?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Grimoár mága jazyčníka : Prienik do iných realít
@ mágia a okultizmus     11.5. 06, 13:27

Motto : „Úlohou dnešných dní nie je odhaliť, čo sme, ale odmietnuť, čo sme.“ Michel Foucault

Uniknúť z nami považovanej skutočnosti, z jej programových matríc a stať sa tak sám programátorom vlastnej reality je prednou úlohou Nového Mága a ako to dosiahnuť je jedným zo skutočných magických mystérií súčasnosti. Na túto úlohu žiaľ nie je jednotný recept, je to individuálna záležitosť. Sústavná usilovná práca a praktické výskumy niektorých mágov však umožňujú, že sme schopní už aspoň čiastočne načrtnúť niektoré kroky eliminácie bodov pripojenia k programu, ktoré môžu mať relatívne všeobecnejšiu platnosť a sprostredkovať ich iným. V tejto práci sa pokúsim prispieť a obohatiť tieto kroky o ďalšie nové poznatky a techniky, ktoré zatiaľ v súvislosti s mágiou neboli nikde uverejnené, no zároveň upozorňujem, že postupný vstup do Abyssu a vymazávanie mága z programu má veľmi komplexný a mnohorozmerný charakter a mnou uvádzané poznámky sú len jeho parciálnou súčasťou, resp. rozoberajú jeden z množstva bodov pripojenia.


Medzi praktikujúcimi mágmi bude už asi len málokto pochybovať o vzťahu jazyka a nášho vnímania skutočnosti. Táto koncepcia má dlhú tradíciu a je podložené už aj v samotnej Biblii v Evanjeliu podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ (1., str. 196). Tento vzťah medzi jazykom a vnímaním skutočnosti postrehol medzi inými aj otec novodobého hermetizmu E. Lévi a vo svojom kľúčovom diele Dogma a rituál vysokej mágie píše : „Čo je počiatok ? Je to bytostný základ a forma bytia Slova. Slovo je obsiahnuté na počiatku, v princípe a počiatok je to, čo je. Inteligencia je počiatok, ktorý hovorí. Čo je intelektuálne svetlo ? Slovo. Čo je zjavenie ? Slovo. Bytie je počiatkom, Slovo prostriedkom a plnosť, rozvoj a dokonalosť bytia je účelom. Hovoriť znamená tvoriť.“ (2., str. 51) a ďalej dodáva : „V mágii existuje jediná dogma : viditeľné je stelesnením neviditeľného, alebo inak : dokonalé Slovo vo vnímateľných a viditeľných veciach je v rovnakom vzťahu, či pomere k veciam našimi zmyslami nezistiteľnými a našimi očami neviditeľnými.“ (2., str. 57).

E. Lévi teda dáva vzťah viditeľného a neviditeľného sveta do vzťahu so slovom, jazykom, ktorý tak vytvára akýsi centrálny, riadiaci princíp. „Je jeden princíp, jedna pravda, jeden rozum, jedna absolútna univerzálna filozofia.“ (2., str. 57). Týmto riadiacim princípom je podľa Léviho, ale aj celého tradičného hermetizmu, či prvých gréckych mysliteľov slovo – Logos (logika). Stotožňujú teda kozmos so štruktúrou jazyka, dávajú mu ontologickú hodnotu. E. Lévi tieto mystéria odhaľuje vo vzťahu k hebrejskému jazyku, resp. kabaly.

Vďaka nemu, medzi novodobými tradičnými mágmi tak často panuje domnienka, že bez dôkladného štúdia kabaly nie je možné preniknúť k princípom fungovania mágie a zákonom, ktoré ovládajú tak mikro-, ako aj makro-kozmos. Ako vieme, kabala je založená na štúdiu hebrejského jazyka, jeho gramatických pravidiel a lingvistických zvláštnosti, prostredníctvom ktorých je možné v kabalistických textoch odkrývať a dešifrovať ich skrytý obsah. K tomuto účelu bolo v rámci kabalistickej exegézy vyvinutých niekoľko špecifických postupov, predovšetkým tri kľúčové metody cerufu : gematria, notarikon a temura. Metódy a postupy kabalistickej exegézy majú špecifické pravidlá, ktorými sa však v rámci tejto práce nebudeme zaoberať, pretože nespadajú pod jej náplň. Náplňou tohto diela je predovšetkým skúmanie jazyka z pohľadu mágie Nového Aeonu, ako nástroja prieniku do iných realít.

Skôr než prikročíme aj k praktický aspektom takejto práce, je potrebné aby sme si najprv vyjasnili to, čo považujeme za samotnú realitu a načrtli základné mapy, aby zbytočne nedošlo k nedorozumeniam, ktoré sa pri takto náročnom objekte skúmania môžu objaviť. V. Flusser píše : „Jednou zo základných túžob ľudského ducha, ktorý usiluje pochopiť, ovládnuť a meniť svet, je objaviť nejaký rád. Chaotický svet by bol nepochopiteľný, nemal by žiadny zmysel a bolo by teda zbytočné ho chcieť ovládať a meniť. Sama ľudská existencia by bola iba jedným z prvkov takéhoto chaosu, bola by bezcenná. Chaotický svet, aj pokiaľ by bol mysliteľný, je preto neznesiteľný.“ (3., str. 7).

Znamená to teda, že samotný svet javov predstavuje chaos, až mi do neho v snahe o nejakú systematizáciu vnášame rád, jeho prvky sa snažíme pomenovať, robíme ich pochopiteľnými, systematizujeme ich do všeobecných schém a pravidiel : „Pokiaľ fixujeme miesto daného javu, vtedy používame statické štruktúry a činíme jav uchopiteľným. Pokiaľ spojujeme jav s iným javom tak, aby jeden bol dôsledkom druhého, používame dynamickú štruktúru a činíme jav pochopiteľným. Prvé úsilie, úsilie fixačné, sa rovná katalogizácii sveta. Druhé úsilie, úsilie koordinačné, sa rovná hierarchizácií sveta. Pokiaľ budeme úspešný, výsledkom prvého úsilia bude katalóg všetkých javov presne vymedzených voči sebe navzájom a výsledkom druhého úsilia bude hierarchia tried javov, dokonale vyvoditelných jeden z druhého. Svet sa premení z chaosu v kozmos. Budeme môcť prehlásiť, že svet, ktorý sa „javí“ chaotickým, je „v skutočnosti“ usporiadaný. Alebo, že existuje chaotický svet „javový“ a usporiadaný svet „skutočný“.“ (3., str. 7).

Otázne teda je, čo je týmto kľúčovým činiteľom, ktorý pretvára chaos v rád, v kozmos ? Ani vo filozofii to nie je zatiaľ celkom ujasnené a v tejto oblasti panuje z rôznych strán množstvo protichodných tvrdení. Je to zrejme oprávnené, pretože prevádzať samotný rád na jedného menovateľa by bolo až príliš odvážne. V každom prípade, s istotou vieme povedať, že ako už bolo naznačené vyššie, jedným z týchto kľúčových činiteľov je s najväčšou pravdepodobnosťou práve náš jazyk. Napriek tomu, že sám Kristus sa stotožnil so slovom, je tvrdenie totožnosti medzi štruktúrou kozmu a štruktúrou jazyka stále šokujúce. Avšak ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma. Pozrime sa na to teda trochu bližšie.

Naša téza je, že jazyk je jedným z kľúčových činiteľov v premieňaní chaosu v kozmos a že štruktúra vnímania našej reality, nášho kozmu je tak zhodná so štruktúrou nášho jazyka, ktorému prisudzujeme ontologickú hodnotu. Svet bez jazyka by nebol poznateľný. Surové dáta prichádzajúce zo sveta javov do našich zmyslov sú samé o sebe neusporiadané. Z chaosu surových dát bez významu, v ktorom žijú zmysly, povstáva symbolický kozmos slov, v ktorom žije intelekt. Tento intelekt teda pretvára surové dáta chaosu na základe dopredu stanovených pravidiel jazyka do toho, čo považujeme za usporiadanú skutočnosť, kozmos. Tieto dáta prichádzajú v určitých zoskupeniach. Ako príklad možno uviesť nasledujúci reťazec : páči sa, červené, bavlna, potrebujem, zima. Tieto dáta sa nám v intelekte, ktorý je tvorený jazykovou logikou preskupia do usporiadanej informácie : Kúpil som si nový sveter. K tejto transformácii surových dát do zmysluplného celku dochádza teda na základe dopredu stanovených pravidiel, ktoré sú nám od malička interiorizované a tvoria podstatu nášho ľudského Ja. Ľudské Ja je však z tohto pohľadu len umelý jazykový konštrukt, na čo poukázal mimo iných aj M. Foucault. Môžeme teda povedať, že žijeme v dvojakej skutočnosti, za prvé v chaose surových dát a za druhé v intelekte a jeho umelej jazykovej infraštruktúre Ja.

Jazyk tak tvorí ucelený systém, náš kozmos. Biblia, aj E. Lévi citovaní na úvod mali teda pravdu, jazyk skutočne vytvára a riadi našu realitu. V Starom Aeone bolo toto tvrdenie aj opodstatnené, keďže svet bol vtedy vnímaný ako jednotné univerzum pre všetky bytosti. Rovnodennosťou bohov a prechodom do Nového Aeonu sa však takéto ponímanie musí radikálne zmeniť. Jednotné univerzum bolo zničené plamenným mečom slnečného božstva Horus, aby vytvorilo pôdu pre potencionálny zrod nových hviezd, detí Nového Aeonu, každého s vlastným, jedinečným univerzom na skvostnej nočnej oblohe Nuit. Prebudiť v sebe slávu žiary Hadita však od nás vyžaduje úplne iný prístup, aký nám poskytujú artefakty starej mágie. Tento prístup sa pokúsim načrtnúť v podobe praktických technológii práce s jazykovými rovinami. Nová mágia si však ako svoju daň vyberá aj nové ordália a preto aj o nich je pojednané nižšie.

Ako základ pre praktickú prácu nám poslúži pluralita existujúcich jazykov. Každý jazyk má svoje vlastné gramatické pravidlá a tvorí tak ucelený systém, určitý kozmos. Toto tvrdenie je podložené aj inak iracionálnym nacionalizmom. Je to podvedomá láska k materinskému jazyku a tak aj k realite ktorú reprezentuje. Máme dojem, že materinský jazyk tvorí tú pravú skutočnosť a pokiaľ aj výborne ovládame cudzí jazyk, máme stále nejasný pocit, že ten náš materinský jazyk je skutočnejší. Otriasanie toho, čo považujeme za našu realitu prináša aj otras nášho Ja, čo je nanajvýš nepríjemné, pretože tým strácame pôdu pod nohami, boria sa nám ilúzie spokojného nažívania. Tento vzťah badať aj v jemnejších odtieňoch napr. na pouličných, ale aj vedecký, či umeleckých žargónoch rôznych skupín. Kto nehovorí jazykom „našich“, nepatrí k nám a ten kto ovláda jazyk ktorému nerozumieme, je podozrivý.

Otriasanie toho, čo považujeme za našu realitu je však kľúčom Novej Mágie. Avšak, ako na to ? Ešte v čase, keď som intenzívne pracoval s Thelemou a zároveň na VŠ popri psychológii študoval aj germanistiku, som vnímal, že kdesi v jazyku možno nájsť kľúče od brány do Abyssu a poctivo som cvičil praktické techniky popisované A. Crowleyom v spise Liber III vel Jugorum. Tieto techniky sú založené na troch stupňoch. Prvý stupeň som rozobral vo svojom článku Magická práca s automatickým správaním sa. Išlo o to, aby sa praktik rozhodol po určitú dobu zdržať nejakého činu, pohybu a pod. Tým sa u neho vytvárali podmienené reflexy, na základe ktorých mohol efektívne pracovať s disociovanými jednotkami svojho automatického správania sa a rozpúšťať ich za účelom získania energických zdrojov a predovšetkým získania väčšej „odpútanosti“ a integrácie svojich nevedomých prvkov. Druhý stupeň tvoria podobné techniky, avšak zamerané do oblasti jazyka. Praktik by si teda mal vybrať slovo, alebo písmená, ktorých sa rozhodne po určitú dobu zriecť. Táto technika, i keď je náročná, je výborná na prieskum vlastnej jazykovej reality. Problém však zostáva v tom, že túto realitu neprekračuje, ako to od nás vyžaduje Nová Mágia a praktik tak stále periférne vníma, že jazyk neovláda, ani ho neutvára, ale jazyk utvára jeho. Ako teda na to ?

Trvalo dlhšiu dobu, než som na to konečne prišiel. Až keď som zmenil svoj magický plášť a začal pracovať v rámci Chaos-mágie, začali sa mi rozuzľovať aj jemnejšie nuancie onej bezvýchodiskovej situácie. K postupnému prieniku k týmto technikám prispeli predovšetkým geniálny V. Flusser a známi mág kultu Zos Kia A. O. Spare. Zaujímavé je na tom to, že tieto techniky sú až zarážajúco jednoduché, avšak Novoaeónska Mágia čoraz viac smeruje k tomu, aby svojich ašpirantov oslobodila od nutnosti vykonávania komplikovaných rituálov (resp. nutnosť práce s umelo strojenými rituálmi, poskytujúce oporu viere, sa priamo úmerne zmenšuje s mágovým progresom), miesto toho vedie mága k manipulovaniu samotnej reality. Mág je ako hacker, snaží sa nájsť v programe štrbiny, únikové východy, cez ktoré z neho môže prekĺznuť a sám sa stať programátorom.

Druhá zvláštnosť spočíva v tom, že vedľa svojej jednoduchosti môžu byť zároveň až zarážajúco nebezpečné a preto všetkých, ktorí by ich chceli vyskúšať upozorňujem na maximálnu opatrnosť a mal by im predchádzať aspoň elementárny magický výcvik v rámci niektorej z kvalitných okultných škôl, alebo rádov, ako aj zvládnutie cvičení popisovaných už v spomínanej Liber III vel Jugorum.


Ale poďme už k veci. Pri svojich výskumoch som totiž zabudol na možnosť prekladu, respektíve som ju nejako prehliadal a bagatelizoval, no ukázalo sa, že práve tu sa skrýva únikový východ, štrbina v programe. Jazyk totiž nie je uzavretý, ale otvorený systém.. V procese prekladu ho možno opúšťať a prechádzať z jedného jazyka do druhého. Možnosť prekladu je tak pre intelekt jednou z mala možností, ako prekonať horizont jazyka. Každý jazyk má svoje špecifické osobitosti a poskytuje intelektu špecifické klíma skutočnosti. V. Flusser píše : „...pri preklade, v onom ontologicky neuchopiteľnom okamihu, keď je myšlienka suspendovaná, sa vznášam nad priepasťou ničoty. Pri tomto prechode „som“ iba v zmysle „môžem byť“...Zdá sa, že existenciálni myslitelia si doposiaľ nepovšimli, že „nič“, tento horizont bytia, sa zjavuje ako „ničujúci“ práve v priebehu prekladania.“ (3., str. 32).

Z pohľadu Spareovej magickej filozofie kultu Zos Kia, práve tu sa uplatňuje kľúčová magická formula ani-ani (neither-neither). Je to medzištádium, v ktorom sa otvárajú brány Abyssu. Mág musí ovládať techniky štiepenia vedomia a svojim intelektom sa rozpoltiť do dvoch rozličných jazykov a ich ontologických realít. Keď dosiahne uspokojivé rozpoloženie, svoju pozornosť nasmeruje do tohto „metafyzického bodu“ ani-ani a následne sa v ňom otvorí priepasť ničoty, zažije pocit neskutočnosti, existenciálnej úzkosti, pri ktorej dochádza k anihilácií vlastného Ja v extázy Kia a horizont jazyka sa v ňom obráti v nič. Dôjde k rozpusteniu jazykovej skutočnosti (bodu pripojenia k programu) a mág vzhliadne jej umelo vykonštruovaný charakter. Toto zistenie môže byť pre mága nanajvýš zdrvujúce a zanechať v ňom nezmazateľné stopy v podobe psychických, alebo jazykových porúch (vynára sa tu tak pravdepodobnosť, že ľudia s poruchou reči môžu mať od prírody prirodzený nábeh a talent k mágii, pretože sú od malička v neustálej konfrontácii so svojim jazykom a teda aj s jeho ontologickou štruktúrou, resp. realitou, ktorú reprezentuje). Pokiaľ sa mágovi nepodarí rozštiepené vedomie následne naspäť spojiť a vrátiť do ucelenej jednoty, tieto časti vedomia môžu zostať v týchto jazykových rozmeroch uväznené, čo sa prejaví napr. v podobe prepuknutia schizofrénie. Z magického hľadiska však v priebehu tejto operácie dochádza predovšetkým k stretu, ku konfrontácii s démonom Choronzonom, strážcom Abyssu.

Táto magická technika ponúka zdatným praktikom okrem ďalších možností aj nový, revolučný spôsob nabíjania a odosielania sigíl v technikách sigilárnej mágie. V tomto prípade sa praktik tiež vedome rozštiepi do dvoch jazykov a ich ontologických realít, avšak nenechá sa úplne vtiahnuť do priepasti ničoty mimojazykových skutočností, ale v tomto rozpoložení musí ďalšou časťou vedomia odoslať dopredu pripravené sigílium. Text z ktorého sa prekladá a slúži ako ladič, môže korešpondovať s povahou operácie. Napr. pre ciele zamerané do oblasti, ktorá spadá pod vládu Venuše, môže byť použitý napr. úryvok z ľúbostného románu a zase napr. pokiaľ sledujeme likvidačné, alebo deštruktívne ciele spadajúce pod Saturn, môžeme použiť ako ladič napr. úmrtný list. Pokiaľ je dané sigílium zostrojené ešte v ďalšom, odlišnom jazyku, sila výsledného efektu sa ešte násobí a tieto techniky tak môžu byť prekvapivo účinné.

Mnohí môžu namietať argumentom viacjazyčného intelektu a nemožností týchto praktík. To znamená, že môžeme myslieť v rôznych jazykoch a nie sme závislí na jazyku v ktorom myslíme. Poukazovalo by to na Kantovu „vec o sebe“ a existenciu akéhosi nezávislého Ja. Tento argument však možno ľahko vyvrátiť poukázaním práve na proces prekladu, pričom pred nami vystúpi ontologická reálnosť odlišnosti kozmov rôznych jazykov. Na hlbší prieskum tu však nie je priestor a takáto filozofická analýza by až neprimerane zaťažila predmet tohto diela. Preto, aj keď to robím nerád, musím vážených čitateľov s úprimným záujmom odkázať na filologické vedy. Pre tých, ktorí sa na to necítia, iba v skratke upozorním na niektoré fakty. Napr. Aristoteles, z ktorého vychádza celá západná filozofia, rozlišuje desať kategórii, spôsobov bytia. Skúmania jazykovedcov však ukázali, že vedľa samotného prekladu slova kategória, v tomto systéme sa jedná o analýzu gréckeho jazyka.

Typológia jazykov rozlišuje medzi jazykmi flexibilnými (napr. indoeúropske, hamitosemitské), aglutinačnými (napr. uralské, altajské, eskymátske) a jazykmi izolačnými (napr. tibetskobarmské, thajskočínske). Tieto rôzne jazykové skupiny majú tak odlišné pravidlá, že psycholingvistické výskumy jasne poukazujú na odlišnú štruktúru intelektu, ktorú vytvárajú a teda aj na iné vnímanie skutočnosti príslušníkov týchto skupín. To je okrem iného aj jeden z dôvodov konfliktov a stretov medzi kultúrami (dnes sa snaží presadiť svoju dominanciu predovšetkým anglický jazyk- nie nadarmo bola Liber AL diktovaná práve v tomto jazyku – vyvstáva tu tak, symbolicky povedané, že v klifotickej rovine nemčinu a ruštinu nakoniec vystrieda angličtina. Každému je asi zrejmé na čo narážam).

V. Flusser uvádza príklad prekladu z portugalské jazyka do hebrejského na príklade slovíčka vou, čo znamená ísť. Zatiaľ čo portugalský jazyk toto slovo chápe podobne ako angličtina I go, k odlišnému významu dochádza v jazyku hebrejskom : „Pokiaľ chceme preložiť vou do hebrejčiny, musíme použiť výraz ani holech. Formálne tento hebrejský výraz hovorí : ja idúci mužského rodu“. Tento príklad sám o sebe ilustruje hlboký rozdiel medzi portugálskou ontológiou a ontológiou hebrejskou, ktorá nepozná slovesá v prítomnom čase. Činnosť v prítomnosti je pre ňu bez významu.“ (3., str. 32). A teraz sa dostávame pre nás k nanajvýš dôležitému poznatku, ktorý má pre chápanie mágie nedozerné dôsledky, pri ktorých sa nám musí zatajiť dych.

Z týchto úvah totiž vyplýva fakt, že keďže ako už bolo spomínané na začiatku, kabala je predovšetkým agregátom hebrejského jazyka, štúdium kabaly nevedie k spoznávaniu univerzálnych zákonov tak mikro-, ako aj makro-kozmu, ale v skutočnosti len k spoznávaniu hebrejského jazyka, jeho lingvistických špecifikácii a jej poznatky sa svojim spôsobom nelíšia od poznatkov získaných štúdiom germanistiky, alebo iného ekvivalentného jazyka (viz. napr. Heideggerov, Hegelov alebo Kantov filozofický systém založený na nemeckom jazyku, ktorý čiastočne stráca svoju validitu v iných jazykových podmienkach). Hebrejský jazyk má samozrejme svoju ontológiu, svoj kozmos, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nejakých univerzálnych zákonoch, ale len derivátoch tohto jazyka. Pokiaľ by existoval len jeden jazyk, dalo by sa v týchto intenciach uvažovať, ale nie je tomu tak. Žiadne a priori neexistuje. Generácia Nových Mágov si musí tento fakt jasne uvedomiť.

Ba čo viac, vystupujú tu aj iné, svojim spôsobom už démonické roviny. Keďže každý jazyk má svoj vlastný kozmos s určitými vymedzenými pravidlami, tým že tradičná mágia sa od čias E. Léviho orientuje na kabalu, resp. hebrejský jazyk, jej ašpiranti sú tak nepriamo nútení k určitému presne stanovenému vnímanie skutočnosti. Na tento fakt implantácie určitých súborov ideálov do mágie upozorňuje už J. Karika vo svojej fenomenálnej klifotickej štúdii Zóny stínu. Ide predovšetkým o ideály „...židovsko-kresťanskej morálky, ktorá sa v dejinách preukázala byť jednou z najefektívnejších soratických stratégii podrobovania subjektu. Implantovanie týchto ideálov priamo do duší, pod-vedomia ašpirantov, je v západnom hermetizme obvykle umocňované vyzdvihovaním hebrejskej kabaly, doporučovaním jej štúdia a pod., pričom sa vychádza z poznatku o prepojenosti štruktúry jazyka a vnímania reality.“ (4., str. 325).

Tejto nástrahe dokonca neunikli ani inak výborní súčasní reprezentanti mágie. J. Veselý sa v kapitole o Židovskej mágii zaoberá problematikou božích mien a oduševňuje sa pri odhalení dvadsaťštyri-písmenového božieho mena s tým, že boh si praje byť poznaný. Údajné mystéria ktoré odhaľuje a následné „zlé svedomie“, úzkosť a „...pocit úžasnej duševnej trýzne a hlbokého zúfalstva...“ (4., str. 96), ktoré zažíva, len poukazujú na to, že hebrejský, teda židovsko-kresťanský egrégor, ktorý vyslal tieto impulzy si nepraje, aby sa ľudia vymanili z pod jeho vplyvu a svoje ovečky mieni držať aj naďalej pekne nakrátko (viz. sila, s akou si ortodoxní Židia dokážu držať aj inak iracionálne zvyky a tradície v dnešnom postmodernom svete). V mágii totiž platí princíp, že poznať niekoho meno znamená získať nad ním moc. To je jeden z dôvodov, prečo si mágovia tak často dávajú rôzne pseudonymy. Je to tiež dôvod, prečo u Hebrejcoch bolo zakázané vysloviť skryté božie meno (IHVH), miesto toho bolo opisované rôznymi inými menami, ako napr. Elohim, Adonaj a pod. Odhaliť meno hebrejského boha teda znamená získať nad ním moc, čo mu je očividne proti srsti, pretože to nie je boh, ale samozrejme démon Choronzon. K citovanému autorovi mám hlbokú úctu a ako k jedinečnému znalcovi mágie rešpekt, no čitateľov sa snažím upozorniť na to, ako mágiu vnímame my, v intenciach Nového Aeonu a potreboval som nejaký ilustračný príklad. Pravda je totiž taká, že „skutočné zasvätenie“ prichádza až z „mimojazykových skutočnosti“, t.j. z Abyssu a to nie je verbalizovatelné a ani inak uchopitelné, každí sa k nemu musí dopracovať sám, na základe svojich vlastných živých skúseností.

Iní mágovia sú si viac vedomí týchto súvislostí a preto v rámci pracovných modelov vyvinuli vlastné magické jazyky. Medzi takéto jazyky možno zaradiť napr. Uránsku barbarčinu, alebo aj Henochiánsky jazyk. Najrozumnejšie sa však javia inštrukcie A. O. Spareho, ktorý nabáda, aby si každý praktik vyvinul svoj vlastný, jedinečný jazyk (abeceda prianí). Tento jazyk je teda dobré si vytvoriť, ale praktik sa ho pravdepodobne aj tak po istej dobe bude musieť vzdať, pretože týmto spôsobom získa svoj nový štrukturálny rozmer a jeho „barikády“ tak zabránia nerušenému prietoku Kia. Takéto úvahy sú však na mieste až u pokročilých arcimágov stupňa Milenec a Pustovník, ktoré sú pochopiteľné iba abyssalnému vedomiu a preto nemá moc veľký význam o nich pojednávať.

Na záver sa chcem ešte dotknúť celého zmyslu a účelu týchto praktík. Zahrávanie si s Novou Mágiou môže byť veľmi nebezpečné a každí kto sa na túto cestu hodlá vydať, by si to mal dopredu dobre zvážiť, aby potom nebol tak trochu prekvapený a zaskočený jej bezcitnou krutosťou, pretože po správne prevedenej magickej „aktivácii“ jedinca dochádza k zaujímavému fenoménu konfrontácie s démonom Choronzonom, vesmírnym predátorom, strážcom Abyssu, ktorý sa intelektuálnemu ľudskému vedomiu javí vo forme programových matríc, avšak mágovmu abyssalnému vedomiu v stave snenia ako tie najodpornejšie, slizké, chladné netvory, ktoré krvilačne útočia na mágov životný tok. Toto je jeden z najtvrdších okamihov zasvätenia, vzhliadnutie, že sám mág je zatiaľ týmto netvorom (väčšina ezoterikov to celý život nezistí a ich tzv. duchovná práca len napomáha k prehlbovaniu tejto symbiózy), v ktorom horí zatiaľ len jemný životný plamienok (Hadit) a pokiaľ ho toto zdrvujúce zistenie nezlomí, až od tohto bodu možno vôbec hovoriť o skutočnej magickej práci.

Od okamihu tohto vzhliadnutia už nie je cesty späť. Buď mág vytasí plamenný meč, chopí sa Hadita (ako je to výborne ilustračne znázornené vo filme Immortal ) a nechá sa ním viesť aj za cenu tých najväčších obetí, alebo smola, nemal sa zahrávať s Novou Mágiou. Žiadna stredná cesta v tomto prípade neexistuje. Buď si zvolí prvú alternatívu konfrontácie, ktorá sa prejavuje v tom, že mág je nútený začať rozpúšťať tieto štruktúry (eliminovať body pripojenia k programu, či sekať hlavy draka Choronzona). Odhaľuje stále nové a nové štruktúry, Choronzonove chápadlá, ktoré musí rozpúšťať do ničoty Chaosu, pretože pokiaľ tak nespraví, tieto štruktúry sa pre neho stávajú väzeniami a svojimi ostrými hranami sa zarezávajú do jeho duševného rozmeru, čo sa skutočne prejavuje ako bolesť, ktorá je žiaľ až príliš skutočná a v mágii sa označuje ako Múky Abyssu.

Tento magický princíp môžeme sledovať aj v prírode, v procese zhadzovania parohov u jeleňov, pričom keby tak neurobili, rozdrvili by im lebku. Avšak parohy im narastú vždy nové a tak sa tento proces stále opakuje. Aj u mága je to analogické a pokiaľ po svojom magickom aktivovaní Choronzonské štruktúry nerozpúšťa, tie na neho doliehajú svojim zdrvujúcim vplyvom (Fungovanie spočíva v tom, že mág pred tým tieto štruktúry nevidel, neuvedomoval si ich, takže pre neho nepredstavovali ani žiadnu reálnu hrozbu, avšak po aktivovaní Hadita, jeho plameň ich osvetli a tie sa teraz stanú viditeľnými a teda reálnymi – viz. ATU IX Pustovník. Tým že mág tieto štruktúry začne vnímať u seba, automaticky ich začne vnímať aj u druhých ľudí, čo u neho môže spôsobiť znechutenie svetom, ale aj svojimi najbližšími, u ktorých sú nevedomé.). Po rozpúšťaní starých štruktúr sa však objavujú nové, vždy o niečo komplikovanejšie a vo svojej subtílnosti jemnejšie (ako napr. obsah tohto článku). J. Karika k tomu píše: „Choronzon je neustále přítomný. Mág se s ním konfrontuje každým dnem a to, co bylo včera Andělem, může být už zítra Choronzonem. … Mág musí odkrývat a realizací sublimovat jednu vrstvu pravé vůle za druhou, uchopovat nejprve její konkrétní vzorce, naplňovat je a následně je transcendovat, protože ustrnutí na kterémkoliv prvku pravé vůle znamená jeho transmutaci v prvek choronzonský. Pravý Anděl je Nicota; konečné, ‚hlasem‘ žádného vnitřního prvku nerušené ticho.“ (6., 298). Mág je tak nútený, či sa mu to páči alebo nie, stále na sebe pracovať, kresať svoj kameň mudrcov, či z pohľadu alchýmie pretavovať olovo vo zlato, pričom sa nemôže spoľahnúť na žiadnu oporu zvonka, ale iba na svoju silu a schopnosti. Pokiaľ nie je dostatočne schopný, hold žiaľ. Domnievame sa však, že je lepšie padnúť v boji, pretože už A. Crowley upozorňuje, že stupeň úspechu v Novom Aeone záleží iba na jednotlivcoch a nie na priazni nejakej božej bytosti.

Lialonth

Použitá literatúra :

1. Nová zmluva, Medzinárodný zväz Gideonovcov, 1991
2. Lévi E. : Dogma a rituál vysoké mágie, Trigon, Praha 2000
3. Flusser V. : Jazyk a skutečnosť, Triáda, Triáda, Praha 2005
4. Karika J. : Zóny stínu, Vodnář, Praha 2005.
5. Veselý L. : Mágie pro pokročilé, Vodnář, Praha 2004
6. Foucault M. : Slová a veci, Kalligram, Bratislava 2004

Poznámka : Magický pohľad na súčasné spoločenského dianie poodhaľuje, že tlak démona Choronzona sa stále viac a viac stupňuje, čo sa odzrkadlilo aj v prístupe našej pracovnej skupiny. Spolu s návratom mágie, o čom bolo pojednané v mojej eseji Návrat mágie a reality show a stupňovaním tlaku zo strany démonických vplyvov, toto napätie vytvára vhodné podmienky pre nových uchádzačov. Prípadní záujemcovia o serióznu magickú prácu v procese aktivovania Hadita, ktorí nevedia ako začať, alebo sa cítia neisto a majú pocit, že by na svojej ceste potrebovali odbornú konzultáciu, nás tak majú príležitosť kontaktovať cez e-mail – Lialonth@gmail.com

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (16) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Hrušky a jablkájaror27.Sep:14:48
kAb/byssiiker12.May:09:07
POZOR na JAZYČNÍKAshamann11.May:23:25
zaujimavepolaris11.May:15:36

čitateľov: 7471   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2854)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy