?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Anorganické bytosti - spojenci čarodejov III.
@ mágia a okultizmus     2.12. 04, 02:26

Náčrt spojitostí starého čarodejného cyklu a niektorých súčasných prúdov mágie by nebol úplný, keby sme neanalyzovali výrazný dopad jedného z elementov starého cyklu na Thelému a skrze ňu na súčasnú západnú mágiu. Crowleyho interpretácia prijatia Liber Legis od Aiwassa je všeobecne známa. O jej pravdivosti síce možno pomerne oprávnene pochybovať, avšak faktická pravdivosť nemusí byť najdôležitejším aspektom celého rozprávania. Crowleyho popis priebehu samotného prijatia je nasledovný:

:„Aiwassův hlas přicházel zcela zřetelně z nejvzdálenějšího koutu místnosti. ... Hlas se linul velice zaníceně, jako kdyby si Aiwass dával bedlivý pozor na časovou hranici. ... Měl jsem silný pocit, že se Mluvčí skutečně nacházel v tom rohu, kam jsem ho podle jeho hlasu umisťoval; v těle z ‚jemné matérie‘, průsvitný jak závoj mlhy či oblak kadidelního dýmu. Zdál se být vysoký, černý muž ve svých třiceti, dobře stavěný, aktivní a silný, s tváří divošského krále, oči zahalené, jakoby mohl zničit cokoli na co jeho oči patří. Oblečením nebyl Arab; spíš připomínal Asyřana či Peršana, ale to je velmi nepřesné..."

V nagualizme je všeobecne známe, že po prekročení istej hranice, brány v umení snenia (pohyblivosti bodu spojenia a schopnosti súdržnosti) je každý čarodej konfrontovaný so zvláštnym druhom entity, tzv. snovým poslom. Snový posol sa najčastejšie prejavuje ako hlas, ktorý autoritatívne radí a nabáda k rôznym činnostiam. Castaneda ho charakterizuje takto: „Cizí energie, která má přesnost a výstižnost. Cizí energie, která přichází, aby snivcům pomáhala a leccos jim řekla. Ale potíž je v tom, že snový posel může čarodějům říkat pouze to, co už sami vědí nebo co by měli vědět, pokud ovšem ti čarodějové za něco stojí.

Zatiaľ čo čarodejovia nového cyklu snovému poslovi neprisudzujú prílišnú dôležitosť, čarodejovia starého cyklu, inklinujúci k praxi s anorganickými bytosťami, prepadali tendencii pridávať snovému poslovi osobný rozmer, personifikovať ho. Castaneda o energii snového posla píše: „Neosobní síla, kterou si měníme v sílu velmi osobní, protože má hlas. Někteří čarodějové na ni nedají dopustit. Dokonce ji i vidí. Anebo ji tak jako ty jenom slyší jako mužský či ženský hlas. A ten hlas jim říká, jak se věci mají, a oni to většinou berou jako posvátnou radu. ... Jenom nám říká, co je co. Co všechno znamená, to si potom vyvodíme sami. ... Posel ti nesdělil nic nového. Správně ti všechno popsal, to ano, ale že ti něco vyjevuje, to se ti jenom zdá. Posel ti pouze opakoval, cos už vědel sám.“

Zdá sa, že presne toto bol aj príklad Aiwassovho „posolstva“ Crowleymu. Vo svetle tejto interpretácie je zrejmé, prečo Liber Legis pôsobí ako zmätený výplod útržkov Crowleyho nevedomia zlepených do zvláštneho celku. V celej knihe sa nenachádza nič, čo by v tom čase Crowley sám nevedel. Ani jeden z používaných kódov knihy nie je zjavovaný v iných hermetických korešpondenčných systémoch, symbolických, či mytologických obrazoch alebo jazykoch, než aké boli Crowleymu v čase zjavenia známe. Aiwass mu nadiktoval iba skutočnosti, spojenia a informácie, ktoré už vedel, ktoré sa nachádzali v jeho podvedomej pamäti, pričom však neboli vo vedomom okruhu vzájomne prepojené. Zdá sa, že Crowley podľahol nástrahe starého cyklu, keď túto silu personifikoval, jej posolstvo pasoval za posvätné a inštrukciám obsiahnutých v ňom zasvätil veľkú časť svojho ďalšieho života. Castaneda o prístupe starých čarodejov k snovému poslovi uvádza: „Snový posel byl pro ně životně nejdůležitější bytostí. Jestliže chce čaroděj žít v říši anorganických bytostí, pak je pro něj posel dokonalým mostem. Mluví a je ochoten ho učit a vést.

Crowleyho oddanosť Aiwassovi opätovne potvrdzuje domnienku, že išlo o jeho fixáciu na snového posla. K obdobnému záveru dochádza aj Peter Carroll, podľa ktorého sa Crowley vo vzťahu k Aiwassovi dopustil závažnej chyby jeho totálnou personifikáciou a vydelením mimo okruh vlastnej psychiky.

U niektorých praktikov dochádza k podobnej chybe, keď stotožnia úplne neosobného a cudzieho snového posla „dokonalý most do ríše anorganických bytostí“ so svojim Svätým anjelom strážcom.
Snový posol môže za určitých okolností nabrať aj -pre snivca- viditeľnú podobu. Deti, vynikajúce v umení snenia automaticky, pretože ešte neprešli normalizačnou „kúrou“ výchovy, školy a spoločenského konsenzu, ho niekedy vnímajú ako imaginárneho priateľa (viz. postavu Tonyho v Kingovom románe Osvietenie). V neskoršom veku sa snový posol objavuje spravidla už len čarodejom alebo bláznom, prípadne bežným ľuďom počas silne traumatizujúcich udalostí. Don Juan rozpráva: „Když jsem byl mladý...vídal jsem ho jako pátera v černé kutně. A pokaždé, když jsem s ním mluvil, jsem byl k smrti vyděšen. A když jsem se potom naučil svůj strach lépe zvládat, stal se z něho hlas bez těla, který ke mně promlouvá dodnes.

Za naviazanie na formy snového posla možno považovať aj súčasné ašpirácie rádu Typhonian Ordo Templi Orientis o rozvíjanie kontaktu s bytosťou LAM, či Bertiauxovu komunikáciu s Aiwassom.

Zatiaľ čo postoj Bertiauxa, Granta i Staleyho k snovému poslovi možno charakterizovať ako príbuzný postoju starých čarodejov, prístup nového cyklu prezentuje don Juan: „Já ho ani neschvaluji, ani ho nemám rád. Patří do jiného rozpoložení, do rozpoložení starých čarodějů. A kromě toho to jeho učení i vedení je v našem světě nesmyslné. A za tyto nesmysly nám pak posel naúčtuje nehorázné sumy v podobě energie.

Nezmyselnosť učenia a vedenia snového posla nedokazuje iba zmätená Liber Legis, ale aj fantasmagorické knihy Kennetha Granta, či učenie Michaela Bertiauxa, stojace úplne mimo pozemskú logiku a zdravý rozum. Napriek týmto skutočnostiam by však „čarodej, ktorý za niečo stojí“ nemal týmito spismi zbrklo ohrdnúť, odbiť ich mávnutím ruky a označením za „šibnuté“, pretože ich čítanie má významný dopad na pohyblivosť bodu spojenia, pričom u skúseného čarodeja môže vyvolať presuny do cudzích svetov, nevídané rozšírenie perspektívy i zhliadnutie inak nedostupných horizontov.

Oproti tomu spisy chaos-mágie alebo pragmatickej mágie, ktorých štýl sa vyznačuje zväčša vecnosťou a jednoduchou zrozumiteľnosťou, sú vhodné pre utilitárne zameranú mágiu, no polohu bodu vedomia skôr fixujú, než aby privádzali k jej flexibilite. (Vhodný pomer kombinácie týchto dvoch prístupov možno zhliadnuť v esejách Phila Hinea, kombinujúceho prístup zdravého rozumu -common sense- a lovecraftiánskej gnózy.)

Pramene:
CASTANEDA, C.: Umění snít. Volvox Globator, Praha 1998.
POLÁK, J.: Aleister Crowley a thelémité. In: www.magick.cz

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 3641   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (2854)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy