?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Štyri piliere mágie II
@ mágia a okultizmus     31.10. 05, 01:40

4.
Chcieť!

Vôľa je základ tradičnej mágie, o tom nikto nepochybuje. Svoje význačné miesto dostala aj v modernej magike Aleistera Crowleyho, ktorý si si od renesančného spisovateľa Francoisa Rabelaisa, presnejšie z jeho románu Gargantua a Pantagruel vypožičal imperatív, ktorým sa riadili v mýtickom Thelemskom opátstve: „Rob to, čo ty chceš!“ Crowley vo svojej Knihe zákona (Liber Al Vel Legis) spomínaný príkaz rozvíja ďalej: „Rob, čo ty chceš, nech je to Zákon. Láska je zákon, láska je pod vôľou“.

Možnosti, ktoré citovaný imperatív poskytuje a ktoré sa Crowley snažil celý život viac i menej zdarilo rozvíjať, sa naplno prejavili až v postmodernej mágii, konkrétnejšie v chaos-magike a kybernetickej mágii.

Preferovanie vôle, ale nie v militantnom štýle diktátorských režimov, lež skôr v tvorivom mixe so zmäkčilosťou erotiky a lásky, sa ukázalo - z hľadiska alternatívnych kultúr -- ako nesmierne osviežujúce a obohacujúce. Len si spomeňme na spôsob myslenia a konania takého Timothyho Learyho!

Postmoderná mágia pracuje s vedeckými poznatkami o fenoméne chaosu a s touto prácou spojená, romanticky chápaná aplikácia vôle môže viesť k nedorozumeniam. Tak či tak, skôr či neskôr, opäť a opäť budeme musieť čeliť starej otázke celej ľudskej civilizácie: Čia vôľa má prednosť? Pretože všetky vôle všetkých ľudí asi ťažko môžu mať prednosť naraz. Alebo áno? Chaos, ktorý by vznikol, je žiaduci a plodný? Z pozície aktuálneho relatívneho poriadku asi ťažko vieme posúdiť. Isté však je, že ak uvažujeme o vôli, musíme nevyhnutne uvažovať aj o chaose. Pretože, opakujem: Čia vôľa má prednosť? Ktorá vôľa a na úkor ktorej inej vôle sa má presadzovať? A kto o tom má, môže, smie, musí, chce rozhodnúť?
Imperatív Chcieť! neznamená len bezbrehé chcenie. Možnože predovšetkým znamená toto: chcieť nechcieť. Inak povedané: vedieť, ako chcieť nechcieť.


V buddhizme sa vôľa identifikuje ako zdroj zmätku. Prílišné presadzovanie vlastnej vôle pramení z nedostatku poznania a vedie k prehlbovaniu utrpenia. Buddhista teda od prvého okamihu - teda od momentu, keď sa rozhodol, že bude buddhistom a že bude praktizovať meditáciu - pracuje na tom, aby ani nechcel, ani chcel. Nemôže nechcieť chcieť, lebo aj to je prejav vôle, ktorá skôr či neskôr povedie k utrpeniu. Buddhista by asi mal stáť mimo chcenia a nechcenia prv, než sa rozhodne stúpiť na cestu buddhizmu. Lenže ak sa niekto raz rozhodne, že chce byť buddhistom, tak prejavil svoju vôľu. Chcieť byť buddhistom, aby potom, keď už ním som, som sa mohol od vôle oslobodzovať? Je to zložitá špekulácia, som si toho vedomý. Usilujem sa však ilustrovať špeciálny prejav chcenia: veľmi subtílnu, trvalú, nenásilnú, neprízemnú vôľu.

Možno bude vhodné zalistovať si v taoistických knihách. Často sa v nich spomína voda. Voda je pasívna, pomalá, povoľná, mäkká, poddajná, ohybná, prispôsobivá… Nakoniec však prekážku, či už kameň alebo hrádzu, podmyje, rozmočí, uvoľní, roznesie, rozdrobí, odvlečie… V správaní vody - ako vo všetkých živloch - sa prejavuje nesmierna, nezničiteľná, vytrvalá, trpezlivá, rovnomerná a súčasne veľmi flexibilná vôľa.

Tí, čo sa venujú mágii aj prakticky - čo v tej najjednoduchšej a najprístupnejšej rovine znamená, že sa o svoju fyzickú kondíciu starajú denne - potrebujú, samozrejme, určité vôľové úsilie. Napríklad určité cvičenia je vhodné vykonávať ráno, iné večer. Aké je ťažké ráno si privstať a okamžite a s plnou intenzitou si popripomínať tie najsilnejšie motivácie! Chcieť cvičiť - to si vyžaduje veľké sebazaprenie. Nechcieť cvičiť, lebo sa mi nechce vstať a vykonávať tie smiešne pohyby - aj to je len prejav vôle! Nevstanem a nebudem cvičiť, lebo nechcem! No vôľa, o ktorej je tu reč, je mimo toho, čo ja chcem alebo nechcem. Je to chcenie nad chcením. Je to vôľa niečoho vo mne. Vo mne musí existovať niečo, plamienok nejakej energie, čo chce aj namiesto mňa a o moje nálady sa to vonkoncom nestará…

Magické chcenie, o ktorom hovorím, si nevšíma, či si všímam, že chcem alebo nechcem. Nemožno chcieť mať takéto magické chcenie. Aby sa tento druh subtílnej vôle mohol prejaviť, musí moja vlastná egoistická vôľa ustúpiť, odumrieť. Kresťanská mystická spiritualita toto ustupovanie v komunikácii s nadprirodzenom pozná: Nech je nie ako ja chcem, ale ako ty chceš… „Ty“ však nie je ten druhý, ale zdroj toho vnútorného plameňa, ktorý vyživuje motiváciu.


5.
Mlčať!

Málokto si uvedomuje, že mlčať neznamená len nehovoriť, ale aj počúvať. Napríklad maďarčina „mlčať“ a „počúvať“ vyjadruje tým istým slovom. Keď mlčím, to ešte neznamená, že sa musím pred ruchom okolitého sveta uzavrieť a nikoho a nič si nevšímať. Keď mlčím a počúvam, neznamená to, že počúvam len slová hovoriaceho; počúvam predsa aj to ticho, ktoré vo mne nastalo zastavením hovorenia a počúvam aj ticho, ktoré je v pozadí slov hovoriaceho. To sú dôležité a plaché tichá.

Keď už hovoríme o štvrtom imperatíve mágovej práce, môžeme konštatovať, že umenie mlčať je vyjadrením vedenia, trúfalosti a vôle. Stará magická múdrosť hovorí: „Mág nekecia, mág pracuje“. Nekecia, lebo vie. Pracuje, lebo chce. Je trúfalý, lebo mlčí.

Mlčanie je najrukolapnejším dôkazom odmietnutia normy - normy, ktorá je dnes taká populárna a ktorou je nikdy neutíchajúca hlučnosť a hektika sveta.
Mlčať znamená dovoliť. Keď som sám a neviem zniesť ticho, ktoré ma obklopuje, zapnem si televízor alebo rádio. Nazdávam sa, že „zvuková kulisa“ je niečo, čo je normálne, niečo, čo potrebujem k svojmu každodennému pocitu pohodlia. A pritom nie. Zvuková kulisa je na to, aby som tichu nedovolil prehovoriť. Aby som ho vytesnil. Táto vôľa vytesnovať je znakom môjho nezáujmu o svet, dokonca aj o môj súkromný svet, o moje najhlbšie vnútro. Jednoducho nechcem, aby prehovorilo to, čo ku mne nikdy neprestáva prehovárať a čo súčasne nikdy neprestáva mlčať. Ponáranie sa množstva najrozličnejších „zvukových kulís“ je znakom toho, že sa nemám rád, že ma nezaujíma vnútorná reč, ba ani ticho, ktoré by som mohol za touto vnútornou (súmračnou, pretože nejednoznačnou, šifrovanou a hmlistou) rečou objaviť.
Počúvanie vnútornej reči nie je totožné s rozvíjaním a posilňovaním vnútorného dialógu, ktorý Castanedov don Juan odporúča zastaviť. Práveže praktizovanie mlčania - čo si vyžaduje veľké vedenie, trúfalosť a vôľu - , vďaka ktorému by sa vnútorný dialóg mal zastaviť, prebúdza tú reč ticha, ktorá nepretržite prebieha za všetkými chemickými i mentálnymi výkyvmi.

Praktizovanie mlčania si okrem iného vyžaduje dostatok odhodlania a trúfalosti preto, lebo sa učíme mlčať presne na tých miestach, kde sme predtým rečnili a hovoriť tam, kde sme mlčali. Takéto cvičenie nevedie len k výmene rytmu a zbavovaniu sa závislosti na zvykoch, ale aj k šetreniu a kumulovaniu fyzickej i mentálnej sily. Majme však na pamäti, že niekedy je znakom mlčania utáranosť a niekedy mlčanie znamená utáranosť. Mlčať sa dá v prívale šifrovaných informácií a tárať sa dá v okázalom, pre verejnosť inscenovanom mlčaní.

Štyri piliere mágie predstavujú jeden celok, sú vyjadrením jednej kvality, jediného postoja, jednej techniky, jedinej myšlienky. Veď len povážte: vedieť = trúfať si = chcieť= mlčať. A aj naopak: mlčať = chcieť = trúfať si = vedieť. Inak povedané: kto mlčí, ten aj chce, kto chce, ten si aj trúfne a kto si trúfne, ten bude aj vedieť.


Peter Macsovszky


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (4) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
:-)li31.Oct:01:58

čitateľov: 3587   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (3321)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy