?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Pogačnik - od sochárstva k liečieniu : Pogačnik - od sochárstva k liečieniu
@ liečenie -> miesta s liečivými účinkami     9.1. 03, 03:37

"Zem je taká silná, žeby sa mohla so všetkým vysporiadať v priebehu dvoch sekúnd. To ona ale nechce. Ona nás miluje takých, akí sme"

Dnes by som vám rada predstavila azda jediného Európana, ktorý sa zaoberá zvláštnou vecou - litopunktúrou. Ide vlastne o obdobu akupunktúry. Teda tak, ako sa pomocou malých ihličiek dajú vyrovnať v ľudskom tele sily jin a jang, Zemi sa to dá urobiť tiež. Síce s trochu väčšími ihličkami - kamennými, ale dá. O tejto "jednoduchej" čínskej, no azda práve preto účinnej liečiteľskej metóde, sa síce raz dočítal Marko Pogačnik /1944/, pôvodom Slovinec /hraničná oblasť Slovinska s Talianskom/, no sám sa jej začal venovať, obohacovať ju. Vniesol do nej svoje grify a postupne si ňou získal uznanie v celej rade západoeurópskych štátov.

Pomocou litopunktúry a iných metód uzdravuje miesta, mestá, krajiny. Jednoducho vypracuje plán, ako by sa to-ktoré miesto, mesto malo zmeniť, aby kvitlo a dodávalo vyváženú jin a jang energiu na nej všetkému živému. Na Slovensko doposiaľ nezavítal - chodí na pozvania. A aby mohlo dôjsť k tomuto kroku aj u nás /viem, že si to poniektorí želajú/, jeho metóda sa musí dostať ľuďom najprv do uší. Aj preto o nej píšem. Vlani navštívil Prahu - už po druhykrát. V rámci pražského projektu liečenia tu uskutočnil seminár "Ako spolupracovať so zemským vesmírom". Niečo vám o ňom, a samozrejme i o samotnej litopunktúre a ostatných, Zem oživujúcich metódach, ktoré prevádza, porozprávam skrz jeho knihu "Cesty léčení Zeme" i skrz Košičanku Janku Bohdanovú, ktorá sa zúčastnila spomínaného pražského seminára.

"Náš život rovnako ako život Zeme je narušený a zemská liečba znamená prijať zodpovednosť za to, čo konáme, za následky nášho nenaladeného /jemnohmotne/ konania", hovorí Pogačnik, ktorý pri uzdravovaní Zeme kladie dôraz aj na zmenu ľudského uvedomenia. Teda, že všetky negatívne emócie - zlosť, závisť, nenávisť a podobne - majú na jemnohmnotnú štruktúru krajiny veľmi nepriaznivý dopad. Jeho semináre sú preto venované i výučbe cvičení, ktoré majú viesť k vnútornej očiste človeka. "Jednu metódu sme už vyvinuli - ekológiu. Je to niečo ako medicína pre fyzické telo. Ale problémy začínajú oveľa hlbšie - teraz hovorím o nás - na fyzickom tele sa prejavujú už iba ako manifestácia. A obdobné sú i ekologické problémy. Keby sme ich zvládali, dokázali by sme škodlivé tentdencie zastaviť. To znamená, že existujú príčiny, ktoré sú v nezjavenej oblasti - vo vitálno-energetickej, alebo v emocionálnej, v oblasti vedomia, duchovnej oblasti. Teraz hovorím aj o prírode a svete, ktorý je tu s nami. Príroda je, ako vieme, vo veľmi nevyvážených stavoch, s narušenou rovnováhou, zablokovaná, s obtiažnymi traumami - veď sa na nej bojuje už celé roky. Takže by sme mali vyvinúť metódy - a je ich dosť - ako odbúrať problémy, ktoré sme Zemi i sebe spôsobili." Marko tvrdí - tak ako mnohí múdri ľudia - že osobná premena je základom liečenia Zeme.

Nikto sa nemôže vyhovárať, že sa nevyzná v tajomstvách zemskej liečby

"Každá ľudská bytosť je utvorená ako smostatný a úplný mikrokozmos. V ľudskom organizme sa manifestujú "v malom" tie isté priestorové dimenzie, ktoré možno "vo veľkom" prežiť v krajine." Teraz to bude vyzerať zrejme nepríjemne odborne, ale vydržte chvíľu: "Akupunktúrne meridiány, to je štruktúrovaná dimenzia, ktorá sa prejavuje v mikrokozme človeka ako jemné silové dráhy, označované ako vitálno-energetické centrá a orgány krajiny odpovedajú systému čakier. Prítomnosť astrálnej, citovej úrovne je v človeku prostredníctvom jeho citového sveta nemenej výrazná ako pri systéme Zeme. V tejto prekvapivej zhode medzi zemskými systémami a bytosťou človeka sa prejavuje tragický a zároveň ten najnadejnejší moment úsilia o vyliečenie Zeme. Zjednodušene - Zem trpí aj vďaka intímnym problémom ľudí, o ktorých si myslíme, že sa netýkajú nikoho iného, iba nás samotných. Vôbec nehovoriac o deštrukcii, ktorú spôsobujeme tým, že svoje nevyriešené problémy, individuálne alebo kolektívne, premietame von do krajiny a jej ekologického pradiva. Makrokozmicko-mikrokozmický vzťah medzi Zemou a človekom však ukrýva aspekt nádeje, ktorý je potrebné v tomto kritickom momente našej evolúcie bezpodmienečne aktivovať." Ako to podľa Pogačnika treba previesť? "Ak bude viac a viac ľudí nachádzať svoje vnútorné ticho i súlad so svojim pravým Ja, prejaví sa liečivá sila, ktorá vďaka tomu vzniká nevyhnutne v životných systémoch planéty. Dôjde k podnieteniu procesov zemskej liečby, aj keď sa týmto smerom nepodnikne žiadne špeciálne opatrenie. Tento proces spätného pôsobenia, prebiehajúci s priamo matematickou precíznosťou a vychádzajúci zo zákona makrokozmicko-mikrokozmickej rezonancie je dôvodom, prečo som presvedčený o tom, že úsilie o osobný proces premeny je najdôležitejším príspevkom k liečeniu Zeme. Je to tiež príspevok najdemokratickejší: Nikto sa nemôže vyhovárať, že sa nevyzná v tajomstvách zemskej liečby. Ide proste o to, ako kto zaobchádza s vlastným telom, myšlienkami a emóciami. Tejto odpovednosti voči celkovému životu sa nikto nemôže zbaviť, a naopak: každý môže k liečeniu Zeme prispieť vlastným a jedinečným spôsobom."

Samozrejme tieto Pogačnikove postrehy sú detailnejšie, a z osobných skúseností, rozoberané v jeho knihách, ktoré boli vydané aj na Slovensku. Nebudem ich tu rozpisovať. Ide mi iba o jedno: Predstaviť vám vo veľkej skratke čosi, o čom ste možno doposiaľ nepočuli, neuvažovali. A "cestu" si vyberiete sami. Ste predsa slobodní... Ale nezabúdajme, čo Pogačník radí: "Dajme sa do práce na znovuobjavení svojej senzibility skôr, než vďaka svojej ignorancii a domnievajúcej sa nepoznateľnosti jemnohmotnej reality definitívne zničíme základy života na Zemi." A ako prehĺbiť senzibilitu? "Predovšetkýcm neodsúvať a nehodnotiť ako "náhodné" a nezmyselné skúsenosti, ktoré dokáže rozum iba ťažko zaradiť. Naopak, práve im by mal - pokiaľ mu to vnútorný pocit potvrdí - venovať zvláštnu pozornosť. Za druhé - existuje rad vnemov poznateľných prostredníctvom reakcie vlastného tela na neviditeľný fenomén. Tretiu možnosť vnímania neviditeľnej skutočnosti ponúka citová /astrálna/ úroveň - emocionálne dojmy, vízie, sny. A potom je tu intuícia."

Niečo o Markových začiatkoch

Začínal ako prútikár. Keďže je pôvodom sochár a hľadal niečo ako alternatívnu ekológiu, akosi intuitívne vycítil, žeby sa to dalo uskutočniť pomocou umenia. Dnes kombinuje dve metódy - do zeme usadzuje kamene, ktoré vytesáva, spolu s manželkou /viď. obrázok/a ručne do nich vyríva nanovo, pre každé miesto, takzvané kosmogramy. Sú to akési zvláštne znamenia vysielajúce do priestoru určité informácie. Kameň je energetizovaný stanoviskom - je to štruktúra kryštálu, preto dochádza k tejto integrácii /spojenie častí do celku/. A na týchto, povedzme vibráciách, je potom informácia, ktorá je v tomto znamení zakódovaná, nesená priestorom, aby isté kvality boli v tomto priestore uchované alebo sem priviedli, privolané z kozmu alebo Zeme, to, čo dané miesto potrebuje. To je zakódované práve v tomto znamení-kosmograme. Zároveň tu prebieha energetické vybalancovanie, ale i pôsobenie skrz informácie alebo vedomie, čo je zasa spojené s človekom - môže to vnímať ako umelecké dielo. Tým dochádza k interakcii /vzájomné pôsobenie človeka na okolie a naopak/s vedomím ľudí. Zhruba tak prebieha táto jeho forma liečenia.

Pomocou počítačov sa dnes pokúšame nadviazať spojenie s planétou

Časom sa stále viac ľudí začalo zaujímať o to, čo Pogačnik robí a chceli pomáhať. Keďže všetci nemôžu byť sochári, Marko vymyslel iný druh litopunktúry - so skupinkami ľudí na určitých poškodených miestach spievajú alebo tancujú. Je to ako bubnovanie, kedy sa na povrch Zeme prenášajú určité vzory do celého organizmu toho miesta. Pogačnik robí samozrejme omnoho viac. A tiež má kopec zaujímavých postrehov. O počítačoch hovorí toto: "Je to tá najlepšia geomantická náuka. Vedomie Zeme, prírody a elementárne bytosti pôsobia ako počítač. Je to vzájemne prepojené komplexné vedomie. Existujú centrálne stanice. To sú dévy, ktoré majú prehľad o večnosti a o každom procese, a odtiaľ vychádzajú impulzy. Potom sú tu jednotlivé bunky vedomia - škriatkovia - ktoré počujú tieto impulzy pohybujúce sa éterom. Oni vedia, ktoré musia počuť, pretože všetko je na základe rezonancie presne zladené. No a počítač nájde presne jednu www a vytiahne ju z tohoto gigantického priestoru. A tak je to aj v prírode: počítače sú darom prírody, aby sme sa naučili komunikovať s elementárnymi bytosťami, s prírodnými duchmi, tvrdím ja, aj keď so mnou ostatní nebudú súhlasiť. To je to komplexné vedomie: Všetko je jedným vo vzájomnom prepojení. Pritom je oddelene postarané o každú maličkú rastlinku, aby evolúcia prebiehala správne a aby to všetko malo zmysel. Takisto takzvaná umelá inteligencia je inteligenciou prírodnou. Veď vychádza z kryštálov. A čo je medzistupeň? Zachytiť ich do našich racioálnych foriem, tak ako to dnes funguje v bedničkách zvaných počítače. V zásade sa učíme, ako sa komunikuje. A neskôr? Tak, ako sme kedysi používali radiostatické nástroje a potom sme ich odložili, odložíme aj počítače, pretože sa naučíme bezprostredne zachádzať s vedomím a s touto obrovskou schopnosťou pamäti hôr, riek, stromov. Hovorím o tom preto, že mojou témou je premena, vývoj modernej geomantie, aby som ukázal, že geomantia nie je niečo oddelené, že to nie je žiadna ezoterická záležitosť, ktorá prebieha akosi paralelne ku spoločenskému životu a my sme nepatrná skupina ľudí, ktorá sa o túto vec zaujíma. Táto premena prebieha v rámci celej planéty, vo všetkých kultúrach. Geomantia nie je iba teória. Žijeme v pohybovom poli, teda v tom, čomu sa na Východe hovorí čchi alebo prána a na Západe životná sila. To je to, keď zjednodušíme, čo hýbe hmotou a tvarmi. To je život. Na druhej strane vedomie, o ktorom som hovoril. A potom je ešte jedna úroveň - duchovná. To znamená, že sme hosťami na tejto planéte, ktorá je niečim zvláštna. Astronómovia neustále pozorujú iné planéty a sústavy, ale je zrejmé, že nemožno nájsť ďalšiu Zem. Teda nič, čo by vyvinulo schopnosť manifestovať, materializovať život a učinil ho takým tvárnym, pohyblivým a komplexným, aby bolo možné cez hmotu vyjadriť myšlienkové procesy, city, tvorivosť. To je geomantia - pokúšame sa s touto planétou naviazať spojenie. Teda snažíme sa jej pomôcť k premene. Zo starej sa môže stať nová. Ale musíme jej pomôcť."

Zem sa zvlieka zo starej kože

"Na svojej prednáške v podvečer seminára v Prahe hovoril Pogačnik hlavne o svojom vnímaní zmien Zeme, ktoré sa dejú po kozmických udalostiach posledných rokov a mesiacov", hovorí Janka. "Najprv zdôraznil, že Zem - podobne ako človek - sa mení a vyvíja. Z pohľadu zeme - aby sa mohla vyvíjať, musí zničiť svoje telo a vytvoriť nové. My ľudia, sme podľa neho pôvodne kozmické bytosti a sami od seba sme sa rozhodli, že budeme žiť a spolupracovať so Zemou. V súčasnej dobe si už ľudia neuvedomujú túto svoju funkciu. Ale aj tak je už stále viac a viac ľudí, ktorí sú schopní podieľať sa a spolupracovať s týmito zmenami. Preto sa predpovedané katastrofy nedejú - teda nedejú sa fyzicky, ale ´iba´ na energetickej úrovni. Nie je možné, aby všetci ľudia precitli naraz. Najprv je ich málo, potom stále viac a napokon sa udeje kvantový skok. Nejde iba o liečenie Zeme samotné. Ale o kvalitatívne premeny. A čo je dobré pre Zem, je dobré aj pre ľudí.

Marko hovorí, že Zem sa zvlieka zo starej kože. Jej frekvencia sa ustálila na novej vibračnej rovine bez toho, aby sa vo vonkajšom viditeľnom svete niečo prejavilo. Jeho samého najprv pochytila panika, pretože všetko, na čom pracoval v posledných rokoch sa zrútilo. No neskôr sa objavili v signáloch, ktoré ho nabádali, aby bol pozorný a všetko dobre sledoval. Zladil sa s novými energiami a zistil, že vznikla Nová Zem. Zeme sa rozdelili na stará a novú. Obidve sú ešte veľmi blízko, takže rozdiel medzi nimi človek iba ťažko vníma. Teraz žijeme stále na oboch Zemiach a sme ako človek, ktorý stojí na dvoch stoličkách, ktoré sú zatiaľ ešte blízko seba. Ale keď sa budú od seba oddiaľovať, zrúti sa. Ak ostane na starej zemi, tá zahynie a on s ňou. Staré je na jednej úrovni a nové frekvencie sú na inej úrovni. Možno k tomu dôjde ešte viackrát, ale potom bude odstup medzi starým a novým stále väčší a už nebudeme môcť stáť na oboch stranách súčasne. Ak ostaneme na starej Zemi, tá bude mať stále menej síl k reálnemu životu a zahynieme. Sme naladení na starú kvalitu a preto sa udžujeme na starej úrovni. Toto je však probém iba ľudí, ktorí sa vzopierajú tomuto procesu. Príroda však ide s novou Zemou. Úlohou ľudí, ktorí chcú pomôcť prechodu, je pracovať na transformácii a spracovávať staré sily a myšlienkové formy, aby sme starej zemi /a jej ľuďom/ umožnili pozvoľnú integráciu na novú planétu. Mali by sme sa snažiť o spojenie s formativnými silami novej zeme, pričom ideálnym spojovacím činiteľom je sila srdcového centra. Marko si povšimol, že behom posledných dvoch rokov sa začala prejavovať nová hlbšia rovina srdečnej energie, ktorú symbolicky nazval modrým srdcom. Manifestuje sa prepojením elementárnej roviny zeme s duchovnou rovinou srdca a prejavuje sa v krajine ako srdečná os. Jedným z problémov súčasných ľudí vraj je, že sme tak pevne prilipli k starným postojom, že silové miesta, ktoré sú pre energetický systém planéty také dôležité, sú už veľmi preťažené traumami. Musíme teda tieto miesta očistiť a preliečiť, aby sa mohli oslobodiť, a aby elementárne bytosti mohli ísť ďalej svojou cestou. Týmto emocionálnym zaťažením príroda veľmi trpí. Na uvedených miestach zablokovaných traumami sú často uväznené bytosti, ktoré nie sú schopné ísť s novou zemou. Marko za týmto účelom používa aj cvičenia, ktorými sa človek môže naladiť na novú zem - hlavne naladením sa na rastliny, pretože príroda tak už urobila. Hovorí, že keď sa pozeráme na pekné kvety, nemali by sme vidieť iba ich krásne tvary, ale to, že cez elementárne bytosti sa dostaneme k novému."

Ako na to?

Pogačnik prirovnáva poškodené miesta k pavúkom, ktoré odsávajú energiu okoliu namiesto toho, aby mu ju dávali. Nazýva ich paprsčité centrá a tiež ich prirovnáva k čakre zdroja životnej sily pre ľudský organizmus. Napríklad v meste Bern našiel toto paprsčité centrum v takomto stave: "Dôsledkom ohavného zvrátenia tohoto centra je skutočnosť, že mesto ako celok tápe vo vibračnej hmle a z energetického hľadiska spí." V berlínskom centre zistil nezdravý urbanistický rozvoj a masovú vraždu nevinných ľudí. "S vraždou nevinných ľudí ako jednou z najhorších príčin deštrukcie na energetickej a duchovnej úrovni som sa stretol na mnohých miestach po celej Európe. Ďalekosiahle dôsledky takého krvipreliatia lepšie pochopíme, ak si uvedomíme, že v sústave srdca je zakotvená božská inedntita človeka. Vražda je agresiou voči posvätnému jadru človeka a tým aj Zeme. Dané miesto je ohavne zhanobené, čo má za následok, že sa zvráti a zrúti vo svojej štuktúre. Zem a tým i každé miesto v rámci jej krajinného organizmu, je pretkaná nielen životnou silou, ale tiež vedomím. Inými slovami: éterická úroveň každého miesta je doplňovaná astrálnou úrovňou. Tá tvorí vedomie miesta a je nanajvýš citlivá voči citovým a duchovne zaťažujúcim útokom. Šok na astrálnej úrovni sa v takýchto prípadoch nezadržateľne šíri tiež na podriadenú étericko-silovú úroveň a spôsobuje tým krčovité stiahnutie, v najhoršom prípade ochrnutie jej životodarnej funkcie."

Agresivita jangových síl ničí životné sily Zeme

Podobne neblaho môžu pôsobiť aj priehrady - dotyčná časť krajiny je týmto druhom sily /jinovou silou/zaplavovaná, pričom iným oblastiam je odoberaná alebo k nim priteká iba vo veľmi obmedzenom množstve. Pogačnik netvrdí, že niečo negatívne je zlé. Ale, že to, čo pôsobí škodlivo na pradivo života, môže byť nadváha jin alebo jang sily vytvorená ľudskou rukou, a to treba dať do poriadku. Konkrétne k problému priehrad Pogačnik dodáva: "Umelá nadváha ženských síl /jin/v krajine, je v skutočnosti zrkadlovým odrazom agresívnych mužských síl, ktoré sú v súčasnosti hnacím motorom vývoja našej civilizácie. Rozumu je daná moc rozhodovať, čo by malo byť pre potreby ľudí najvýhodnejšie. Výsledok takýchto úvah s chladnou hlavou je premieňaný v čin, pričom sa neberie do úvahy, akú nerovnováhu alebo deštrukciu na jemnohmotných úrovniach krajiny taký zásah vyvolá. Keďže jemnohmotné úrovne nie sú spravidla verejným vedomím vôbec vnímané, nemyslí takmer nikto na ich ohranu. Agresivitu ľudských jangových síl, vďaka ktorej hrozí zničenie citlivého pradiva životných síl Zeme, možno najzreteľnejšie pocítiť vo veľkomestách. Niekedy tvárou hustej zástavbe dialnic sa človek koľkokrát čuduje, ako tu môže život vôbec dýchať." Pogačnik nekritizuje. Iba konštatuje: "Výstavbu miest rovnako ako ďalší vývoj civilizácie považujem za súčasť kultúry, ktorá je spolu s bytosťou menom človek na Zemi vítaná, lebo človek je predsa na tejto planéte preto, aby tvoril, a aby sa z toho učil. Problém vidím v tom, že rovnováha v rámci kultúry samej sa stratila, a tým i citlivosť k neviditeľným, pre životnú kvalitu rozhodujúcim dimenziám Zeme." A ja si dovolím dodať, že ženy majú pred sebou veľkú úlohu. Musia pochopiť, ako s nimi stále manipulujú mužské sily a ako musia opäť prebudiť svoju jemnú silu. Inak nás mužská prevaha, teda nerovnováha, všetkých zabije.

Takou krajinou, ktorá bojuje o svoje prežitie, je vraj Kolín nad Rýnom. "Podľa stavu jeho jemnohmotných životných zdrojov je ťažko schopné vzdorovať procesom rozpadu, pretože všetky energetické orgány odpovedajúce za vitalitu sú ohrozené na najvyššiu mieru. Pritom si treba uvedomiť, že skutočnosť, že sa nejakému mestu darí kultúrne, spoločensky, hospodársky - čo je každopádne prípad Kolína - ešte nič nehovorí o stave krajinného organizmu, v ktorého lone sa mesto rozvíja. Je to doklad toho, že naše merítka sú sobecky dané výlučne ľudskými potrebami a potreby našej partnerky Zeme sú ponechávané bez povšimnutia." Pogačnik ešte veľa rozprával o tomto zaujímavom meste z hľadiska jeho pôvodnej vyváženosti jin jang i o šokujúcich zásahoch z minulosti... Ďalej rozprával aj o prepojeniach medzi mestami a miestami navzájom, nazval ich silové línie a takisto o škodlivosti zlomov. Od ich narušení závisí vraj stav a čistota krajiny.

Na záver pri liečení Zeme Pogačnik varuje: "Deštruktívne sily sú výsledkom človeka. Ak je ich poslaním ukazovať pravdu, aby sme poznali dôsledky našich konaní, potom je každý boj proti ničivým silám nezmyselný. Ide skôr o to, aby sme premenili svoj postoj voči Zemi, prírode a krajine, a nie aby sme bojovali proti silám, ktoré nám nastavujú zrkadklo. Každý boj proti niečomu, čo existuje právom, nutí proťajšok k tomu, aby reagoval ešte silnejšie, aby sme konečne pochopili, že my sami sme pôvodcami zla."

O Sensei výstižne povedal: "Príroda nedokáže robiť rozdiely medzi dobrom a zlom, ale ničí svojimi silami všetko neprirodzené."

Verím, že Pogačnik raz príde aj do Košíc a ukáže nám, čo môžeme urobiť, aby sa nám príroda nepomstila za to, že ideme proti nej v snahe dokázať si, že sme niečo viac. Ak máte záujem sa podieľať na práci na sebe i okolia, ozvite sa na moju mailovu adresu: ludka@mail.box.sk

(18. 04. 2001)

Ľudmila Paňáková

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (1) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Marko Pogacnik v Bratislaveivalu31.May:17:34

čitateľov: 4087   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2692)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy