujemcov od chaos mágie uvedomujúc si, že mocným netreba ďalších mocných, ale naopak – skôr čo najviac neškodných. Osobne príliš neschvaľujem toto „sprisahanie chaos magikov“, a aj keď poznám prinajmenšom piatich chaos mágov, ktorí sa v rámci našej scény kamuflujú ako silní tradicionalisti navonok potierajúci chaos mágiu, radšej mlčím.

Z prvých reakcií na knihu na diskusných fórach (no dobre, v skutočnosti sledujem len jedno, to najznámejšie) vyplynulo, že mágovia, ktorí s chaos mágiou zatiaľ nemajú priamu skúsenosť, k nej často pristupujú tak, že automaticky začnú premýšľať, akými pojmami zo zásobnice tradičných alebo starovekých systémov, (väčšinou tých, na ktoré sú osobne fixovaní) by išli nahradiť chaos magické pojmy kia a chaos. Potom niekedy dospievajú k záveru, že chaos mágia predsalen neobjavila nič nové, lebo je to vlastne zamaskovaný budhizmus, zamaskovaná kabala, zamaskovaná kresťanská mágia a pod. K tomu dve veci:

1.Chaos mágia o sebe nikdy neprehlasovala, že je prevratným magickým prúdom. Naopak, zakladatelia chaos mágie boli vynikajúci tradiční mágovia s veľkou úctou k pôvodnej mágii, ktorí však cítili, že súčasná doba kladie aj mágii podmienku aktualizácie na to, aby udržala krok s okolitým dianím a nestala sa len reálne nepoužiteľnou úchylkou. Títo ľudia teda magickú tradíciu rozšírili o novú koncepciu, z čoho vyplynuli aj niektoré nové techniky, teórie a spôsoby využitia. Očakávať od obsahu LN-P niečo „prevratne nové“, okrem koncepcie ktorá k vzniku nových vecí a celkom nového myšlienkového prúdu neskôr viedla, je trochu pomýlené. Táto kniha je úplným úvodom, nadhodením myšlienok prekračovania tradície, takže je logické, že obsahuje len rôzne modifikácie a úpravy starších techník rôznych magických prúdov (ako sám Carroll na začiatku celkom jasne uvádza); plus koncepciu, ktorú možno využiť na tvorbu nových, originálnych postupov. Ľudia, ktorí toto nechápu robia chybu v tom, že od chaos mágie neustále čakajú konkrétnosti a pritom koncepčný posun, ktorý vytvára predpoklady pre individuálnu tvorbu takýchto konkrétností, celkom prehliadajú. (Tento koncepčný posun priniesol svoje praktické ovocie najmä v neskorších Carrollových knihách, v Dukesovych, Hineovych, Leeovych a ďalších textoch.) Chaos mágia je o vlastnej tvorbe, nie o híkaní nad prečítaným. To súvisí s druhým bodom.

2.Prirodzene, že chaos mágia obsahuje podobnosti s inými magickými prúdmi a tradíciami. Magické a hlbinné zážitky sú na istej úrovni podobné u praktikov na celom svete a zrejme, do určitej miery, aj v každom čase. Chaos mágia však využíva vieru ako pomôcku, nie ako cieľ. Kia, chaos a ďalšie termíny sú len pojmy opisujúce vnímanie v gnóze, nie stavebné kamene extra súdržných teoretických výkladov. Sú to len Carrollove popisy, nič viac. Nemá zmysel snažiť sa ich vykladať a „súhlasiť“ / „nesúhlasiť“ s nimi – Carroll celou knihou hovorí, že súčasný mág si má vytvárať vlastné a dočasné podobné konštrukcie, ktoré najlepšie vyhovujú jeho súčasnému rozpoloženiu a mágii. Ani jeden z týchto konštruktov nie je pravdivý. (Pretože neexistuje žiadna „pravda o univerze“.) Snažiť sa nahrádzať nepravdivé „kia“ a „chaos“, rovnako nepravdivými budhistickými či kabalistickými konštrukciami a cítiť sa potom lepšie je bláznovstvo; to, čo Carroll označuje termínom démon Choronzon. Ním posadnutí ľudia sú natoľko uväznení v jeho kontúrách, že jednoducho nedokážu prekročiť „za“ a všetko vnímajú len cez jeho mriežku. (Na podobné nebezpečie a nezmyselnosť takýchto slovných hier a vysvetľovania jedného popisu druhým upozorňuje Castaneda.) Chaos mágia učí uchopiť každý systém ako plnohodnotný opis, nesnažiť sa ich prepájať (ak to nevyhovuje dočasnej viere), ale využívať ich benefity a ostať pritom slobodným človekom s nepostihnuteľným vnútorným rozmerom (kia). Chaos mágia sa nesnaží o žiadny všeobecný konsenzus. Ten v mágii, podobne ako v umení, naozaj nie je potrebný; šetrime si ho pre iné životné oblasti, súdy a manželstvo. Chaos mágia po stáročiach obrátila mágiu zase z hlavy na nohy; je to prúd, v ktorom mágia slúži človeku, nie človek mágii. Niektorí tradicionalisti nám svojim konaním na hrane hystérie predvádzajú Erichom Frommom popisovaný útek pred slobodu, strach zo slobody, ktorú chaos mágia ponúka. Táto sloboda je hrozivá (viď. Carrollov text Principia Chaotica v Liber Kaos); je to najnebezpečnejší a najhroznejší prvok chaos mágie. Táto koncepcia umožňuje zažiť slobodu, nie je to len slovičkárska filozofia slobody, preto u ľudí organicky pripútaných na svoje barličky viery vyvoláva priam pudovú hrôzu. Chaos mágia je v istom zmysle mágia ničoty.

Spolu s touto temnou výstrahou by som uviedol aj ďalších dvanásť dôvodov, prečo by ste Liber Null & Psychonaut nemali čítať.

Túto knihu nečítajte z nasledujúcich dôvodov:

1.Mohli by ste sa naučiť mágiu.

2.Mohli by ste sa vyslobodiť zo zajatia jednej viery.

3.Mohli by ste sa naučiť využívať výhody neobmedzeného počtu vier bez toho, aby vás tieto viery spútali.

4.Mohli by ste sa pripraviť o roky a roky zbytočného nacvičovania dokonalých ásán, imaginácie a zhusťovania živlov.

5.Mohli by ste sa naučiť magické techniky, ktoré sa dajú s úspechom použiť aj v reálnom živote.

6.Mohli by ste sa pripraviť o povinnosť naučiť sa hebrejsky, latinsky a starogrécky pred pristúpením k magickej praxi.

7.Nedozviete sa nič o anjeloch z Atlantídy.

8.Autor neprehlasuje, že je novým vtelením Ježiša Krista, Herma Trismegista, ani Eliphasa Léviho.

9.Kniha neobsahuje žiadne cvičenia na zapaľovanie sviečok pomocou zhusťovania živlu ohňa.

10. Kniha nepredkladá žiadny ucelený systém, ktorý sa môžete naučiť naspamäť a potom viesť dlhoročné diskusie o tom, čí výklad tohto systému je správny a čí ešte správnejší.

11.Kniha nabáda na pristúpenie k praxi a vytváranie si vlastného názoru bez dvadsaťročnej gymnastickej, geometrickej a dietnej prípravy.

12.Kniha používa termíny z dnešného jazyka a nie starohebrejské výrazy; nepíše sa tu o tetragramatone, ani o elektrickom a magnetickom fluide.

Takže, boli ste varovaní.

Budúcnosť vydávania ďalších podobných textov v našich končinách je teda opäť v našich rukách. A pre každého stojí asi tak štyristo korún. Ak si o chaos mágii chcete prečítať len jedinú knihu, potom by to mala byť práve táto.

Zhrnutie. Kniha je obstojne preložená (ak vás zaujme, konzultujte ale originál); obsahuje tiež prehľadný predslov od Šárky Sedlákovej. Text sprevádzajú ilustrácie Rudolfa Schimeru. Sú dosť úchylné, čo je fajn. Svojim štýlom aj obsahom sa ku knihe hodia; dobre podporujú jej psychonautickú atmosféru.

Celému počinu, aj odvahe a otvorenosti vydavateľa, teda nadšene aplaudujem a pochvaľne dvíham ľavicu v geste Voor.


© Jozef Karika
http://www.karika.sk/

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (17) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Obrat/prevratMuere21.Sep:11:13
fluidumbuitenland21.Sep:02:50
roky cviceniabuitenland21.Sep:02:43
No pekne.Razielx20.Sep:13:43
kwáá .. toľko klebietoksaso19.Sep:08:26
. . .

čitateľov: 24204   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (370)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy