?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusných panelov...
tieto diskusné fóra sú moderované. to ale vôbec neznamená, že sa moderátori stotožňujú s obsahom príspevkov.

fóra : Trinásta komnata : fórum

koľko hlavných príspevkov zobraziť
vyhľadávanie vo fóre
text a nadpisy:

page: 1 2 3 4 5 6 7  >>

-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

28.2. 06, 06:00    *.86.117.26
PSYCHIATRIA
Trosku o temach znamych i neznamych z oboru - Psychiatria

Samovraždy – aktuálne i dnes!


Počet prípadov, kedy si ľudia siahajú na život, je i v súčasnosti veľmi alarmujúci. V európskych krajinách predstavuje suicidium (samovražda) vo vekovej kategórii od 15 do 34 rokov po dopravných nehodách druhú najčastejšiu príčinu smrti. Tomuto problému sa venuje i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa jej štatistiky v roku 2000 zomrelo samovraždou na svete asi 814 000 osôb. Zarážajúci je však i fakt, že pribúda čoraz viac adolescentov, ktorí sa takýmto spôsobom rozhodnú – úspešne či neúspešne – ukončiť svoj život.

Na samovraždu umiera denne na celom svete okolo 1000 ľudí, asi 10 000 sa o ňu pokúša a približne 50 000 sa samovraždou vyhráža. V jednotlivých štátoch je veľký rozdiel vo výskyte samovrážd a samovražedných pokusov. Na Slovensku umiera na samovraždu okolo 20 osôb zo 100 000 obyvateľov a asi 60 zo 100 000 ľudí sa o ňu pokúša.

Historický prehľad

Prejavy samovraždy sa najčastejšie vyskytovali v procese sociálnych či osobných zmien.
Prvé písomné doklady o samovraždách nachádzame v Starom zákone, v ktorom sa uvádzajú štyri prípady suicídia.
Samovražda v antickom Grécku a Ríme sa akceptovala a hodnotila sa ako hrdinstvo, napr. ak bola podmienená snahou uniknúť zajatiu.
V antickom Grécku bola samovražda značne rozšírená , preto ju filozofi, ako Pytagoras, Platón, Sokratés, Aristotelés, zavrhovali. Aristotelés chápal samovraždu ako zbabelosť a Sokratés ju pokladal za zlo , ale pripúšťal samovraždu v extrémnych životných situáciách.
Stoici naproti tomu predpokladali, že tak ako má človek právo na život, má právo aj zvoliť si smrť. Zdôrazňovali však, že človek by si nemal siahať na život len preto, aby sa vyhol utrpeniu.
Už v antickom staroveku sa (známe) samovraždy dávali do súvislosti s duševnou chorobou. Hippokratés hovoril o samovražde v súvislosti s melanchóliou. Najčastejším spôsobom samovraždy bolo obesenie a skok z výšky. V antickom Grécku sa vyskytli epidémie samovrážd v súvislosti s reakciou na spoločenské hnutia.
Boj proti samovraždám sa organizoval verejným bičovaním, ktoré malo vyvolať u divákov pocit viny a strach pred potupením.
Všetky náboženstvá zaujali k samovražde negatívny postoj. Vystupovali proti nim učením o posmrtnom živote, vykúpení, zatratení, odmene a formovali tak všeobecný postoj k samovražednému konaniu. Islam pokladá samovraždu za väčšie zlo ako vraždu. Podľa Koránu má každý jednotlivec určitú dĺžku života, a preto je samovražda neprijateľná. Budhizmus má k samovraždám diferencovaný postoj. V Ázii sa vyskytovala samovražda upálením. V Japonsku sa napr. akceptovalo harakiri a kamikadze. Kresťanské náboženstvá samovraždu odsudzujú a hodnotia ju ako ťažký hriech.
V stredoveku sa pod vplyvom náboženstva samovražda vo všeobecnosti odsudzovala a pravdepodobne aj z tohto dôvodu sú v literatúre skromné informácie o samovraždách. V 18. storočí sa napr. zásluhou osvietenských filozofov zjavili dva prúdy náhľadov na samovraždy – jeden filozofický a druhý sociálno-medicínsky. Osvietenský filozof J.J. Rousseau analyzuje v eseji Nová Heloisa okolnosti, za akých človek môže spáchať samovraždu. D.Hume v diele On Suicide zastáva právo človeka rozhodovať o vlastnom živote. A.Schopenhauer vystúpil proti názorom cirkví odsudzovaním samovraha a obhajoval autoritu človeka, ktorý skončí svoj život vlastnou rukou.
Prínos 18. storočia do poznania suicídia spočíval v odhalení príčin tohto konania, ku ktorým sa zaradili duševné choroby, alkoholizmus, sexuálna uvoľnenosť, kriminalita a nepriaznivé životné okolnosti. Problematika samovraždy sa týmto stáva aj medicínskou otázkou.
Vlastná história systematického štúdia príčin suicídia sa začala v 19. storočí. Medicínsky orientované práce vychádzajú z predpokladu, že je jednou z foriem duševnej choroby.
J.P.Farlet vo svojom diele (1822) založenom na štatistických údajoch rozlišuje priame a nepriame príčiny samovražedného konania. K priamym príčinám zaradil dedičné faktory a rodinné či iné konflikty, medzi nepriame príčiny zaradil rozličné bolesti, telesné ochorenia aj spoločenské vplyvy, za ktoré okrem iného pokladal i náboženský fanatizmus.
J.E.Esquirol (1838) tvrdil, že samovražda je takmer vždy symptómom duševnej choroby, ale nepokladal ju za chorobu sui generis.
Sociálno-psychologické faktory samovraždy, za ktoré sa pokladalo vyčlenenie jednotlivca zo spoločnosti, a sociálne zmeny, dali podnet ku vzniku sociologického štúdia samovraždy. Medzi priekopníkov sociologického smeru patrí T.G.Masaryk (1881) a E.Durkheim (1897). Durkheim pripúšťal aj nesociálne suicídiá, ktoré rozdeľoval na:
psychopatologické – (maniakálne, melancholické, obsedantné, impulzívne, automatické)
psychologické – (imitačné – psychologické napodobňovanie, hereditárne, rasové, podmienené prostredím)
Durkheim svojím dielom položil základy vedeckého skúmania suicídií a k jeho myšlienkam sa
vracajú aj súčasní autori.



Samovražda a samovražedný pokus


Samovražda je uvedomené skončenie života, nech sú už príčiny akékoľvek.
Na základe štúdia empirických poznatkov, sú motivácie tohto konania vo vzťahu primárne buď k biologickým, alebo sociálne psychologickým rizikovým faktorom, prípadne ich kombináciou.
Vo všeobecnosti k biologickým rizikovým faktorom patrí:
pohlavie
depresívna symptomatológia
samovražedné pokusy
abúzus alkoholu
somatické choroby

K sociálno-psychologickým faktorom začleňujeme:
vyčlenenie z rodiny
nezamestnanosť
pocit osamotenia a beznádeje prameniacej z pokusov dosiahnuť dôležité životné ciele, čo vedie k reakcii sklamania alebo syndrómu depersonalizácie.

Rozbor samovražedného konania v prípade samovražedných pokusov ukázal, že v osude
týchto ľudí sa prelínali frustrácie citových vzťahov od mladosti s povahou hypersenzitivity, nevyváženosti a niekedy aj hrubým tlakom spoločensko-historických udalostí.


Bilančná samovražda - sa definuje ako rozhodnutie ukončiť svoj život pri pevnom duševnom a telesnom zdraví a plnej duševnej vyrovnanosti na základe rozumovej úvahy a bilancie doterajšieho života, zváženia kladných a záporných vyhliadok ďalšieho života. Zrozumiteľnosť bilančnej samovraždy je relatívna a vždy závisí od interpretácie motívov, či sú racionálne, zrozumiteľné. Napr. podnikateľ pri bankrote si siahne na život, aby pre pozostalých zachránil aspoň časť majetku, preto táto forma samovraždy sa označuje pojmom psychologická samovražda.

Ak chýba túžba po smrti a naopak, nasadenie vlastného života je motivované túžbou zachrániť iného, prospieť svojou smrťou rozhodujúcou mierou celku, vtedy hovoríme o SEBAOBETOVANÍ. Takáto forma sebaobetovania vychádza z altruizmu a naopak, všetky formy samovraždy sú deštruktívnym činom.

Indukované samovraždy sú výsledkom aktívneho vzťahu medzi induktorom a indukovaným. Induktor objasňuje príčiny rozhodnutia k činu jasne formulovanými zásadami svojej suicidálnej ideológie. Indukovaný spočiatku nemusí súhlasiť s návrhom, ale až pod tlakom induktora súhlasí s jeho rozhodnutím. Rozlišujeme tieto indukované formy samovraždy:
dvojitá samovražda – samovražda vo dvojici, napr. milencov (Doppelselbmord);

skupinová samovražda – suicidálne konanie viacerých osôb, ale pomerne malého počtu (rodinná samovražda, klub samovrahov, sekty)
masová (epidemická) samovražda – zasahuje väčšie skupiny ľudí.

Samovražedné konanie, samovražedný pokus (tentamen suicidii) je také správanie, ktorým si človek vynucuje určitú pozornosť tým, že je ochotný podstúpiť aj riziko smrti.

Sebapoškodzovanie predstavuje kategóriu, ktorá má sociálny kontext a sociokultúrne pozadie. Zachádzanie s ľudským telom je determinované sociálnymi okolnosťami a rituálmi, ktoré majú sociálny a kultúrny význam. Tieto okolnosti rozhodujú o tom, ktoré zásahy do ľudského tela možno pokladať za konvenčnú normu (napr.tetovanie alebo piercing) a ktoré už majú charakter sebapoškodzovania v patologickom slova zmysle.

Automutilácia – (self-mutilation) predstavuje sebapoškodenie, kde najčastejšie motivácia vyplýva z psychotickej poruchy a sebapoškodenie môže mať symbolický význam. Príkladom je automutilácia zameraná na určitú časť tela (napr. ruky, genitálie, oči, jazyk) symbolicky vyjadrujúca patologické pocity viny a sebapotrestania pri ťažkej depresii. Bizarná automutilácia sa môže vyskytnúť u pacientov trpiacich schizofrénnym ochorením. Automutilácia sa môže tiež vyskytnúť ako vedľajší produkt neobvyklých sexuálnych praktík sadomasochistického charakteru alebo u osôb s poruchami osobnosti v záťažových situáciách, ako je napr. trestné stíhanie, pobyt vo väzení, nedobrovoľná hospitalizácia, a môže mať účelový charakter.
Sebapoškodzovanie – (self-harm, self-injury, self-wounding) je termín, ktorý je najčastejšie spájaný s vedomým, zámerným, často opakovaným sebapoškodzovaním (sebazraňovaním) bez vedomej suicidálnej motivácie, v ktorom dochádza k narušeniu telesnej integrity, bez závažného letálneho dosahu. Najčastejšie ide o rezné poranenia kože, zápästia, predlaktia, chrbtu ruky, škrabance, vyrezávanie znakov do kože. K sebapoškodzovaniu bývajú používané ostré predmety, napr. žiletka, sklo. Ďalšou formou sebapoškodenia je popálenie, napr. cigaretou alebo zapaľovačom. Uvádzané motívy pre sebapoškodzovanie sú rozličné, najčastejšie uvádzaným motívom býva pocit hnevu na seba samého, úľava od napätia, niekedy tiež prianie zomrieť. Sebapoškodzovanie je považované za jeden zo znakov narušenej osobnosti, najčastejšie hraničného charakteru. Niektorí autori však sebapoškodzujúce konanie koncipujú skôr ako návykovú poruchu (addiction) než ako znak špecifickej poruchy osobnosti. Do okruhu sebapoškodzovania býva zahrnuté i predávkovanie liekmi, ktoré je opakované a nie je u neho patrný priamy suicidálny motív. Aj keď v sebapoškodzujúcom chovaní môžeme nájsť apel na okolie, nebýva snaha o získanie pozornosti okolia jediným motivačným mechanizmom.

Syndróm zámerného poškodzovania (deliberate self-harm) predstavuje širšie pojatie sebapoškodzujúceho chovania, ktoré je vydelené z kategórie suicidálnych pokusov a zahrnuje sebapoškodzovanie ako špecifický patologický prejav u porúch osobnosti (hraničné, histriónske, disociálne, mnohopočetné poruchy osobnosti), alebo u pacientov s poruchami príjmu potravy (najmä mentálna bulímia) a pacientov závislých na návykových látkach.

Syndróm porezaného zápästia (wrist-cutting, slashing) má charakter sebapoškodzovania, v ktorom dominuje porezanie, typicky na zápästí a predlaktí, ktoré nemá vedomý suicidálny motív. Popisuje sa , že afektívne prejavy, ktoré sprevádzajú sebapoškodzovanie, majú špecifickú dynamiku a priebeh. Pacienti prežívajú tenziu a dysfóriu. Sebaporezanie vedie k úľave a k opakovaniu tejto činnosti. Osoby, ktoré sa režú, majú snahu proti tomuto jednaniu bojovať, ale pri snahe ovládnuť sa prežívajú napätie, dysfóriu, zlosť, afektovú kombináciu, ktorá vedie k opakovaniu sebapoškodzujúceho jednania.

Predávkovanie liekmi (self-poisoning, overdosing) predstavuje neindikované,
neprimerané alebo nadmerné užívanie dávky liekov bez zreteľného suicidálneho úmyslu. Predávkovanie býva často opakované. Môže ísť o lieky, ktoré boli pacientovi predpísané alebo ktoré patria niekomu z rodiny, ale i také, ktoré náhodne nájde v domácej lekárničke.

Prvá pomoc pri suicidálnych myšlienkach a tendenciách

Suicidálne myšlienky a tendencie sú charakterizované verbálnymi či neverbálnymi prejavmi toho, že ich nositeľ sa zaoberá myšlienkami na samovraždu. Môžu byť prítomné skryté či otvorené suicidálne výroky a vyhrážky.
O samovraždách existuje, žiaľ, v spoločnosti veľa mýtov a nesprávnych predstáv:
„Keď sa niekto rozhodne, že spácha samovraždu, nikto mu v tom nemôže zabrániť.“ Veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, sa pohybujú medzi túžbou žiť a zomrieť. Ich postoj k výsledku samovražedného jednania je ambivalentný. Keď sa im dostane včasnej pomoci a primeranej liečby, je možné ich od samovraždy odvrátiť.
„Kto o samovražde rozpráva, ten ju nikdy nespácha.“ Ide o veľmi rozšírený a nepravdivý mýtus. Opak je pravdou. To, že niekto o samovražde hovorí, je dôkazom, že samovražda je obsahom jeho myšlienok. Je spravidla vo väčšom ohrození než ten, kto o nej nehovorí.
„Ľudia, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, nehľadajú pomoc.“ Je dokázané, že väčšina ľudí, ktorí spáchali samovraždu, hľadali lekársku pomoc v poslednom polroku pred svojím činom a rovnako dávali najavo svoje pocity pre okolím. V každom suicidálnom akte je obsiahnuté volanie o pomoc.
„Samovražda prichádza bez varovania.“ U ľudí, ktorí sú ohrození suicidálnym jednaním,
môžeme pozorovať dosť dlhú dobu rôznych známok psychického napätia, poruchy spánku,
telesné problémy a pod. Ide o tzv. presuicidálny syndróm.
„Každý, kto sa pokúsi o samovraždu, musí byť šialený.“ Mnoho ľudí, ktorí sa pokúšajú
o samovraždu, netrpia šialenstvom, ale môžu byť depresívni, môžu pociťovať bezvýchodiskovú situáciu a neveria, že existuje iná životná alternatíva.
„Keď sa niekto pokúsi o samovraždu, je ohrozený samovražedným jednaním navždy.“ Osoby,
ktoré sa pokúšajú o samovraždu, trpia týmto stavom len v určitých obdobiach svojho života.

Varovné signály netreba podceňovať. Každý lekár, ktorý vyšetruje takto postihnutého, si musí položiť niekoľko otázok:
Je úvaha o samovražde myslená vážne?
Aký je motív týchto myšlienok?
Je prítomná psychiatrická porucha?
Je možné zvládnuť stav bez hospitalizácie?

Pre odborné posúdenie týchto otázok je spravidla nutné psychiatrické vyšetrenie. Pokiaľ je riziko
suicidálneho jednania významné, je nutné pacienta hospitalizovať. V prípade, že nie je prítomné závažné psychiatrické ochorenie, je možno využiť v súčasnej dobe sieť krízových centier. Pokiaľ však pacient nesúhlasí, prípadne je diagnostikovaná hlboká depresia alebo iné závažné psychiatrické ochorenie, je nutné pristúpiť k hospitalizácii v lôžkovom psychiatrickom zariadení, a to i napriek odporu postihnutého. Akútne suicidálne nebezpečie naplňuje kritériá nebezpečnosti sebe pre pobyt v zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta.

Prvá pomoc pri akútne hroziacom suicidálnom jednaní

Neexistuje jednoduchý a jednoznačný návod, ako zasiahnuť pri akútne hroziacom suicidálnom
jednaní. V každom prípade je potrebné rýchlo zhodnotiť situáciu a naviazať s postihnutým kontakt. Je potrebné sa vcítiť do jeho silných emócií. Pomôcť môže i náš navonok kľudný postoj (napriek tomu, že vnútri kľudný nie sme) a direktívnosť pri podpore adaptívnych stratégií riešenia životných problémov a zamedzenie neadaptívnych. Cieľom zásahu je zabrániť sebapoškodzujúcemu jednaniu a odviesť pacienta do bezpečia. Potom by malo opäť nasledovať odborné psychiatrické vyšetrenie s rozhodnutím, či pre ďalšiu starostlivosť a bezpečie pacienta bude postačovať ambulantná starostlivosť, alebo stav vyžaduje hospitalizáciu.

Krízové intervencie

Na rozdiel od prvej pomoci, ktorej účelom je zvládnutie akútneho stavu a zabránenie
autodeštruktívnemu chovaniu pacienta, úlohou krízovej intervencie je tiež liečebný zásah orientovaný do budúcna. Krízová intervencia by mala zvládnuť nasledujúce úlohy: zabrániť akútne hroziacemu suicidálnemu jednaniu, objasniť konflikty a problémy, ktoré motivujú k suicidálnemu jednaniu, diagnostikovať prípadnú duševnú poruchu a zaistiť psychiatrickú alebo psychologickú starostlivosť.

Krízová intervencia musí byť tiež zameraná na vylúčenie rizika opakovania neadaptívneho chovania.
Niektoré psychoterapeutické zásady krízovej intervencie:
Je nutné naviazať s postihnutým kontakt a ten ďalej rozvíjať
Je potrebné udržať komunikáciu
Musíme dať pacientovi najavo svoju empatiu, neznamená to však súhlas s jeho jednaním
Je nutné porozumieť suicidálnemu jednaniu ako volaniu o pomoc
Je treba spoločného hľadania alternatívneho riešenia problémov
Je potrebné hľadať alternatívy i pre budúcnosť, pre riešenie budúcich kríz
V prípade duševnej poruchy pri hroziacom opakovaní samovražedného jednania je nutné zaistenie následnej starostlivosti.


Samovraždy a samovražedné konanie existovali pred tisíckami rokov a existujú i teraz. Príčiny tohto konania sú rôzne. Vždy sa však dá ľuďom, ktorí sa takýmto zúfalým činom pokúšajú siahnuť si na život, pomôcť. K tomu však i my potrebujeme mať dostatočné vedomosti o tejto problematike a dúfam, že aj tento článok k tomu aspoň trochu pomôže.

Peter Murín





Literatúra:

KAFKA, J. a kol.: Psychiatria. Martin, Osveta 1998.

KOUTEK, J. a KOCOURKOVÁ, J.: Sebevražedné chování. Praha, Portál s.r.o. 2003.

PRAŠKO, J.: Co je to deprese a jak se léčí. Praha, Triton 1999.

Psychiatrie / Eva Malá, Pavel Pavlovský - 1. vyd. - Praha: Portál, 2002. - 143 s. - MDT: 616.8. - ISBN: 80-7178-700-0

Dějiny sebevražd
Nakladatel: Dybbuk
ISBN: 80-903001-8-9, EAN: 9788090300187
Originál: Suicide - Histoire, Techniques et Bizarreries de la Mort Volontaire, překlad: Vladimír Čadský
Formát: 416 stran, 23x15,5cm, česky, vázaná vazba, 770gr.
Rok vydání: 2003 (1. vydání)

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

28.2. 06, 06:06    *.adsl.slovanet.sk
zaujimave
Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

28.2. 06, 06:18    *.vkta.cz
Psychiatrie
Jak hodnotí moderní psychiatrie například pokusy typu experimentování ve změněném stavu vědomí např. chůze po rozpálenejch kamenech a tak podobně? Je to hodnoceno také jako druh sebepoškozování? Ptám se protože znám jednu psychiatričku a ta bere tyto pokusy jako iracionální chování, které je nepřípustné pro dospělého člověka. Tentýž názor má i na tetování etc. Nutno podotknout, že se jedná o dětskou psychiatričku a že je v pokročilém věku, takže má možná jen zastaralej pohled na věc, což by nebyl problém, pokud by ovšem nevykonávala psychiatrickou praxi.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

28.2. 06, 06:19    *.vkta.cz
Re: zaujimave
> citujem Baul:
> Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.


Psychiatr se musí uměn vcítit do problému svého pacienta, takže i do problému potencionálního sebevraha. A jak říká jedna moje kamarádka pracující ve zdravotnictví: Dobrej psychiatr musí být i dobrej blázen, aby svého pacienta pochopil.
Nevím jestli existuje nějaká statistika, která by evidovala počet sebevražd mezi doktory psychiatrie. Ono musí být i hrozně těžké se vyrovnat s tím, když někdo léčí pacienta a ten v průběhu léčby spáchá dokonanou sebevraždu.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

28.2. 06, 06:38    *.86.117.26
Re: zaujimave
> citujem Baul:
> Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.



mas pravdu, statistika je naozaj taka.... ale dalsie tvoje dedukcie su trochu nelogicke

myslis, ze clovek s AIDS rozumie horsie inemu cloveku s AIDS?

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

28.2. 06, 06:40    *.86.117.26
Re: Psychiatrie
> citujem jaroslav.demeter.ptacek:
> Jak hodnotí moderní psychiatrie například pokusy typu experimentování ve změněném stavu vědomí např. chůze po rozpálenejch kamenech a tak podobně? Je to hodnoceno také jako druh sebepoškozování? Ptám se protože znám jednu psychiatričku a ta bere tyto pokusy jako iracionální chování, které je nepřípustné pro dospělého člověka. Tentýž názor má i na tetování etc. Nutno podotknout, že se jedná o dětskou psychiatričku a že je v pokročilém věku, takže má možná jen zastaralej pohled na věc, což by nebyl problém, pokud by ovšem nevykonávala psychiatrickou praxi.




Jardo, to mas rozne v roznych kulturach. Je rozdiel aj v chapani psychiatrickej liecby u nas a v Amerike. U nas sa hospitalizuju pacienti s pscyhozami dost casto, ale v Amerike minimalne, tam sa hospitalizuju len tie najtazsie pripady, inde sa odporuca domaca liecba - niekedy je to dobre, niekedy ani moc nie.
Ja si myslim, ze aj piercing a tetovanie je urcitou formou sebaposkodzovania, ale je spolocensky akceptovane, rovnako ako u nas je aj alkohol velmi spolocensky akceptovany oproti inym krajinam, cize nejaky univerzalny meter na to si myslim neexistuje

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

28.2. 06, 06:43    *.86.117.26
Re: Psychiatrie
a zober si taky piercing - niekto ho ma naozaj len pre okrasu, iny ho ma preto aby sa odlisoval od inych, chce zaujat pozornost, dalsi ho ma preto, aby manifestoval svoje vnutorne napatie a utrpenie a napicha si do ksichtu 10 nausnic, tazko posudzovat co je a nie je sebeposkodzovanie, pri sebeposkodzovani ide najma o
1. uputanie pozornosti
2. ulavu od vnutoornej tenzie
3. manipulaciu

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

28.2. 06, 09:38    *.adsl.slovanet.sk
Re: zaujimave
> citujem -hlas-:
> > citujem Baul:
> > Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.
>
>
>
> mas pravdu, statistika je naozaj taka.... ale dalsie tvoje dedukcie su trochu nelogicke
>
> myslis, ze clovek s AIDS rozumie horsie inemu cloveku s AIDS?


človek ktorý ma AIDS má problém chemický, kdežto problém samovraždy je problém psychický, resp.mentálny, takže len ten kto porozumel vlastnej mysli, môže porozumieť ostatným.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

2.3. 06, 05:17    *.vkta.cz
Re: zaujimave
Před rokem 1989 bylo možno člověka za pokus o sebevraždu soudit. Tuším, že i za sebepoškozování. Jak je to teď? Máš o tom nějaké informace?

A ještě jeden dotaz. Kde je hranice toho, kdy člověk může odmítnout hospitalizaci na psychiatrii a kdy už nemůže a musí nastoupit povinně hospitalizaci. Je to i u sebevraždy respektive u jejího nezdařeného pokusy, popřípadě u demonstrativního pokusu sebevraždy?

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

2.3. 06, 13:19    *.244.114.144.pgcc.cz
Re: zaujimave
>
> človek ktorý ma AIDS má problém chemický, kdežto problém samovraždy je problém psychický, resp.mentálny, takže len ten kto porozumel vlastnej mysli, môže porozumieť ostatným.
>
>



Baul, myslim, ze - prepac - mas minimalne vedomosti tak o AIDS ako o probleme SAMOVRAZD, este menej skusenosti s takymito ludmi, pretoze:

1. Problem AIDS je problem aj psychicky a vo vacsej miere dochadza k zmenam osobnosti, porucham vnimania, myslenia a pod...
2. problem samovrazd je velmi casto problem prave chemicky



 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

2.3. 06, 13:21    *.244.114.144.pgcc.cz
Re: zaujimave
> citujem jaroslav.demeter.ptacek:
> Před rokem 1989 bylo možno člověka za pokus o sebevraždu soudit. Tuším, že i za sebepoškozování. Jak je to teď? Máš o tom nějaké informace?
>
> A ještě jeden dotaz. Kde je hranice toho, kdy člověk může odmítnout hospitalizaci na psychiatrii a kdy už nemůže a musí nastoupit povinně hospitalizaci. Je to i u sebevraždy respektive u jejího nezdařeného pokusy, popřípadě u demonstrativního pokusu sebevraždy?


caf jardo, nebudem citovat presne paragrafy, nechce sa mi to hladat, v CR a na SR su to aj tak rozne cisielka, ale :

1. za pokus o samovrazdu mozno cloveka hospitalizovat proti jeho voli
2. proti voli pacienta a bez jeho suhlasu mozno hospitalizovat pacienta, ktory "ohrozuje seba alebo okolie", ak s tym pacient nesuhlasi, aj tak ho mozno nasilne hospitalizovat s tym, ze jeho vstup bude "nedobrovolny" - to sa odfaxuje zo zdravotnickeho zariadenia sudu, ktory do 7 dni pacienta "vypocuje" - vacsinou tieto sudkyne obchadzaju oddelenia a maju pridelene urcite oblasti - napr. Praha 8 a pod. Sudny znalec rozhodne ci je tam pacient opravnene alebo neopravnene - 99% pripadov rozhodne, ze opravnene a pacient je hospitalizovany "proti svojej voli a bez svojho suhlasu". Preto ked ta chytia na moste ze chces skocit, pojdes na psychiatriu ci sa ti to paci ci nie.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
darka

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 4238

2.3. 06, 17:14    *.orange.sk
Re: zaujimave
> > citujem Baul:
> > Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.

Môj názor je taký, že problémy lekárov sú v podstate také isté ako problémy ostatných, ktorí sú pohrúžení do svojho zamestnania. Pokiaľ ho robia dobre, tak určite majú veľa naštudované a zažité, aby mali dostatok vedomostí, skúseností, intuície, ... aby mohli efektívne svojim pacientom pomôcť. K tomu však ešte pristupuje jedna vec - odstup. Byť natoľko zodpovední, aby venovali všetky dostupné sily (aj psychické) jednotlivému pacientovi, ale zároveň aby si zachovali objektivitu a schopnosť reálneho úsudku, aby sa nenechali vtiahnuť problémami druhých do ich sveta.

A do hláv nevidno. Preto je ten odstup u angažovaných lekárov dôležitý. Máme u nás patológa, ktorý jeden čas nebol primárom, pretože nechce-nemohol pitvať deti. Dospelý normálny človek, jednoducho nebol v stave to robiť. Primárkou bola milá, ale rázna osoba, ktorá zvládala svoju profesiu aj svoj život. Neskôr sa to zmenilo.

A u psychiatrie je hranica veľmi úzka, niekedy závisí od nastavenia každého jednotlivého lekára a jeho úsudku, aký v danom momente použije.
Zažívať problémy svojich pacientov, angažovať sa a potom prísť večer domov k rodine - vypnúť a chovať sa ako ktorýkoľvek iný človek, čo prišiel z práce, na to si treba zvyknúť.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
fazon

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 848

3.3. 06, 02:25    *.icos.sk
Re: zaujimave
> citujem darka:
> A u psychiatrie je hranica veľmi úzka, niekedy závisí od nastavenia každého jednotlivého lekára a jeho úsudku, aký v danom momente použije.
> Zažívať problémy svojich pacientov, angažovať sa a potom prísť večer domov k rodine - vypnúť a chovať sa ako ktorýkoľvek iný človek, čo prišiel z práce, na to si treba zvyknúť.



A často krát sa zabúda na to, že človek nie je len z mäsa a kostí, ale súčasne je aj komplexným energetickým systémom. Čo znamená, že tento systém je aj otvorený a každý človek, obyčajne nevedome, interaguje, dochádza k interakciám so svojim okolím. U psychiatrov a všetkých ľudí povolaní, ktoré sú v kontakte s ľuďmi (po väčšinou s ľuďmi, ktorí majú nejaké väčšie, menšie problémy), dochádza k ešte silnejším interakciám. A v tomto prípade veľmi závisí od vlastnej energetickej sústavy daného napr. psychiatra, či je schopní zvládnuť tie negatívne energie, ktoré k nemu prichádzajú. Pokým sa psychológia bude tváriť ako materialistická veda, nebude mať také výsledky, aké by mala, keby prijala pojem komplexnej energetickej sústavy človeka a o človeku uvažovala aj v týchto súvislostiach.

Potom by mohla prísť na to, že očista organizmu musí byť nielen na fyzickej úrovni (a predovšetkým pri chorobách a epidémiách je toto poznanie aké dôležité), ale aj na nefyzických, energetických úrovniach. Každý psychológ by mal po ukončení svojej dennej práce tak isto ako sa fyzicky osprchuje čistou vodou, mal by sa „osprchovať“ čistou energiou, ktorá z neho spláchne všetky tie nánosy, ktoré jednak nie sú mu vlastné a jednak majú negatívny charakter. Totiž po akumulácii týchto nánosov sa postupne vytvoria ložiská negatívnej energie, ktoré sa môžu prejaviť nielen psychickými poruchami, ale aj fyzickými chorobami. Preto je nevyhnutné si osvojiť nové poznanie, ktoré rozšíri poznanie fyzickej zložky človeka na poznanie komplexných energetických zložiek celistvého človeka.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

3.3. 06, 03:21    *.adsl.slovanet.sk
Re: zaujimave
fazon Psychiater potrebuje meditaciu "najviac" ako ktokolvek iny.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

3.3. 06, 03:23    *.adsl.slovanet.sk
Re: zaujimave
> citujem -hlas-:
> >
> > človek ktorý ma AIDS má problém chemický, kdežto problém samovraždy je problém psychický, resp.mentálny, takže len ten kto porozumel vlastnej mysli, môže porozumieť ostatným.
> >
> >
>
>
>
> Baul, myslim, ze - prepac - mas minimalne vedomosti tak o AIDS ako o probleme SAMOVRAZD, este menej skusenosti s takymito ludmi, pretoze:
>
> 1. Problem AIDS je problem aj psychicky a vo vacsej miere dochadza k zmenam osobnosti, porucham vnimania, myslenia a pod...
> 2. problem samovrazd je velmi casto problem prave chemicky
>
>
>
>

Hlas, istým spôsobom som už zomrel na stokrát, keď budeš mať takú skúsenosť, tak potom hovor kto má skúsenosť alebo nie, so smrťou, lebo ty sa jej bojíš.

Príčina a nie dôsledok, pri AIDS si uviedol dôsledky, kde sa viac treba zaujímať o príčinu.

Pri samovraždách dochádza k opačnému fenoménu, kde problémy mysle prechádzajú na telo-chémia, ale tam problém nie je.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

3.3. 06, 03:28    *.adsl.slovanet.sk
Re: zaujimave
> citujem -hlas-:
> >
> > človek ktorý ma AIDS má problém chemický, kdežto problém samovraždy je problém psychický, resp.mentálny, takže len ten kto porozumel vlastnej mysli, môže porozumieť ostatným.
> >
> >
>
>
>
> Baul, myslim, ze - prepac - mas minimalne vedomosti tak o AIDS ako o probleme SAMOVRAZD, este menej skusenosti s takymito ludmi, pretoze:
>
> 1. Problem AIDS je problem aj psychicky a vo vacsej miere dochadza k zmenam osobnosti, porucham vnimania, myslenia a pod...
> 2. problem samovrazd je velmi casto problem prave chemicky
>
>
>
>



Hlas, ja som zomrel istým spôsobom, už na stokrát,kdežto ty sa ešte smrti bojíš, ak budeš v takom stave tak potom hovor kto je skúsený a kto nie.

Príčina a nie dôsledok, problém AIDS je chemický a ty poukazuješ na dôsledok.

A samovražda - psychiatria sú problémy mysle, ktoré sa prenášajú na telo.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

3.3. 06, 04:07    *.86.117.26
Re: zaujimave
> citujem Baul:
> > citujem -hlas-:
> > >
> > > človek ktorý ma AIDS má problém chemický, kdežto problém samovraždy je problém psychický, resp.mentálny, takže len ten kto porozumel vlastnej mysli, môže porozumieť ostatným.
> > >
> > >
> >
> >
> >
> > Baul, myslim, ze - prepac - mas minimalne vedomosti tak o AIDS ako o probleme SAMOVRAZD, este menej skusenosti s takymito ludmi, pretoze:
> >
> > 1. Problem AIDS je problem aj psychicky a vo vacsej miere dochadza k zmenam osobnosti, porucham vnimania, myslenia a pod...
> > 2. problem samovrazd je velmi casto problem prave chemicky
> >
> >
> >
> >
>
> Hlas, istým spôsobom som už zomrel na stokrát, keď budeš mať takú skúsenosť, tak potom hovor kto má skúsenosť alebo nie, so smrťou, lebo ty sa jej bojíš.
>
> Príčina a nie dôsledok, pri AIDS si uviedol dôsledky, kde sa viac treba zaujímať o príčinu.
>
> Pri samovraždách dochádza k opačnému fenoménu, kde problémy mysle prechádzajú na telo-chémia, ale tam problém nie je.

pri samovrazdach problem chemie prechadza na problem mysle

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

3.3. 06, 04:30    *.vkta.cz
Re: sebevraždy
Jestli se nepletu, tak deprese vzniká tím, že se z mozku neuvolňuje jedna chemická látka /nevzpomenu si jaká, začíná na S/. A proto se předepisují takto nemocnému člověku antidepresíva, která postupně tuto látku uvolňují. Stejně tak jí uvolňuje například alkohol a proto se hodně velké procento lidí, kteří mají neléčenou depresi, stávají alkoholiky.

Znamená to, že i sebevražda je důsledkem chemie v mozku /tak jako deprese/.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

3.3. 06, 04:38    *.86.117.26
Re: sebevraždy
ano jardo - pisal som ti to do mema, je to serotonin, noradrenalin a dopamin, u schizofrenii byva zvyseny najma dopamin, pricom sa nerv. vzruchy siria dost rychlo a pacient nevie co je realita a co nie, nestiha rozlisovat, preto sa schizofrenikom podavaju antipsychotika napr. antagonisti dopaminovych D2 receptorov...


ale ako spomenul jardo, existuju dnes velmi moderne antidepresiva, ktore nijako cloveka neoblbuju, moze sa popri nich uzivat i alkohol, neziaduce ucinky maju len prve dva tyzdne.
Od tricyklickych antidepresiv sa upusta, uz dlhsie su v obehu antidepresiva 3. generacie SSRI - Selective serotonin reuptake inhibitors, inhibitory spatneho vychytavania serotoninu, ktore podnecuju mozog k zvysenej produkcii serotoninu. Jeho produkcia je nizsia aj pri absencii svetla - preto v skandinavskych krajinach taky vyskyt samovrazd. Vyuziva sa i liecba svetlom - fototerapia - najma u sezonnych zimnych depresii, kedy je pacient vystaveny zdrojovemu svetlu na nejaky cas, vzdy rano - u sezonnych depresii velmi ucinne.

Pisal som o tom viac v svojom denniku

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Najvacsi

Board moderator

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 2677

3.3. 06, 05:03    *.rec.uniba.sk
Re: sebevraždy
mozes hlas prosim viac napisat o tom, co su neziaduce ucinky?

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
-hlas-

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 772

3.3. 06, 05:10    *.86.117.26
Re: sebevraždy
neziaduce ucinky trvaju len prve dva tyzdne, vtedy vlastne pocitujes len enziaduce ucinky a ziadne ine, po dvoch - troch tyznoch miznu a spolu s nimi aj symptomy depresia, nalada sa prejasnuje, myslenie sa zacina dostavat do normalu - opada akoby ta "cierna hmla", celkovo zacnes proste normalne fungovat -

tie neziaduce ucinky prve dva tyzdne mozu byt:

sucho v ústach, pocit choroby, hnačka, tras (tremor), potenie, zmena sexuálnej túžby alebo funkcie, napr. oneskorenie ejakulácie, závrat, sťaženie zaspávania, zvýšená spavosť, porucha trávenia, nechutenstvo


po dvoch troch tyzdnoch 99,9% miznu nadobro

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Marian

Standard user

zaregistrovaný
Jul 03 2004
príspevkov: 4933


3.3. 06, 06:39    *.84-47-28.telecom.sk
Re: sebevraždy
Myslím že nedorozumenie medzi hlasom a Baulom sa dá ľahko vysvetliť. Záleží totiž na tom, o akej depresii hovoríme, či o chronickej, neodôvodnenej, alebo o dočasnej a odôvodnenej.

V tom druhom prípade je chémia až druhotná, je následkom zlého rozpoloženia mysle. Napríklad ja mám dnes dosť depresívnu náladu, ale mám na to aj konkrétne dôvody, ktoré k depresívnym myšlienkam viedli. Ako následok je možno v mojom mozgu blokovaný serotonín.

Keď pozeráme napríklad dobrú komédiu, tak práve humor je prvotnou príčinou dobrej nálady, serotonín je už len fyzický spúšťač.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

4.3. 06, 05:21    *.adsl.slovanet.sk
Re: sebevraždy
Marián dobre analyzuješ, ten humor a pod.

ale otázka k tebe Marián: si myseľ?

Lebo ak si uvedomíš, že nie si ňou, tak prestane mať na teba vplyv a začneš poznávať, čo je život, sluha a nie pán.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Najvacsi

Board moderator

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 2677

4.3. 06, 10:21    *.87-197-164.telecom.sk
Re: sebevraždy
baul, velmi zaujimava myslienka:

zivot je sluha a nie pan...

velmi zaujimava...

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
Baul

Standard user

zaregistrovaný
Dec 05 2005
príspevkov: 300

4.3. 06, 10:26    *.adsl.slovanet.sk
Re: sebevraždy
Nepochopil si.

Myseľ sluha a nie pán, je tam čiarka.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

6.3. 06, 16:35    *.vkta.cz
Psychiatria
IQ, verbální testy, testy všeobecných znalostí.
Chcete-li si změřit své IQ nebo znalosti a dovednosti.

Psychotest - pokud máte zájem o to zjistit, jak na tom psychicky jste.

Alkoholismus: Seminární práce z psychiatrie na téma alkoholismus.

Anamnéza do psychiatrie etc.

na stránce
http://psychiatrie.zbynekmlcoch.cz/

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
child

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 880

7.3. 06, 00:45    *.antik.sk
Re: zaujimave
> citujem Baul:
> Zaujimave je ze Tí co najviac analyzuju samovrazdy, tak najviac ich páchajú sami. Štatistika hovorí, že najviac percent samovražd medzi profesiami je medzi psychiatrami a psychoanalytikmi. Ich štúdie zvečša a aj ich celá práca nespočíva v tom, že by mali dostatok súcitu a pochopenia preto, aby pomáhali iným, ale ich vlastné problémy.

Súčasná psychiatria nemá dobrý systém, to vidieť na všetkých jej stupňoch fungovania- od chýbajúcich organizačných prvkov v systéme následnosti ako má postupovať pacient pri liečbe, hoci sa to vie a je to v jej koncepcii, tak nie su na to peneži,

a tak je to aj vo vzdelávaní odborníkov, ktorí nemajú takzvané supervízne vedenie, teda kontakt na niekoho, kto ich podrží a usmerní pri rôznych prenosoch, protiprenosoch z pacienta na seba.

a v krajinách ako amerika, je zas toto prestrelené, až tak, že hoci je na všetko dosť penazí, psychiatri a psychoanalytici sú posunutí veľmi do spoločnosti, von z uzavretého tabu priestoru, a tam zas nezvládajú to velke množstvo "priestoru" na činnosť.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
child

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 880

7.3. 06, 00:56    *.antik.sk
Re: Psychiatrie
> citujem -hlas-:
> a zober si taky piercing - niekto ho ma naozaj len pre okrasu, iny ho ma preto aby sa odlisoval od inych, chce zaujat pozornost, dalsi ho ma preto, aby manifestoval svoje vnutorne napatie a utrpenie a napicha si do ksichtu 10 nausnic, tazko posudzovat co je a nie je sebeposkodzovanie, pri sebeposkodzovani ide najma o
> 1. uputanie pozornosti
> 2. ulavu od vnutoornej tenzie
> 3. manipulaciu

hej súhlasím, pri posudzovaní miery patologičnosti piersingu, chodení po žeravom uhlí a podobne je skutočne dôležitejší zámer toho konkrétneho jednotlivca, než len odsúdenie činnosti ako sebapoškodzovacieho rituálu. možno aj frekvencia činnosti je dôležitá, a možno aj miera telesného poškodenia takou činnosťou, a čo ja viem ešte čo...
pri kognitívno behavioralnom prístupe sa vždy skúma nielen činnosť, ale aj to čo jej predchádza, teda myseľ. a psychitria stále siaha po svojich métach- hľadajú sa techniky ako to dokázať chemicky...
to je taký druh meditácie vačšiny psychiatrov- opora vedy a racionálnej mysle. netvrdila by som preto že psychiatri potrebujú meditáciu typu sprchovania sa alebo sedenia v zazene, oni tu už stáročia majú svoju techniku : myslenie

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
jaroslav.demeter.ptacek

Admin

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 13800

7.3. 06, 07:58    *.vkta.cz
Re: zaujimave
> citujem -hlas-:
>
>
> 1. za pokus o samovrazdu mozno cloveka hospitalizovat proti jeho voli
> 2. proti voli pacienta a bez jeho suhlasu mozno hospitalizovat pacienta, ktory "ohrozuje seba alebo okolie", ak s tym pacient nesuhlasi, aj tak ho mozno nasilne hospitalizovat s tym, ze jeho vstup bude "nedobrovolny" - to sa odfaxuje zo zdravotnickeho zariadenia sudu, ktory do 7 dni pacienta "vypocuje" - vacsinou tieto sudkyne obchadzaju oddelenia a maju pridelene urcite oblasti - napr. Praha 8 a pod. Sudny znalec rozhodne ci je tam pacient opravnene alebo neopravnene - 99% pripadov rozhodne, ze opravnene a pacient je hospitalizovany "proti svojej voli a bez svojho suhlasu". Preto ked ta chytia na moste ze chces skocit, pojdes na psychiatriu ci sa ti to paci ci nie.

Tak mně napadá otázka: Závislost /na alkoholu, na drogách/ také ohrožuje pacienta. Může být nedobrovolně hospitalizován i pacient, který je diagnostikován jako alkoholik.

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok
page: 1 2 3 4 5 6 7  >>