?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Z helenistickej mágie 1: Rituál zostupu do podsvetia
@ mágia a okultizmus     24.10. 07, 03:49

O mágii v starom Grécku ako takom sa toho veľa konkrétneho nevie. Omnoho bohatšie sú naše poznatky o tom, akými cestami sa pohybovalo magické myslenie a prax v dobách helenizmu, toho taviaceho kotla spájajúceho tradície, kultúry a viery Východu a Západu. A asi najviac sa vie o tom, aké podoby mala mágia v helenizovanom Egypte. Za toto poznanie vďačíme zbierke textov, ktoré sa našli v egyptskej púšti začiatkom 20. storočia. Táto zbierka dostala názov Papyri Graecae Magicae (Grécke magické papyrusy). Z nich bude pochádzať aj zlomok rituálu zostupu do podsvetia, ktorý si priblížime v tomto článku. Základom tohto pojednania je článok Hansa Dietera Betza, ktorý spomínam v použitej literatúre. Nejde však o jeho preklad ani o vernú parafrázu, hoci v podstatných črtách sa ho pridržiavam.

Grécke magické papyrusy

Zbierka papyrusov z rozpätia asi medzi 2. storočím pred Kr. a 5. storočím kresťanského letopočtu prináša pomerne neusporiadaný súbor textov, ktorých jediným spojovacím bodom je, že sa nejakým spôsobom dotýkajú mágie. Helenistická literatúra o mágii bola veľmi bohatá. To obzvlášť platilo o území severného Egypta, kde sa stretala pôvodná egyptská tradícia s gréckou. Knihy o mágii obsahovali rozličné zbierky zaklínadiel, zdroje ezoterických poznatkov a mystických tajomstiev. V úplnosti sa však tieto knihy nezachovali. Grécke magické papyrusy obsahujú skôr výňatky a úlomky z týchto kníh. Zatiaľ sa však ukazuje, že táto zbierka obsahuje knihy približne dvoch druhov: Prvým sú kolekcie zaklínadiel, rituálov a magických postupov, ktoré zhromažďovali doboví učenci, a to či už z akademického záujmu, alebo preto, že sami chceli ovládnuť mágiu. Tie druhé vyzerajú skôr ako pracovné poznámky potulných čarodejníkov, ktorí vo svojej dobe vystupovali skôr ako cirkusoví umelci, než ako vážení tradiční egyptskí mágovia.

Text, ktorý budeme v tomto článku podrobnejšie rozoberať, pochádza z konca 3. alebo začiatku 4. storočia a nesie označenie „Michigan inv. 7“. Prvýkrát ho uverejnili v kritickom vydaní v Bonnerovej zbierke Michigan Papyri. Neskôr ho zahrnuli aj do ďalších edícií a výberov. Tento úryvok obsahuje niekoľko formúl z rituálu zostupu do podsvetia (katabasis), ktoré sa potom objavili aj v magickom zariekaní. V tomto článku sa pokúsime o rozbor úryvku, takže budeme môcť trochu nahliadnuť aj do sveta obrazov a predstáv stojacich za ním. Nie je to ľahká úloha a pozorný čitateľ možno príde k iným záverom, než sa pokúsim priniesť. Je totiž možné, že predstavivosťou a theurgickou skúsenosťou vybavená intuícia tu dokáže priniesť viac osohu, než informácie z akademického sveta.

Preklad úryvku

Keďže u bežného slovenského a českého čitateľa nepredpokladám prístup ku kritickým edíciám Gréckych magických papyrusov, prinášam tu pracovný a preto nevyhnutne skôr kostrbatý preklad úryvku, s ktorým budeme ďalej pracovať. Čísla v texte znamenajú začiatok príslušného verša v gréckom origináli a budeme ich ďalej používať pri rozbore (text je prevzatý z článku H.D. Betz, 1980, s. 288 s prihliadnutím na elektronickú publikáciu na systéme APIS):

(1. stĺpec:) Toto meno je nástrojom na získanie priazne, na zrušenie kliatby, na ochranu a na vydobytie víťazstva. „AA EMPTÓKOM BASYM, ochraňuj ma.“
(Čaro) Hekaté Ereschigal proti strachu z trestu.
(5) Ak sa priblíži (démon trestu), povedz mu: „Ja som Ereschigal, ten, ktorý jej drží palce, a niet takého zla, ktoré by ju postihlo.“ Ak však napriek tomu pristúpi k tebe bližšie, chyť sa za pravú pätu
a recituj nasledujúce:
(10) „Ereschigal, panna, suka, had, veniec, kľúč, poslova zázračná palička, zlatý sandál Pani z Tartaru.“ A odoženieš (ho).
„ASKEI KATASKEI ERÓN OREÓN IÓR MEGA SEMNYÉR BAYI (trikrát), PHOBANTIA SEMNÉ.
Bol som zasvätený
a zostúpil som do (podzemnej) komôrky Daktylov,
(15) a videl som tam dolu aj iné veci, Pannu, suku
a všetko ostatné.“
Vyslov to na krížnych cestách, otoč sa a uteč, pretože práve na týchto miestach sa zjavuje. Keď to vyslovíš neskoro v noci mysliac na to, čo si želáš, zjaví ti to v spánku. A keď ťa budú chcieť odviesť do ríše mŕtvych, vyslov to rozsievajúc sezam, a to ťa zachráni.
(20) „PHORBA PHORBA BRIMÓ AZZEBYA.“ Vezmi prvotriedne otruby, santalový olej a ocot najostrejší, aký je, vymies koláč a napíš naň meno NN, a vyry ho tak, že nad ním budeš vyslovovať meno Hekaté a tiež toto: „Zbav tohto NN jeho spánku“
(25) a on nebude môcť spať a bude utrápený.
Proti strachu a na zrušenie (zaklínania) hovor skrze dva nože nahlas(?) toto kúzlo; no proti zlým zvieratám toto nepôsobí neodolateľne(?)...

(2. stĺpec je príliš útržkovitý na to, aby sa dal preložiť).

Z poškodeného a preto neúplného úvodu úryvku je zrejmý účel zaklínania a jeho použitie. Úvod zároveň prezrádza „autoritatívne“ alebo magické meno, ktoré má magika chrániť a prinášať mu dobrodenia. Týmto magickým menom je AA EMPTÓKOM BASYM. Štvrtým riadkom oddeleným od úvodu krátkym škrtom pera začína ďalšia (možno povedať hlavná) časť zaklínania (verše 4 až 19). Začiatok predstavuje čosi ako podnadpis časti: „HEKATÉS ERESCHIGAL PROS FÓBON KOLÁSIOS“ - (čaro) Hekaté Ereschigal proti strachu z trestu. Ďalšia časť (verše 20-25) patria už inému kúzlu zameranému na uškodenie druhému človeku (NN je pochopiteľne jeho pravé meno). Záver úryvku opäť zhrňuje jeho aplikácie.

Bohyňa Hekaté a strach z trestu

Hneď na začiatku hlavnej časti zaklínania máme prvú nejasnosť: Človek používajúci toto kúzlo sa má obrátiť na bohyňu Hekaté - Ereschigal, aby sa ubránil pred „strachom z trestu“. Otázkou však je, o aký trest by malo vôbec ísť. O trest za nejaký bežný odsúdeniahodný čin, alebo o trest v Háde, gréckom podsvetí? Zdá sa, že v tomto prípade ide skôr o túto druhú možnosť. Bohyňa Hekaté sa tu totiž spája s babylonskou bohyňou Ereschigal, čiže ide o dvojicu „bohýň podsvetia“.

Hekaté sama o sebe je veľmi zaujímavou bohyňou. Do Grécka sa dostala z Kárie, teda z kraja na severe Malej Ázie (dnešné Turecko). Patrí teda k orientálnym božstvám, ktoré obsadili isté chýbajúce miesta v klasickom gréckom panteóne. Na rozdiel od viacerých iných orientálnych bohov a bohýň (napr. Attida a Kybely) sa jej dostala pozornosť aj od kodifikátorov oficiálneho kultu. Zámer bol pripísať jej omnoho vyššiu moc, než sa napokon ustálila. Svedčia o tom dva texty „oficiálneho“, olympského náboženstva: Hekaté sa objavuje v homérskom Hymne k Démétér a ako vsuvka aj v Hesiodovej Theogónii (Hesiodos: „O pôvode bohov“, verše 411-452). Napokon však ostala predovšetkým bohyňou kúziel a čarodejníctva, prechádzajúcou sa za bezmesačnej noci po krížnych cestách a sprevádzanou zlými duchmi a brechajúcimi psami. No sila, ktorá dokáže duchov vyvolať, ich v ľudovej predstave dokáže aj zahnať. Preto sa obrazy Hekaté stavali na ochranu pred domy a na rázcestia. Hekaté však bola aj bohyňou žien a ženského sveta. Aristofanes (v diele Lysistrata, verš 64) spomína, že keď žena odchádzala z domu, pomodlila sa k Hekaté. Táto jej stránka však presahuje rámec tohto článku, preto ju spomíname len v náznaku. Podrobnejšie pozri Nilsson (cit. dielo, s. 80, 90 a iné).

Démon trestu?

Piaty verš mätie mnohých, ktorí sa týmto textom zaoberali. Začína sa slovami EAN EXERCHÉTAI, „pokiaľ príde...“, ibaže nie je vôbec jasné, kto má prísť. Bonner (cit. d.) sa domnieva, že ide o Hekaté (nezdôvodňuje však, prečo), kým Karl Preisendanz (jeden z prvých editorov Gréckych magických papyrusov) tam predpokladá postavu „Trestajúceho“. Profesor Betz (cit. d., s. 289) sa prikláňa k tejto druhej možnosti, pretože táto sa objavuje aj v iných textoch o zostupe do podsvetia. Zostupujúci totiž musí počítať s útokmi tamojších démonov, ktorí ho chcú „potrestať“. Obrana pred takýmito útokmi je užitočná aj pri zostupe do ríše mŕtvych - do Hádu, a to pre návštevníka rovnako, ako aj pre človeka na poslednej ceste. V prípade útoku má teda človek recitovať formulu „EGO EIMI ERESCHIGAL KRATÚSA TOUS ANTICHEIRAS, KAI OUDE EN DÝNATAI KAKON AUTÉ GENÉSTHAI“ („Ja som Ereschigal, ten, ktorý jej drží palce, a niet takého zla, ktoré by ju postihlo.“) Tu sa zostupujúci do podsvetia chráni tým, že sa stotožňuje s bohyňou Ereschigal recitovaním tejto formulky a pravdepodobne aj vykonávaním magického gesta „držania palcov“. Ďalšie kúzlo je uvedené pre prípad, že by toto ešte celkom nezabralo a situácia by sa stala ešte hrozivejšou.

Podobné krušné chvíle, keď sa hrozivý démon približuje stále viac a viac, poznáme z viacerých príbehov o zostupoch do podsvetia. Dobrý príklad máme u Plutarcha v mýte o Thespesiovi, De sera numinis vindicta („O oneskorení božskej pomsty“) 567 A (zo zbierky Moralia, VII., 44). V rozhodujúcom momente zostupu do podsvetia náhle zmizne Thespesiov priateľ a sprievodca a zjaví sa „istá cudzia postava hrozivého vzhľadu, ktorá ho tlačí dopredu, takže je nútený kráčať tam, kam ho šikovala (čiže na miesto trestu)“. Napokon ho však zachráni božský zásah.

Aby sa podľa nášho papyrusu nemusel cestujúci spoliehať na vrtkavú a svojvoľnú priazeň nejakého božstva, dostáva do rúk zbraň: ďalšie magické gesto (chytenie sa za vlastnú pravú pätu) a invokáciu bohyne Ereschigal. Tá je zaujímavá preto, lebo to nie je dlhá modlitba plná prosebných formúl, ale len krátke vymenúvanie atribútov (znakov, symbolov) bohyne. Tieto atribúty sa objavujú naprieč všetkými Gréckymi magickými papyrusmi ako prívlastky bohýň Podsvetia, najmä Hekaté, Persefóné a Seléné. V papyruse z Preisendanzovej zbierky označenom PGM IV. 2334 ff. Je podobný zoznam súčasťou dlhšieho hymnu k bohyni Hekaté. Je zjavné, že rýchle vyslovenie tohto súhrnu atribútov má mať podobný účinok ako recitácia celého hymnu, t.j. odohnanie démona. Tak to aspoň tvrdí 11. verš, „A odoženieš (ho)“.

Zostup do podsvetia

Ďalšia pasáž sa týka samotného zostupu zasvätenca do podsvetia (verše 12 - 19). Začína známou magickou formulou spravidla označovanou ako EFÉSIA GRAMMATA, ktorá je však v jednom z papyrusov (PGM VII. 451) nazvaná ako „Orfická formula“: ASKEI KATASKEI ERÓN OREÓN IÓR MEGA SEMNYÉR BAYI (3×), PHOBANTIA SEMNÉ. Na nasledujúcich veršoch vidíme, že sa priamo spája so zostupom do podsvetia a so zasvätením:

Bol som zasvätený
a zostúpil som do (podzemnej) komôrky Daktylov,
a videl som tam dolu aj iné veci, Pannu, suku,
a všetko ostatné.


Daktylovia patrili k nižším mýtickým bytostiam, boli to trpaslíci z okruhu bohyne Kybelé, ktorí vynikali v čarodejníckom umení a v remeslách, najmä v kováčstve. S bohyňou Kybelé sa tiež spájali iniciačné rituály, ktoré súviseli so Zemou (predovšetkým s jej plodnosťou). Daktylovia sa vyznali pod povrchom zeme, ťažili z nej železnú rudu, ktorú potom spracovávali. Komôrku Daktylov by sme to teda chápať ako akúsi predsieň podsvetia, cez ktorú mal postupovať zasvätenec na svojej katabáze.

Potvrdenie, že tu ide skutočne o „sprievodcu na ceste do podsvetia“, pochádza aj z nasledujúcich veršov. Slová „a vidím tam dolu...“ sa často objavujú v príbehoch o zostupe do „Dolného sveta“. Môžeme si napríklad spomenúť na Platónov príbeh o Erovi Republika (Ústava), X., 614B a ďalej). V 15. a 16. verši sa však znovu objavuje náš známy zoznam „hesiel“, o ktorom sme už hovorili (videl som Pannu, suku, a všetko ostatné). Zdá sa totiž, že formulácia „KAI TA LOIPA PANTA“ (a všetko ostatné) nie je súčasťou formuly, ale len naznačením, že sa má odrecitovať tá istá formula, ktorá je zachytená vo veršoch 9-11.

Verše, ktoré túto časť uzatvárajú (až po 19. verš) upresňujú okolnosti, kedy je formula účinná. Predovšetkým sa hovorí o konkrétnych miestach. Ako prvé sa spomínajú rázcestia, lenže otázkou je, aké? Je známe, že Hekaté mala vládu aj nad bežnými pozemskými rázcestiami; tu však s najväčšou pravdepodobnosťou ide o krížne cesty nachádzajúce sa v podsvetí. Krížne cesty v Dolnom svete sa objavujú v orfických mýtoch a spomína ich aj Platón (Republika, X., 614 E; Gorgiás 624 A., ako aj Faidros 249 A).

Trochu znepokojivo však vyznieva rada „otoč sa a uteč“. Prečo by mal zasvätenec utekať, keď je jeho cieľom postupovať ďalej? Jednu z možných ciest nám možno ukáže Plútarchov príbeh o tom, ako Timarchus zostupoval do podsvetia (príbeh nájdeme v diele De genio Socratis (O Sokratovom daimoniu, Moralia 575 B - 595 F, tu konkrétne odstavec 590 A a ďalej)). V rozhodujúcom momente, keď Timarchus prichádza v podsvetí ku svojmu otcovi a vidí, že mu nemôže pomôcť, sa chce otočiť a utiecť.

Verše 17. a 18. spájajú túto formulu (ktorej podstatou je vymenúvanie atribútov Hekaté) so snovým orákulom (takzvaná inkubácia). V starovekom Grécku sa často praktizovala metóda veštenia, pri ktorej pôstom a očisťovaním pripravený človek zostúpil na určité miesto (spravidla šlo o jaskyňu považovanú za sídlo určitého božstva, démona alebo hrdinu), tam vykonal istý rituál a ľahol si spať. V sne sa mu mala zjaviť odpoveď na problém, s ktorým tam prišiel. Ako uvádza Erwin Rohde (cit. dielo, s. 117-123 a inde), spočiatku šlo o orákulum viazané na určité konkrétne miesta spojené s príslušnými príbehmi. S postupom času sa však táto praktika čoraz viac uvoľňovala od konkrétnych lokalít. A ako naznačuje aj naposledy spomínané dielo od Plutarcha (De genio Socratis, 590A a ďalej), napokon bolo možné tieto dva rituály (snové orákulum a zostup do podsvetia) kombinovať. Samotná problematika snového orákula však predstavuje natoľko zaujímavú súčasť gréckej náboženskej kultúry, že sa k nej ešte v budúcnosti vrátime.

Napokon tu nachádzame spôsob, ako sa uchrániť pred neželaným únosom „medzi mŕtvych“. Častou témou príbehov o zostupe do podsvetia je pozorovanie duší mŕtvych nachádzajúcich tam svoju konečnú zastávku. Útočiaci démoni sa pritom budú usilovať stiahnuť spolu s nimi aj zasvätenca, ktorý tam zostupuje z iných dôvodov. Aby sa im ubránil, má použiť spomínanú formulu a starobylý ochranný úkon, a to rozsýpanie sezamových zrniečok. Tento úkon sa objavuje aj v iných súvislostiach; najbližšie k nášmu kultúrnemu okruhu je rozsýpanie maku počas úteku zo štedrovečernej omše, keď človeka, ktorý chcel spozorovať bosorky, tieto odhalia a začnú naháňať. V našom texte o zostupe do podsvetia sa podobná praktika spojená s odriekaním vzývania Hekaté používa ako obrana pred smrťou, ktorá by mohla postihnúť zasvätenca.

Záver

Záverečné verše akoby už patrili k inému rituálu. Obsahujú zaklínanie a predpis, ako zhotoviť koláč so zámerom uškodiť konkrétnej osobe. S predchádzajúcim rituálom súvisí len voľne, a to cez Hekaté, teda bohyňu, na ktorú sa čarujúci zaklínaním obracia. Nejde však v tomto prípade o splynutie Hekaté a Ereschigal, ale o spojenie s inou bohyňou - Brimó. Ide tiež o bohyňu podsvetia a jej kult bol rozšírený najmä v Thessálii. Nebudeme sa ním však na tomto mieste už zaoberať.

Vidíme však, že tento papyrus ako celok obsahuje prvky veľmi rôzneho pôvodu. Tieto prvky sa dali kombinovať, pretože boli spojené s bohyňou Hekaté a s príbuznými postavami (Ereschigal, Brimó, Daktylovia z okruhu Kybelé apod.) Ich základným cieľom mala byť obrana pred „strachom“ pri zostupe do podsvetia. Zároveň vidíme, že tento (a príbuzné) texty sa napriek synkretickému „miešaniu“ opierali o pomerne konzistentný súbor predstáv, ktorý nachádzame aj na mnohých iných miestach zeme a v iných historických dobách. Bohyňa Hekaté je tu v úlohe zasvätencovej ochrankyne, hoci sama môže naháňať hrôzu. Je preto potrebné obracať sa na ňu správnou formulou, ktorá zahŕňa jej mnohé a rozporné stránky. Zasvätenec si totiž nesmie myslieť, že cesta „tam dolu“ bude prechádzka ružovým sadom a že jeho ochrankyňou bude bezvýhradne milostivá bytosť. Hekaté má mnoho stránok, ktoré si možno zdanlivo odporujú a ich spojenie vzbudzuje pohoršenie až hrôzu. Nie je to však napokon podobné aj tu hore, na povrchu zeme?


Literatúra:
Hans Dieter Betz: Fragments From a Catabasis Ritual in a Greek Magical Papyrus. History of Religions. Vol. 19, Nr. 4, May 1980, s. 287-295
C. Bonner: Michigan Papyri, III, ed. J.G. Winter, Ann Arbor, University of Michigan, 1936, s. 123-129, no. 154
Martin P. Nilsson: Greek Folk Religion. New York, Harper & Brothers, 1961
Erwin Rohde: Psyche. Seelencult und Unsterblichkeitsglaube der Griechen. Zwei Bände in einem Band. Darmstadt, Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1974

Antické pramene (Platón, Plutarchos apod.) citujeme priebežne v texte.

Informácie o úryvku na APIS-e spolu s anglickým prekladom a možnosťou zobrazenia papyrusu:

Răzvan Popescu

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 19310   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2854)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy