?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Vypočuli sme si na nedávnom ezoterickom podujatí / Škola magickej tvorivosti
@ mágia a okultizmus     15.11. 05, 14:25

Peter Macsovszky priniesol temer reportážny záznam zo svojej prednášky v Košiciach


1.
Prednášku, ktorá bola mienená ako stručný úvod do problematiky školy magickej tvorivosti, som začal analýzou slova „škola“. Nešlo však o etymologické objasňovanie tohto slova, ale skôr o pripomenutie vzťahov, na ktorých je každá škola založená.

Pozornosť poslucháčov som chcel upriamiť predovšetkým na to, že v škole sa neodovzdávajú len poznatky, ale aj zručnosti. Inak povedané, žiak alebo študent by nemal byť pasívnym príjemcom informácií, ale aktívnym „spoluhráčom“ učiteľa, spolutvorcom výuky. Pretože fakty, dáta, čísla, odborné termíny sú len „mŕtva“, nehybná matéria, pokiaľ nie sú zapojené do „akcie“. Preto škola, v ktorej učiteľ „presúva“ zo seba fakty do hláv svojich študentov, nie je plnohodnotná škola. Poslaním školy nie je presun vedomostí, obsiahnutých v knihách, z jednej hlavy do druhej. Poslaním školy nie je premena žiakov na učiteľov, ale len príprava, zabezpečenie takejto možnosti.


V škole sú aj slabí žiaci. Mnoho učiteľov má kvôli nim výčitky svedomia. Veci sa majú tak, že slabí žiaci sa líšia prípad od prípadu. Kým u jedného časom možno objaviť ten špúšťač, ktorý v ňom roznieti plameň motivácie, dynamizmus, kreativitu, zatiaľ u druhého sa nemusí nikdy podariť. Učiteľ si musí byť vedomý toho, že nie je to jeho vina. Učiteľ môže na žiaka pôsobiť len po určitú hranicu, nemôže robiť namiesto neho všetko, od určitého bodu, od určitej chvíle sa už musí snažiť žiak.

V miestnosti, v ktorej som v onen predposledný októbrový deň v Košiciach hovoril o škole magickej tvorivosti, sa zišlo 30 - 40 ľudí. V očiach mnohých zúčastnených sa zračilo pasívne očakávanie. Ako keby chceli povedať: „Tak, prišli sme, tu nás máte, niečo s nami urobte. Alebo nám vložte do rúk hotové remeslo. Alebo aspoň kľúč od trinástej komnaty.“ Toto som čítal v ich očiach. A preto som začal hovoriť o tom, že škola je založená na interakcii, a nie na pasívnom príjme.

Vtom sa jeden z poslucháčov opýtal:

„A čo sa naučíme v tejto škole?“

„Dnes nič,“ odpovedal som. „Toto je len úvodná prednáška k súboru praktických seminárov. Ja vás nechcem liečiť, ani poúčať, ani vám nijako radiť.“

„Dobre, ale čomu sa budeme konkrétne venovať?“ nedal sa odbiť mierne znepokojený poslucháč.

„Sebe. Venovať sa budeme predovšetkým tomu, aby sme pracovali na sebe, na svojom každodennom živote, na prehlbovaní pozornosti.“

„Budeme sa učiť aj nejaké techniky?“ spýtal sa ďalší hlas.

„Nie som prívržencom techník, no súčasne nechcem ani to, aby škola magickej tvorivosti uviazla len v rovine teoretickej. Mám pripravené určité metódy, o ktorých však teraz nebudem hovoriť a s ktorými možno pracovať len v určitom čase, pričom treba zohľadňovať osobitosti jednotlivca. Rozhodne odmietam aplikáciu jednotnej metódy či techniky pre všetkých. Postupom času, ako sa budeme v rámci tejto školy spoznávať, budem prispôsobovať prácu a úlohy jednotlivcom a ich schopnostiam. Inak povedané, jednotlivé úlohy by som šil na mieru toho-ktorého žiaka...“

„A z čoho chcete vychádzať?“ opýtal sa ďalší z poslucháčov.

„Z vlastnej skúsenosti,“ odpovedal som.

Na okamih nastalo ticho.


2.
„Nazdávam sa totiž,“ pokračoval som, „že mám určité skúsenosti, ktoré mnohí ľudia nemajú.“

V okamihu, keď som túto vetu vyslovil, uvedomil som si, že nejeden z poslucháčov v miestnosti ma musí pokladať za nafúkanca. Veď kto som ja, že sa z pozície skúsenejšieho prihováram týmto ľuďom, z ktorých väčšina je staršia ako ja a v živote už určite všeličo preskákali. Treba si však uvedomiť toto: každý jeden človek má jedinečné skúsenosti a za určitých podmienok každý môže byť učiteľom každého. Vek nie je zárukou múdrosti.

„Skúsenosti máme všetci,“ pousmiala sa jedna žena.

„A každý z nás pracuje na sebe,“ povedala druhá.

„O tom nepochybujem,“ odvetil som. „Ale ste si istá, že na sebe pracujete účinným spôsobom? Ste si istá, že viete tvorivo pracovať so svojimi skúsenosťami? Tým však nechcem povedať, že ja som ten, kto zaručene vie, čo je a čo nie je správne, no myslím si, že môžem poskytnúť iný pohľad na veci, inú perspektívu. Som presvedčený o tom, že vám môžem sprostredkovať také poznanie, ktoré sa k vám či už kvôli jazykovej alebo kultúrnej bariére nedostalo.“

„O aké skúsenosti sa chcete konkrétne oprieť?“ ozvala sa pani v rokoch.

„Pracoval som ako ošetrovaľ, videl som trpieť a umierať nespočet ľudí. Bol som prítomný v situáciách, do ktorých sa väčšina ľudí nedostane. Cestoval som na miesta, kam sa väčšina ľudí ani netúži dostať a ak aj áno, necestuje tam sama. Dostalo sa mi takých zážitkov, o ktorých väčšina z vás len číta, alebo počuje. Pretože keď príde na lámanie chleba, nikto nechce riskovať. A to je rozumné. Ja som však konal a aj konám dosť nerozumne. Ja som sa na tie cesty vydal. Absolvoval som rôzne kurzy, prečítal knihy, ktoré ľudia odmietajú čítať. Po rokoch si uvedomujem, že si to všetko nemôžem nechať len pre seba. Uvedomujem si, že cestoval som a čítal som aj namiesto druhých. Je možné však aj to, že si to nakoniec budem musieť nechať pre seba...“


3.
„Vráťme sa však k problematike školy magickej tvorivosti. Už sme si ako-tak objasnili, čo budeme rozumieť pod slovom škola. Teraz prejdime k slovu tvorivosť. Čo robíte vo voľných chvíľach?“ obrátil som sa na pani sediacu v prvom rade.

„Nič,“ usmiala sa.

„OK. Spýtam sa inak. Čo robíte rada?“

„Počúvam rádio.“

„A to je predsa tvorivá činnosť, či nie?“

„Neviem.“

„No... Na to, aby ste mohli počúvať rádio, musíte sa pre niektorú stanicu rozhodnúť. Na jednej stanici vysieľajú niečo, čo považujete za príjemné, na druhej zas niečo nepríjemné. Vy sa rozhodnete pre tú, ktorá sa vám väčšmi pozdáva. Uskutočňujete výber. Rozhodujete sa. Rozhodovanie je prejavom kreatívneho prístupu - alebo sa mýlim? Uplatňovanie tvorivého prístupu v živote znamená, že nesiahate po schematických riešeniach. Obraciate sa na tú časť svojej osobnosti, ktorá je pôvodná...“

„Čo je to osobnosť podľa vás?“ skočil mi do reči človek, o ktorom pozitívne viem, že patrí k hnutiu Vesmírni ľudia.

„Osobnosť určite nie je jednoliaty, nemenný celok... Ale vy sa so mnou chcete sporiť o koncepcii. Ak sa nemýlim, patríte k Vesmírnym ľuďom?“

„Áno, je to tak.“

„Tak určite máte vlastné definície ľudskej osobnosti. To, čo hovorím ja, nemusí byť vôbec kompatibilné s vašimi teóriami. Neprišli sme sem však preto, aby sme nechali do seba vrážať rôzne teórie. Ja môžem povedať len to, čo si myslím, vy so mnou nemusíte súhlasiť. Nechcem vás presviedčať o mojej pravde, ale ani vy ma nepresviedčajte o svojej...“

„Koľko je, podľa vás, v človeku osobností?“ nedal sa odradiť vesmírny človek.

„Gurdžijev hovorí o nekonečnom počte osobností, ktoré sa v človeku relatívne rýchlo striedajú. Podľa situácie. Myslím si, že s týmto názorom sa možno stotožniť.“

„Ďakujem,“ povedal vesmírny človek.

„A teraz sa vráťme k tvorivosti,“ povedal som.

4.
„Hovoril som o schopnosti nájsť v sebe to pôvodné. Toto je z hľadiska školy magickej tvorivosti a vôbec pri všetkých druhoch tvorivosti alebo pri všetkých možných pokusoch o prebudenie tvorivosti veľmi dôležité. Je to nesmierne ťažký, namáhavý proces. Práca, nič iné len práca. Väčšina ľudí sa k tomu, čo je v nich pôvodné, vôbec nikdy nedopracuje. A ak sa aj niektorí dopracujú, nakoniec zistia, že nie sú ani schopní ani ochotní uniesť konfrontovať sa s vlastnou pôvodnosťou. Dnes sú médiá plné takých slov ako autentický, originálny, pôvodný. Vyplatí sa sledovať reality shows, nič nie je takým vynikajúcim materiálom pre štúdium psychológie ako to, čo sa v televízii deje ´naživo´. Veľmi rýchlo zistíte, že účinkujúci, ktorí sa pýšia svojou jedinečnosťou, správajú sa mechanicky, sú produktmi mediálneho trhu, sú to živé mŕtvoly, zombíci, mechanické, bezduché bytosti. Túto istú bezduchosť možno pozorovať aj v súčasnej ezoterike. Nekriticky sa preberajú kadejaké fragmenty starých učení, často vyťahujeme citáty z posvätných kníh a namýšľame si, že im rozumieme...“

„Ale biblický výrok kto čo zaseje, to bude žať, hádam platí, nie?“ skočila mi do reči pani, ktorá sedela v prvom rade a ktorá sa pred chvíľou priznala, že jej koníčkom je pasívne počúvanie rádia.

„Vaša životná skúsenosť obsah tohto výroku potvrdzuje, alebo ste Bibliu citovali zo zvyku, preto, lebo tento výrok sa prijíma ako nespochybniteľná pravda?“

„Minule som vystupovala z električky,“ začala rozprávať pani v prvom rade. „Vtom som si všimla, že po chodníku ide osoba, s ktorou som sa nechcela stretnúť. Pridala som do kroku, potkla som sa a rozpleštila som sa po chodníku. Koleno aj lakeť ma potom ešte týždeň boleli. To bol podľa mňa trest.“

„A podľa mňa zas,“ ujal som sa slova, „uvažovanie v kategóriách odmeny a trestu je schéma, ktorú dedíme celé generácie, pričom vôbec nerozmýšľame o tom, prečo by sme mali byť trestaní alebo odmeňovaní. Podľa mňa vás nikto netrestal, potkli ste sa a spadli preto, lebo ste bola ste nepozorná“

„Veríte v reinkarnáciu?“ spýtala sa ma pani.

„Reinkarnáciou sa nezaoberám,“ odpovedal som. „Samozrejme, prečítal som o nej niekoľko kníh, ale tie, namiesto toho, aby mi pomohli v celej veci urobiť si jasno, ma len viacej zmiatli. Preto som si povedal, že nebudem sa k nej vyjadrovať, pokiaľ ju uspokojivo a dôkladne nepochopím. Podľa mňa v reinkarnáciu nemožno veriť, pretože jej západná interpretácia ukazuje, že ide o mechanický, ba až racionálny proces založený na zákone akcie a reakcie. V také čosi nemožno veriť, pretože viera je záležitosť emocionálna, čiže dotýka sa skôr neistých a hmlistých javov, kým reinkarnácia vyzerá ako racionálny mechanizmus. Preto reinkarnáciu možno poznať alebo nepoznať, ale nie veriť v ňu. Veriť totiž znamená byť si niečim istý len na päťdesiat percent. Ostatných päťdesiat percent je veľká neznáma.“


5.
„Takže existuje podľa vás reinkarnácia alebo nie?“ spýtal sa dlhovlasý chlapec v čiernom z posledného radu.

„Pozrite sa, teórií o tom, aká je a ako reinkarnácia funguje, je niekoľko. Podľa jednej z nich sa prevteľuje osobnosť. Podľa ďalšej sa prevteľujú len časti osobnosti. Ďalšia hovorí o tom, že prevteľuje sa energia. A zasa ďalšia o tom, že to, čo ženie duše k prevteľovaniu, je slepá prírodná vôľa. Ak vy ako duch nemáte šancu sledovať, ako reinkarnácia funguje, lebo čo ak náhodou sa osobnosť a pamäť neprevteľujú, aký pre vás má význam vedieť, či je alebo nie je, alebo prípadne ako funguje reinkarnácia? Načo je vám pamäť, keď vôľou neviete ovplyvniť a zaručiť jej prenos do ďalšieho tela? Alebo sa nazdávate, že existuje zaručená technika, vďaka ktorej si pamäť zachováte naprieč inkarnáciami? Ale som rád, že sme sa dostali k téme reinkarnácie, lebo tá nás môže opäť vrátiť k našej téme - k škole magickej tvorivosti.
Povedali sme si, že funkčná škola - to je plnohodnotná interakcia. Povedali sme si, že tvorivosť je schopnosť rozhodovanie nezávisle na zdedených schémach. Za zdedené schémy možno považovať náboženské a ezoterické systémy, o ktorých si myslíme, že im rozumieme a že ich vieme aplikovať v našom každodennom živote. Frustrácia je však neklamným znakom toho, že duchovné pravdy a princípy sa nám v praktickom živote vôbec nedarí realizovať. Prečo? Pretože nevieme o sebe nič, nevieme nič o tvorivej sile, ktorá je v nás. Chceme byť mágmi, chceme sa venovať mágii, chceme zázrak. Ale pracovať na vyprovokovaní magických síl v sebe - to sa nám už nechce. Chceme veci zadarmo, bez námahy. Chceme niečo veľké, silné a nevšedné, no nechceme sa spoznávať. Nechceme si pripustiť, že neexistujú jednotné magické návody, ktoré si stačí v knihách prečítať a potom si ich nacvičiť. Nechceme pripustiť, že každý jednotlivec môže magicky pracovať len v rámci svojich individuálnych daností. Lenže my si nevieme nájsť čas, aby sme preskúmali svoju silu a zistili, čo ešte môžeme a čo už nesmieme, nedokážeme. Namiesto toho sa opičíme po exotických duchovných kultúrach, ktorým ani zbla nerozumieme. Domáhame sa niečoho, na čo nestačíme. Opakujeme citáty zo svätých kníh, ktoré vznikli v inom civilizačnom prostredí, v inom čase a boli tisíckrát prepísané, opravené, zdeformované, reinterpretované a dezinterpretované. Radšej veríme mŕtvym textom a sterilným obradom, než by sme hľadali živú mágiu v sebe a tým kultivovali tvorivosť a pružnosť, ktoré by nám mohli pomôcť zbaviť sa frustrácie...“



6.
„Ale to som opäť trošku odbočil. Pred chvíľou som spomínal, že téma reinkarnácie nás vracia k problematike školy magickej tvorivosti. Ako? Veľmi jednoducho. O reinkarnáciu sa zväčša zaujímajú tí, ktorých znepokojuje existencia prípadne neexistencia posmrtného života. Jestvuje teda život po živote? Gurdžijev na túto otázku odpovedal veľmi šalamúnsky: áno aj nie. Ako to myslel?

Pre toho, kto chce veriť v posmrtný život a kto sa k nemu túži dopracovať a reálne na sebe aj pracuje, posmrtný život bude existovať. Pre toho však, ktorého tento svet dokonale uspokojuje a ktorého existencia posmrtného života nijako neznepokojuje, je vlastne pripútaný a zabývaný v tomto svete, nič viac nepotrebuje, pre neho teda posmrtný život nebude existovať. A tu sa dostávame k škole magickej tvorivosti. Škola, ako sme to už niekoľkokrát povedali, je práca. Práca na sebe. Je to práca, ktorá vedie k sebaprekonávaniu. K prekonávaniu tých limitov, ktoré v sebe nesieme. Je to práca, ktorá vedie k prekonávaniu limitov života. Kto prekonáva seba, ten prechádza aj sebapremenou. Kto premieňa seba, okolo toho sa premení aj okolie. To je zmyslom tarotovej karty Mág. “


„Vidíte auru?“ spýtala sa pani v prvom rade.

„Nie, nevidím ju,“ odpovedal som. „Ale načo je podľa vás dobré, aby som ju videl? Stal by som sa vo vašich očiach výnimočnejší? Vidieť auru nie je viac ako napríklad vedieť po maďarsky. Ja viem po maďarsky, keď sa pozriem na nejaký maďarský text, hneď viem, o čom je. Pre človeka, ktorý po maďarsky nevie, bude ten text rovnako záhadný ako keby to bol nejaký paranormálny úkaz. Vidieť auru neznamená byť lepší alebo horší. Je to danosť, ktorá s dobrotou a posvätnosťou má asi máločo spoločné. Opakujem: načo by mi bolo vnímanie aury, keď nechcem liečiť? A prečo ľudia blúdia od jedného jasnovidca k druhému, od jedného liečiteľa k ďalšiemu, ako nejaké zmätené muchy bez vlastnej vôle? Skadiaľ sa berie v tomto svete toľká bezradnosť a pachtenie sa po zázraku? Prečo chceme stále niečo iné, prečo nechceme to, čo máme alebo čo môžeme mať? Prečo sa nestaráme o seba? Prečo nechceme zistiť, či vôbec máme dušu?

Gurdžijev hovorí, že nie každý človek má dušu. Ľudia sú väčšinou ako stroje. Posmrtný život má ten, kto má dušu. Duša je presah. Duša sa dá počas života vypestovať. Lenže na tom treba trpezlivo pracovať. Trpezlivá práca si vyžaduje vôľu. Vôľa je magická kategória. Objasnili sme slovo škola a objasnili sme aj slovo tvorivosť. Teraz je na rade mágia...“


„Čo je podľa vás mágia?“ spýtal sa vesmírny človek.

„Použijem zvyčajnú definíciu: mágia je pôsobenie neviditeľnými prostriedkami na viditeľný svet. V škole magickej tvorivosti však nejde o manipuláciu. Ide o sebaskúmanie a sebapremenu. Ide o prácu, o vypestovanie a kultivovanie duše. To, čo je v škole tvorivosti vôľové je vlastne magické. Pracovať s vôľou si však vyžaduje motiváciu. Motivácia je často veľmi plachá, vratká, má krátky život. Motiváciu treba udržiavať ako plameň. Chcel by som byť tým, kto by vo vás túto motiváciu vyživoval. Je to azda príliš trúfalé?“


7.
„Dobre, ale keby sa povedzme škola magickej tvorivosti nakoniec rozbehla, čo by sa tam robilo?“ spýtala sa jedna záujemkyňa.

„Všeličo možné... Už som povedal, že úlohy by boli šité na mieru. Museli by sme sa chvíľu poznávať. Potom by sa dalo prikročiť k aplikácii zvuku, kresby, farby, špeciálnych meditácií...“

„Napríklad?“

„Ale ak vás znepokojuje to, či sa dotkneme aj tradičnej mágie, môžem povedať, že určite by sa pracovalo s tarotovými symbolmi, číslami, písmenami, farbami. Tarot je síce tiež jedna zo starých posvätných kníh, ktoré prešli rôznymi kultúrami i nespočetnými premenami. Keďže však ide o súbor vyobrazení a nie o text, pri ktorom zvyčajne hrozí buď dogmatická interpretácia alebo, naopak, celý pestrofarebný vejár deformácií a nedorozumení, vynikajúco sa hodí na rozvíjanie mnohodimenzionálnej magickej tvorivosti. Dokonca by som sa nebál ani toho, aby sa prikročilo k tvorbe a realizácii vlastného, individuálneho, osobného tarotu, s ktorým by sa potom mohlo pracovať v každodennej praxi. Len si predstavte, aké možnosti sa v takejto aktivite skrývajú. Už som povedal, že každý človek má rovnaký potenciál magickej sily. Tým nechcem povedať priamo to, že jeden je slabší a druhý silnejší. Skôr tým myslím to, že každý človek využíva inú zložku svojej bytostnej sily. U koho ktorá zložka je dominantná - to by sa ukázalo napríklad pri tvorbe vlastného tarotu. Bolo by t vidno z toho, akú farbu by uprednostnil na úkor ostatných, ktoré línie a ktoré symboly by zvýraznil. Či by sa držal tradičných predlôh, resp. či by sa vedel od nich odpútať a držať sa svojej predstavivosti... Zdôrazňujem však, že takáto práca s tarotom nemusí každému sedieť, preto som už na začiatku zdôraznil, že efektívnejšie bude počas procesu výuky vytvárať a dotvárať špeciálne, individuálne zamerané úlohy.
Úloha, ktorá neaktivizuje v človeku jeho tvorivú silu, môže oslabovať, kým úloha, ktorá kreativitu provokuje, človeka posilňuje. No a úloha, ktorá jedného provokuje k tvorivosti a aktivite, druhého môže nudiť, ubíjať, oslabovať. Preto hovorím, že nevypláca sa dôverovať ezoterickým kurzom, kde sa pracuje s jednotnými a vraj masovo účinnými technikami...“



Peter Macsovszky

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (14) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
volaramadanite18.Nov:06:24
Len pre Mirakatka17.Nov:13:30
Vylucne pre Petratrigram17.Nov:09:03
osobná mágia1234516.Nov:10:24

čitateľov: 3975   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2854)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy