?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Božie formy a moc
@ mágia a okultizmus     28.1. 07, 23:37

Zaujímavým zastaralým prvkom s ktorým sa pravidelne stretám aj v postmodernej chaos mágii, je takmer monopolná viera v energetický mechanizmus nabíjania božích foriem. Existuje čosi ako nepísané všeobecné presvedčenie, že moc božej formy vzrastá spolu s počtom jej vyznavačov alebo nasledovačov, pretože božia forma je takto nabíjaná energiou zväčšujúceho sa davu. Tento koncept síce nie je zlý, no svoj pôvod má pravdepodobne niekde v teóriách o egregoroch u francúzskych hermetikov 19. storočia a myslím si, že by stálo prinajmenšom za pokus nahradiť ho trochu modernejším pohľadom.

Príklad: V historiografickej obci existuje podobný pohyb ohľadom vysvetľovania fenoménu Hitlerovej moci získavania a manipulácie más. Pôvodné a staršie teórie takmer vždy zdôrazňovali Hitlerov magnetizmus, jeho charizmu rečníka a neraz až magickú moc, ktorú získaval z davu a ktorá z neho pri jeho prejavoch vyžarovala. Vďaka tejto tajomnej moci bol údajne schopný hypnotizovať davy a sugerovať im svoje myšlienky i vôľu.

Ako oveľa funkčnejšie a lepšie sa však v poslednej dobe ukazujú nové formy prístupu k interpretácií tohto fenoménu, napr. štrukturalistická koncepcia uznávaného britského historika Iana Kershawa, ktorá do istej miery odpútava pozornosť od významu samotného Hitlera a venuje ju kontextu jeho spoločenského okolia. V skratke hovorí zhruba to, že Hitler sám o sebe nedisponoval žiadnou tajomnou, hypnotickou mocou, ale túto „moc“ mu prepožičala hlavne pozícia, ktorú zaujal vo vtedajšej spoločenskej štruktúre Nemecka.

Línie, kontúry, bunky, vzťahy a pohyby sociálneho poľa sú natoľko zložité a dynamické, že niekedy stačí naozaj iba zaujať miesto, či podobu určitého znaku, určitej reprezentácie k tomu, aby osoba alebo entita, ktorá túto pozíciu zaujme, začala na ostatné osoby/entity v tejto štruktúre pôsobiť magickou mocou bez toho, aby sa sama o sebe nejako zmenila.

Ak si niekedy poznal niekoho, kto sa po čase stal slávnym, uznávaným, či populárnym, potom asi vieš o čom hovorím. (Zažil som univerzitnú skúšku so súčastným Zlatým slávikom, pri ktorej profesor didaktiky, s troma titulmi pred menom a dvoma za menom, hovoril o tom, že úlohou didaktickej vedy je správne odhadnúť talenty študentov a správne ich didakticky rozvíjať. Následne vedecky odhadol moje talenty a talenty budúceho Zlatého slávika a oboch nás didakticky nútil pred plnou triedou ďalších poslucháčov dokola písať na tabuľu veľké tlačené „A“, pretože –ako didakticky zdôrazňoval– napísať ho správne je vrcholom našich možností. Išlo o ďalší z úspechov didaktickej vedy. Ale to je vedľajšie; aké myslíš, že pri tom bolo mocenské vyžarovanie Slávika a jeho charizma?) Samotný človek sa nijako nezmenil, no zatiaľ čo predtým, ako sa začal pravidelne objavovať v televízií so zástupom roztúžených sexy obdivovateliek za zadkom, to bol iba obyčajný chlapík bez žiadnej výraznejšej charizmy, keď ho na ulici stretneš teraz, cítiš okolo neho žiaru, ktorá ťa pribíja k zemi a nutká ťa jednať s ním trochu poníženecky; ako s významnou osobou. V štruktúre sociálneho poľa zaujal inú pozíciu, čo pre tvoju mocenskými technológiami už od ranného detstva utkávanú, programovanú dušu znamená automatické spustenie iného programu vnímania jeho osoby. Technológie moci sú jednoducho beštie, ako potvrdil už Foucault.

S týmto mám aj istú osobnú skúsenosť, dokonca z druhej strany. Na jednej akcii venovanej dôležitému národnému výročiu organizovanej našim múzeom sa zúčastnil aj istý prominentný politik. To pritiahlo pozornosť médií, takže už zakrátko sa redaktor štátnej televízie s celým štábom vrhol na politika v snahe urobiť s ním krátky rozhovor. Keďže som práve išiel okolo s podnosom pitia pre ďalších prominentov, redaktor ma ako historika vtiahol do rozhovoru, aby mu dodal oficiálnejší nádych. S titulkom „historik špecialista“ som, celkom opitý, stál za redaktorom a politikom, mierne sa knísal a snažil sa tváriť sa dôstojne. Práve keď sa mi to už začínalo dariť, otočil sa redaktor nečakane na mňa a vypálil nejakú prekliato hlúpu otázku. Nastalo trápne ticho. A potom som povedal:

„Uh.....ehm....Prepáčte, nerozumiem otázke...“ (Dobre, ďakujeme za odborný názor. Koniec môjho vstupu → naspäť k politikovi.)

To bolo všetko. Po odvysielaní tohto môjho strhujúceho niekoľko sekundového výstupu v hlavnom dennom spravodajstve štátnej televízie, kde som bol označený ako „historik špecialista“, som s prekvapením pocítil, že mám na svoje okolie oveľa väčší vplyv a charizmu, než zvyčajne. Neznámi ľudia na ulici a v obchodoch mi preukazovali drobné láskavosti, kolegovia boli oveľa úctivejší, niekoľko neznámych dievčat na ulici sa na mňa usmialo alebo zamávalo. A pri tom zo mňa nevyžarovalo nič nezvyčajné, nemal som ani viac energie než inokedy, ani žiadne špeciálne fluidum. Tým som si celkom istý. Práve naopak, bol som dole, v kríze, vedel som že moja priateľka ma podvádza s chlapíkom známym svojou výkonnosťou piestového stroja, môj mravcožrút sa stratil a v práci prišli na to, že tá tristoročná váza z drahého porcelánu pred mesiacom nespadla z police tak úplne sama.

Efekt nebol vyvolaný ani tým, že som sa jednoducho objavil v televízii a videlo ma veľa ľudí. V tej som sa objavil už niekoľko krát, v podstatne dlhších vstupoch, v ktorých som, myslím, celkom bystro rozprával zaujímavé veci o histórii alebo mágii. Jediným výsledkom týchto vystúpení boli ružové listy nejakého neodbytného gaya, ktorý ma presviedčal, že so mnou túži preskúmať temné oblasti svojej sexuality.

Rozdiel spočíval v tom, že doteraz som sa nikdy neobjavil v tak výrazne na spoločenské kondíciovanie zameranej relácii ako je hlavné denné spravodajstvo štátnej televízie; ani som nereprezentoval to, čo takéto spravodajstvo pre veľkú časť ľudí znamená. To že som bol entitou hlavného štátneho spravodajstva s extrémne silnou pozíciou v spoločenskom poli označený za „zaujímavého a hodného jej pozornosti“, dočasne zmenilo aj moju pozíciu v štruktúre tohto poľa a prepožičalo mi istú mieru moci. Prečo by to aj s božími formami nemohlo byť podobne?

Podľa môjho názoru i pôsobnosť božích foriem možno interpretovať týmto spôsobom. Taylor Ellwood v Pop Culture Magic popisuje výstupy a pády moci pop kultúrnych entít v závislosti na cykloch ich popularity. Samozrejme to možno nahliadať skrze energetický model (ako to činí Taylor), no mne osobne sa v tomto prípade zdá štrukturalistický prístup o niečo elegantnejší a menej energetizujúci. Bohovia v staroveku, ako i pop kultúrne entity v súčasnosti, čerpajú svoju moc zo strategickej pozície, ktorú zaujmú v rámci vzťahovej štruktúry sociálneho poľa, tj. z toho, čo -aké znaky- v rámci tohto poľa predstavujú, reprezentujú. Množstvo uctievačov je skôr sprievodným javom než príčinou miery ich moci. V prípade tejto interpretácie nepotrebuješ žiadne podivne znejúce slová, hokusy-pokusy ani mechanizmy „nabíjania energiou“ k tomu, aby si vzťah moci a božích foriem vysvetlil, prípadne s ním dokázal prakticky manipulovať. Táto koncepcia je vhodná obzvlášť vtedy, ak ju prepojíš s modelom Lewinovej teórie poľa diskutovanej v mojej eseji Nové psychologické modely mágie.

Taktiež to formuluje dôležitú zákonitosť, ktorá platí, aj keď v magickej obci určite nezíska prvú cenu za popularitu; dokonca mi nie je známy ani prípad jej doterajšieho zachytenia a popísania. Totiž, že miera „magickej moci“ je priamo úmerná pozícií mága v sociálnom poli. Mágia staroveku bola nerozlučne prepojená so zaujatím jednej z najdôležitejších, najvyšších a najrešpektovanejších pozícií v rámci tohto poľa. Takisto dnes neexistuje žiadna magická moc oddelená od sociálnej pozície mága. Magická potencia schopná vyvolávania skutočných magických efektov začína na úrovni mierne nadpriemerných sociálnych rolí a stúpa spolu s týmto rebríčkom.

Rytmus a sila magického pôsobenia sa menia spolu so zmenami pozície mága v rámci sociálneho poľa. Nie je výnimkou, že napríklad v dobe nezamestnanosti -tj. dočasne zníženého sociálneho statusu- je aj efektivita sigíl podstatne nižšia. Krátko po opätovnom zamestnaní sa -tj. zaujatia lepšej pozície v sociálnom poli- môže dôjsť k spätnej aktivácii nerealizovaných sigíl, prudkému zvýšeniu aktivity servitorov a podobne. Praktická mágia (najmä tá zameraná extrovertne) málokedy dobre funguje nezamestnaným, deťom, dôchodcom, študentom a iným skupinám, ktorých sociálna mocenská pozícia nie je výhodná alebo je oslabená. (Rovnako tak tým, z ktorých si naša spoločnosť robí verejných bláznov – napríklad učiteľom.) Sociálne postavenie samozrejme nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim efektivitu magickej praxe, je však jedným z faktorov kmeňových.


Tí na vrchole sociálnej pyramídy, alebo trebárs aj podnikovej štruktúry, majú často akési „z pekla šťastie“. Náhody a synchronicity sa ich vôli a želaniam prispôsobujú viac a častejšie, než tým na základni tejto pyramídy. Obklopuje ich viac mágie



© Jozef Karika
http://www.karika.sk/

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (20) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
ehm ehmnegev31.Jan:05:04
takzeNajvacsi30.Jan:11:40
trúfam si polemizovaťli30.Jan:02:08
kto, čoRomanoff29.Jan:14:29
takze...poldo29.Jan:05:03
. . .

čitateľov: 7457   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (3321)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy