?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Kniha bez písmen: Tarot / Moja knižnica
@ moja knižnica     27.8. 05, 23:50


V detstve sa skryté súvislosti medzi vecami učíme poznávať aj prostredníctvom obrázkových knižiek. Hermetizmus a alchýmia poznajú fenomén zvaný liber mutus - čiže nemá kniha. Takýchto mlčanlivých kníh sa zachovalo niekoľko. Obsahujú početné spletité alegórie, sú posolstvom zašifrovaným do reči symbolov. Táto reč - reč náznakov, tvarov, farieb, analógií, referencií a korešpondencií - to vie predsa každý - je nepochopiteľná a nerozlúštiteľná len zdanlivo. V skutočnosti obrázkom a jemným súvislostiam porozumejú ľudia oveľa jednoduchšie ako do národných gramatík vmrazeným výpovediam. Reč symbolov prekračuje hranice politické, etnické, kultúrne, sociálne, ekonomické.

Maďarský spisovateľ a mystik Béla Hamvas vo svojich ezoterických dielach tvrdil, že takzvané archaické jazyky boli oveľa väčšmi významovo nasýtené ako neskoršie, národné jazyky. Za archaické považoval v podstate všetky dnes už mŕtve jazyky - antickú gréčtinu, latinčinu, starú hebrejčinu. Mnoho významov, ktoré tieto jazyky dokázali vyjadriť, je dnes už nezrozumiteľných. Azda len čínskej civilizácii sa podarilo uchovať priame spojenie s archaickým svetom. A to nielen prostredníctvom vešteckej príručky I-ťing, ale predovšetkým vďaka čínštine. Čínština sa v rovine fonetickej prakticky takmer tisícročia nemenila. Písmo podliehalo akému-takému vývoju, no radikálne zjednodušenie čínskych znakov prišlo až v 50. rokoch minulého storočia. Čínske znaky sú - v rámci čínskeho civilizačného fenomému, čo z hľadiska geografického predstavuje takmer jeden svetadiel - univerzálne obrázkové symboly. Čína je krajina dvoch veľkých čínštin - mandarinskej (severnej) a kantonskej (južnej) čínštiny. Medzi týmito čínštinami sú značné fonetické i lexikálne rozdiely; znakové písmo však umožňuje plynulú, bezchybnú komunikáciu. V Číne žije okolo 52 rôznych národností, z ktorých nemálo sa od seba kultúrne (teda aj jazykovo) dosť výrazne odlišuje. Komunikáciu opäť uľahčuje znakové písmo. Akú má povahu? Metaforickú i metonymickú. Nestačí sa totiž naučiť naspamäť väčšinu používaných znakov: treba ovládať aj to, z akých obrazcov tieto znaky pochádzajú. Záujemca musí preniknúť do metaforického myslenia Číňanov, aby pochopil štruktúru znaku. A potom je tu ďalší krok: znaky, keď sú vedľa seba, sa navzájom ovplyvňujú. Tu už máme dočinenia s rafinovanejšími, skrytými, metonymickými súvislosťami. K tomuto javu sa ešte dnes vrátime.

Veľké posvätné knihy ľudstva, z ktorých pochádzajú univerzálne etické kódexy, boli napísané práve v archaických jazykoch. Veľkej časti toho, čo nám posvätné písma chceli odkázať, už nerozumieme. Ľudia tomu prestávali rozumieť už aj v stredoveku a na úsvite renesancie, čo podnietilo kabalistické metódy reinterpretácie starých textov. Jedna z takýchto metód interpretácie sa ukrýva aj v systéme symbolov, ktoré poznáme pod súhrnným názvom tarot.

Tarot vnímame väčšinou ako súbor kariet. Je to však kniha - a to kniha, nech už vyzerá akokoľvek hravo, veľmi závažná! Eliphas

Lévivo svojich Dějinách magie píše: „Všeobecné hieroglyfické vědění mělo za svúj podklad abecedu, ve které byli všichni bohové písmeny, všechna písmena ideami, všechny ideje čísly a dokonalými znaky.
Tato hieroglyfická abeceda, z níž Mojžíš učinil veliké tajemství své kabaly, již znovu prevzal od Egypťanú - podle ´Sefer Jeciry´ pochází abeceda od Abraháma - je proslulá kniha Thotova, o které se Court de Gebelin domnívá, že se zachovala až po naše dny v podobě karetní hry tarotu.“

Court de Gebelin, aspoň Lévi to tak uvádza, bol prvý, kto pochopil, že tarot je kľúčom k hieratickým hieroglyfom. Lévi ďalej uvádza, že kým Biblia je kniha inšpirovaná, zatiaľ tarot má byť knihou podnecujúcou, teda inšpirujúcou. Lévimu sa pripisuje zásluha objavu súvislosti medzi Veľkými arkánmi a hebrejskými písmena. Bol to Lévi, kto jednotlivým farbám na kartách priradil zodpovedajúce živly.

Podľa Léviho sa tarot pôvodne volal Koleso, latinsky Rota, čo je však len prehodenie písmen hebrejského slova Tóra či Torah... Niektorí historici sa však domnievajú, že pomenovanie tarot pochádza zo starého egyptského slova Ta-rosh, čo znamená kráľovskú cestu. Iní zasa v slove tarot vidia skomoleninu mena Thoth - staroegyptského boha mágie, učenosti a mystickej múdrosti. Jedna z hypotéz dokonca tvrdí, že slovo tarot pochádza z maďarského slova cigánskeho pôvodu - tar, čo znamená sadu kariet. Podľa Gebelina tarot priniesli z Egypta do Európy Rómovia...

Papus predpokladal, že tarot pochádza z Atlantídy a že v ňom nejde o detaily, ale o vyjadrenie syntézy rôznych učení. Podľa G. S. Fratera P. A. X., pokračovateľa kabaly Rádu Zlatý úsvit a autora knihy Magický tarot, tarot predstavuje pozostatok tradičnej vedy, čím sa rozumie poznanie obsiahnuté v kabale, alchýmii či mágii. Podľa írskeho básnika W. B. Yeatsa, ktorý taktiež patril medzi najvýznamnejších členov Zlatého úsvitu, tarot, napriek nejasnému pôvodu a vplyvu početných zmien, ktorými v priebehu stáročí prešiel, uchoval svoju čistotu a silu inšpirácie podnes, predstavujúc demonštráciu toho, že sú „veci medzi nebom a zemou...“
Lady Frieda Harrisová, vďaka ktorej Crowleyho tarot získal svoju dnešnú výtvarnú podobu, v návode k práci s Thovtovým tarotom napísala:

„Tarot by se dal přirovnat k Božské knize obrazú... a snad i k nebeské šachové partii, kde trumfy představují entity, které se na svých cestách přes šachovnici čtyř živlú pohybují respektujíc zákony, jež samy vytvářejí.“

Podľa A. R. Luriju symboly tarotu boli využívané ako mnemotechnická pomôcka, ktorá mala kňazom pripomínať,čo majú v rukopisoch zaznamenávať. Angeles Arrienová v knihe Velká kniha Crowleyho tarotu píše:

„Tarot je vizuální mapou vědomí a systémem, jenž používá jazyka symbolú. Nabízí vhled do osobních motivú a do duchovního i profesionálního vývoje člověka. Jako mapa vědomí obsahuje Tarot obraz veškerých lidských zkušeností a prožitkú.“

Evelin Bürgerová a Johannes Fiebig v Učebnici tarotu chápu túto posvätnú knihu nasledovným spôsobom:

„Tarot je starobylá karetní hra, která je dnes zcela novým zpúsobem znovuobjevována. Kdo ji vúbec nezná, udělá si nejlepší představu o tom, jak vykládání funguje, přirovná-li si ji k výkladu snú. V Tarotu taháme karty, na kterých dostáváme obrazy a symboly, s nimiž pak pracujeme podobným zpúsobem jako s obrazy a symboly ze svých snú.“

Prvá dáma modernej maďarskej ezoteriky, takmer deväťdesiatročná Mária Szepes, autorka svetoznámeho iniciačného hermetického románu Červený lev (pre niekoľkými rokmi vyšiel český preklad), považuje karty Veľkých arkán za akési vstupné brány do ďalších dimenzií (Mária Szepes: Múdrosť tarotu). Szepes karty Veľkých arkán považuje za vyjadrenie životných rolí, akýchsi divadelných úloh v jednej veľkej mysterijnej hre. Hovorí dokonca o iniciačnej praxi tarot-jogy (Mária Szepes: Smaragdová tabuľa). Podľa autorky obrazy Veľkých arkán slúžia na to, aby si duša uvedomila, „demaskovala“ 22 smrteľných pascí-pokušení vo veľkolepej hre predstavivosti.

V citátoch o tom, čo je a čo nie je tarot a ako všelijako by sa s ním dalo pracovať, by som ešte mohol dlho pokračovať. Mohol by som si na pomoc prizvať myšlienky Bohumila Vurma alebo Aleistera Crowleyho. Takisto by som mohol čosi odcitovať od Bélu Hamvasa od Haja Banzhafa Akron alebo trebárs od Mikiho Kreftinga alebo Pierra de Lasenic. Do pozornosti by som mohol odporúčať aj vynikajúcu a veľmi podrobnú knižku Amber Jayanti Tarot v živote. Týmto všetkým by však špecialistov na tarot, ktorých je v okolí Pútnikov hojne, asi nebolo vhodné obťažovať. Možno ocenia, ak ich pozornosť upriamym na literárnejší rozmer tarotu. Dobrým východiskom k tomu by mohol byť napríklad román Gustava Meyrinka Golem, alebo od Itala Calvina Zámok križujúcich sa osudov. Obidva romány sú založené na príbehoch, ktoré boli inšpirované tarotovými symbolmi.

Kľúčom k pochopeniu tarotu je teda hravosť - predovšetkým s predstavivosťou. Ďalší významný člen Zlatého úsvitu, MacGregor Mathers, vyvinul meditáciu spojenú s tarotom. Spočíva v upretom a vytrvalom pozorovaní vyobrazenia. V tejto koncentrácii pokračujeme dovtedy, až kým v akejsi snovej vízii doslova nevstúpime do karty a neuvedomíme si jej vyabstrahované posolstvo. Odhoďme teda na chvíľu veštecké interpretácie a hermetické, kabalistické, numerologické a astrologické interpretácie a neviazane sa prechádzajme po „galérii“, ktorú obrazy Veľkých arkán predstavujú. Sledujme príbehy v jednotlivých „kapitolách“ tohto románu, potom sledujme „červenú niť“ celého príbehu. Pozorujme, ako sa jednotlivé karty k sebe správajú, aká je ich súčinnosť, ako sa navzájom ovplyvňujú. Ako sa ich pôvodné významy v súhre a súboji s ostanými kartami menia na čosi celkom iné, netušené. A teraz si spomeňte na to, čo som na začiatku povedal o vzťahoch medzi čínskymi znakmi...

Tarot je kniha, v ktorej môžeme listovať dopredu i dozadu, môžeme v nej poprehadzovať strany podľa ľubovôle, môžeme začať čítať odzadu, odpredu, ale aj v strede. Je to kniha, ktorá aj skúsených vykladačov tarotov vyzýva k tomu, aby ju vzali do rúk a čítali netradičným spôsobom. Je to kniha - použijem výraz Umbetra Eco - opera aperta, čiže otvorené dielo.

Predstavte si teda: aká malá kniha by bola z kariet Veľkých arkán: veď maximálne by, bez akýchkoľvek komentárov, mala len 22 listov. Alebo 22 strán, čo by zodpovedalo len 14 listom! Aká malá kniha, takmer zošítok, a predsa interpretácie, tvorivé rozvinutia, beletristické knihy, veštecké príručky a výtvarné diela, ktoré z tarotu vychádzajú, neberú konca, zaplnili by celé knižnice!

Peter Macsovszky


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 9906   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (3556)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy