?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


O pamäti miest
@ mágia a okultizmus     26.12. 06, 05:33
Evokovať pamäťové stopy miest nie je príliš obtiažne. V niektorých lokalitách k tomu dokonca dochádza celkom spontánne. Problémom evokácií pamäťových stôp je, že sa pomerne ťažko ovládajú a riadia. Dosiahnuť vízie presne zvoleného historického obdobia je preto veľmi ťažké. Napriek tomu takáto zábava nie je na škodu.

Základná technika: Pred spaním implantuj sigilum zostavené z priania: „Želám si spoznať históriu tohto miesta.“ Niekedy sa snové vízie viažuce sa k minulosti objavia takmer okamžite, inokedy treba počkať alebo implantovanie sigila opakovať.


Keď v tejto technike dostatočne pokročíš, budeš schopný nazerať obrazy minulosti niektorého miesta aj v stave (najprv) silnej gnózy alebo (neskôr) ľahkého tranzu. Ak sa zaujímaš špeciálne o tento druh mágie, vytvor si samostatné písmeno v rámci abecedy túžby pre „Želám si spoznať históriu tohto miesta.“; môže byť doplnené o „teraz“, „túto noc“, „vo sne“ a pod.

Niekedy nepotrebuješ vyvolávať priame obrazy minulosti - celkom postačí, ak vyvoláš atmosféru obdobia, éry alebo času, na ktoré sa zameriaš. Uvedom si, že toto môže byť niekedy nebezpečné, pretože ťa to postaví do konfrontácie s mocnými egregormi a energetickými nábojmi. (Napríklad ak si dostatočne hlúpy, trúfalý alebo sebevražedný na to, aby si sa o čosi také pokúšal - ako ja - v plynových komorách Osvienčimu-Birkenau a na podobných miestach.)

Výsledky týchto postupov sú niekedy prekvapivé. Keď som experimentoval s evokovaním obrazov z minulosti starej štvrti na okraji lesa kde bývam (naše mesto leží kompletne v divokých horách), mal som živý sen v ktorom som sa húštinou v noci približoval k múrom rozľahlej vily. Vedel som, kde sa daná lokalita nachádza - bolo to v lese a všetci moji priatelia aj starí ľudia si boli istí, že tam nikdy žiada vila nestála, ani nemohla stáť. Asi o rok neskôr sme v múzeu prechádzali náš archív historických fotiek a na jednej z nich, staršej viac než sto rokov, bol záber danej lokality. Vila tam stála! Vyzerala síce inak než ako tá v mojom sne, no stála takmer presne tam, kde som ju v snovom vedomí vnímal. Ani v múzeu ani v archívoch o tejto budove takmer nič nebolo a viac jej záberov neexistuje. Stála zrejme iba krátky čas a potom bola zbúraná. Je takmer nemožné, aby som sa k jej lokalizácii dostal nejakou inou, prirodzenou, cestou. Prečo si moje nevedomie zvolilo z minulosti miesta práve tento obraz a sprostredkovalo mi ho, je však záhadou.

Podobne možno experimentovať aj s vyvolávaním pamäťových stôp interiérov, obzvlášť v starých budovách alebo bytoch.

Pre prienik do prastarých časových vrstiev rozľahlejších exteriérov, je vhodná -spolu so sigilizačnou metódou- aj pravidelná imaginácia týchto miest s odfiltrovaním všetkých ľudských výtvorov (ako budovy, cesty, elektrické vedenia a pod) z nej. Dôležité je upnúť a udržať pozornosť fixovanú čisto na pôvodnú, prírodnú stránku lokality. Akonáhle sa toto upnutie podarí, účinnosť sigilárnej metódy vyvolávania snových obrazov o niečo vzrastie.

Podivnosťou týchto praktík je, že zrejme narúšajú súdržnosť tkaniva reality, pretože môžu slúžiť ako zvláštne druhy chaosféry, skrze ktoré prenikajú „Veci“ zvonku. Pre okultúrny popis niektorých takýchto anomálií viď. román Stephena Kinga Shining. Skvelými učebnicami mágie oživovania pamäti miest sú tiež knihy Roberta Holdstocka.

Niekoľko tipov:

-Snaž sa, pomocou štúdia alebo vízií, spoznávať čo najviac „starých mien“ - pôvodných, čo najstarších názvov miest alebo lokalít, ktorých históriu chceš magicky odokryť, tj. ktorých pamäť chceš evokovať.

-Dané miesta často navštevuj v čase, kedy na nich nie sú žiadni ľudia alebo ich je tam len minimum.

-Buď veľmi pozorný pri evokovaní pamäti miest a spoliehaj sa na svoje vyciťovanie. Ak ti našepkáva pocit určitého nebezpečia alebo stiesnenia, často zažehnávaj. Existujú totiž podivné „Veci“, ktoré prežívajú (hybernované) v časových vrstvách minulosti ako pijavice vo vrstvách bahna. Keď ich prebudíš z ich hybernácie, pôjdu po tebe.

-Každé miesto má svoj vlastný čas (ročný, denno/nočný), kedy sú membrány medzi jeho minulosťou a prítomnosťou najtenšie. Uč sa vycítiť tento čas a svoju mágiu prispôsob tomuto rytmu.

-Ak pracuješ v lesnej krajine, využívaj lesnícke mapy - sú na nich farebne vyznačené najstaršie miesta v lese.

-Oživená pamäť miest je niekedy celkom nevypočitateľná a môže interaktovať s aktuálnou realitou, nezabudni na to. Múzeu v ktorom pracujem patrí aj veľké archeologické nálezisko keltského sídliska, v ktorom každoročne v lete v spolupráci s mnohými skupinami nadšencov keltskej kultúry poriadame akcie „oživenej histórie“ pre verejnosť. Podieľam sa na príprave scenárov týchto akcií, pričom sa zvyčajne zameriavam na rekonštrukcie starobylých rituálov prebiehajúce v pozostatkoch pôvodnej svätyne (bolo v nej objavených mnoho zvieracích i ľudských obiet). Je to pre mňa pomerne efektívna cesta, ako do nevinne vyzerajúceho divadla pre turistov inkorporovať magické prvky o ktorých sa domnievam, že by mohli byť naozaj funkčné. Samozrejme, to o čom dopredu predpokladám že by to malo byť funkčné, nemá väčšinou takmer žiadny viditeľný efekt. Raz ale na akciu nečakane zavítal televízny štáb štátnej televízie, ktorého redaktorka mala požiadavku „špeciálneho, naozaj efektného rituálu“ ktorý by bolo možné nafilmovať. V rýchlosti sme sa rozhodli pre vzývanie Taranisa, jupiterského boha a obetovanie mu pomocou zapálenia slamených panákov, pripravených pôvodne pre celkom iné účely. Keltskému nadšencovi hrajúceho hlavného druida som v rýchlosti poradil zopár vecí a filmovanie začalo. Samozrejme to nešlo, druid sa zajakával, pretože volanie Taranisa nemal nacvičené, slamení panáci nehoreli, pretože ich podpálenie som mal na starosti ja, filmári boli nervózni kvôli časovej tiesni a filmová redaktorka čoraz viac kričala. Bol to poriadny stres, pri ktorom sa nikto z nás nesústredil priamo na rituál ako taký (ako v bežných prípadoch kedy nás zaujímalo „čo to spraví“), ale výhradne na zvládnutie svojej časti - svojej čiastkovej role v ňom. Pod tlakom situácie bolo naše nasadenie maximálne. Potom sa v istej chvíli všetko zmenilo. Prekročili sme nejakú hranicu alebo niečo, a všetko prebehlo úplne hladko. (Vstúpili sme do rozpoloženia participácie, popísaného Ramseyom Dukesom v Thundersqueak.) Jednotlivé čiastkové role sa prepojili a premkol nás všetkých pocit synchrónnosti a organickosti rituálu. Bol to najlepší rituál aký som na týchto akciách zažil a pri tom mojou najväčšou starosťou bolo fúkať dym z tých prekliatych panákov do kameramanovho záberu. Vzývanie bleskovládcu teda skončilo a my sme si vydýchli. Nie však nadlho - do piatich minút prepukla búrka. Divili sme sa nad zvláštnosťou, že búrkové mraky sa nahromadili iba nad kopcom so svätyňou, no ani v najmenšom nám nenapadlo, že by sa mohlo diať niečo magické (čo je napokon celkom typické). Búrka asi po pätnástich minútach ustala; celý zbytok dňa bolo opäť krásne slnečné počasie. Až keď som večer s odstupom a „zvonku“ rekapituloval udalosti dňa, udrela mi tá synchronicita do očí! Nachádzal som sa vo vnútri magického diania a uniklo mi to. Búrka, ktorá nastane niekoľko minút po vzývaní bleskovládneho Taranisa, trvá pätnásť minút a tak pred ňou, ako aj po nej je celý deň krásne slnečné počasie, je takmer dokonalou synchronicitou. Nehľadal by som v tom žiadnu kauzalitu. Ale zdá sa, že oživená pamäť niektorých miest dokáže vyvolávať podivné synchronicity.

Okrem toho sa zdá, že každá „časová vrstva“ alebo epocha má vlastnú silu (niektorá viac, niektorá menej), pomocou ktorej dokáže posadnúť. Všimol som si to práve počas organizovania historických akcií pre múzeum. Potrebujeme akciu na keltskej archeologickej lokalite - ok, zavoláme nadšencov z rôznych keltských skupín. Prídu, zaplnia lokalitu a ty si zrazu uvedomíš, že sa nachádzaš uprostred davu ľudí celkom zjavne posadnutých tým istým démonom, či skôr egregorom - egregorom keltskej časovej epochy, ktorý ich svojou mocou dokázal (cez genetickú pamäť?) uchopiť aj cez priepasti času. Veľká časť týchto nadšencov vykazuje naozaj intenzívny stupeň posadnutosti. Sú ochotní sa celý deň mlátiť keltskými zbraňami zadarmo - ako honorár im postačí, že môžu prenocovať v studenej chatrči postavenej na mieste, kde stála veľmi podobná chatrč pred 2300 rokmi. Ak toto nie je posadnutie, tak potom neviem, čo ním je.

A takáto situácia nie je iba s keltskými nadšencami. Najzábavnejšie na tom je, že každá významnejšia historická epocha, výjavy z ktorej potrebujeme rekonštruovať, drží určitý okruh ľudí posadnutých svojim egregorom. Rovnaké skúsenosti máme aj s nadšencami do slovanstva alebo stredoveku. Jediným rozdielom je, že namiesto honoráru často požadujú iné miesta, na ktorých môžu, „kvôli atmosfére“ (rozumej - upevneniu kontaktu s egregorom) stráviť noc - napríklad studenú kobku v zrúcanine stredovekého hradu. Je radosť pracovať s týmito ľuďmi.

Takže pokým máš ešte dostatok súdnosti si uvedom, aké nezdravé je prespávanie v studených chatrčiach alebo kobkách a nezanedbávaj zažehnávanie, keď oživuješ atmosféru epôch minulosti.


© Jozef Karika
www.karika.sk

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (9) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
taka hlupost...Naarai26.Dec:15:19

čitateľov: 3556   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2854)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy