?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusných panelov...
tieto diskusné fóra sú moderované. to ale vôbec neznamená, že sa moderátori stotožňujú s obsahom príspevkov.

fóra : Poslali ste pútnikom : fórum

koľko hlavných príspevkov zobraziť
vyhľadávanie vo fóre
text a nadpisy:

negev

Standard user

zaregistrovaný
Dec 31 1969
príspevkov: 3124

19.3. 08, 12:45    *.radiolan.sk
ZAUJALO
Politická korektnosť: Dajte si pozor na jazyk

V každej slušnej spoločnosti je pravidlom, že ľudia sa vo verejných prejavoch vyhýbajú urážlivým výrazom voči ľuďom inej pleti, národnosti, náboženstva alebo svetonázoru. Niektoré dávne stereotypy alebo predsudky sa jednoducho považujú za neprijateľné a neslušné. Každý, kto by dnes nazval černocha negrom alebo homosexuála teplošom, by prekročil hranicu, známu ako politická korektnosť.

Pôvodným zámerom politickej korektnosti bolo očistiť jazyk od diskriminačných, ponižujúcich a urážlivých slovných spojení. Postupne však strážcovia jazyka vymýšľali čoraz absurdnejšie pravidlá, až sa politická korektnosť stala pre mnohých synonymom pokrytectva. Denník New York Times dokonca v roku 1991 napísal, že politická korektnosť sa stala smrtonosnou zbraňou na umlčanie každého, koho názory sa vám nepáčia.

Ako zmizli černosi
Príkladom môže byť to, ako sa v Spojených štátoch postupne menilo označenie človeka čiernej pleti. Kedysi aj vzdelaní a slušní belosi bežne nazývali černochov „negroes“. Neskôr sa zaužívalo opisné označenie „blacks“. Radikálnym zástancom politickej korektnosti ani to nestačilo, a tak sa postupne presadili pojmy „Afro-Americans“ a „African Americans“. Paradoxom je, že samotných černochov tieto lingvistické cvičenia ponechávali pomerne chladnými. Podľa výskumu zo začiatku devätdesiatych rokov až 70 percent z nich uprednostňovalo, aby boli nazývaní „blacks“. Zmena mien sa však netýkala len amerických, ale aj britských černochov pochádzajúcich z Karibiku. Niekdajšie označenie „West Indians“ zaváňalo kolonializmom, a tak sú z nich „Afro-Carribeans“ alebo „African Carribeans“. Pozoruhodné je, že pre černochov z Afriky neexistuje žiadne zvláštne označenie.

Strážcovia čistého jazyka
Aby však bol jazykový galimatiáš úplný, tak sa nedávno objavil návrh nazývať všetkých britských nebelochov „visible minority ethnic groups“. Pochopiteľne, my bieli Európania sme „non-visible minority ethnic groups“. Tento termín sa naozaj objavuje v príručke Kongresu odborových zväzov ´Diversity in Diction, Equality in Action: A guide to the appropriate use of language´. Ešte šťastie, že si tvorcovia dali pozor a nenazvali nás „invisible group“.

Ako zmizli muži
Spomenutá odborárska príručka sa určite časom zapíše do zlatého fondu politickej korektnosti. Jej autori nevynechali snáď ani jedinú oblasť, v ktorej by nevhodné použitie jazyka mohlo spôsobiť problémy. Objektívny čitateľ však rýchlo zistí, že v niektorých prípadoch to už skutočne prehnali. Okrem tradičného vysvetlenia, že dnes už nehovoríme „policeman“ ale „police officer“, a požiarnici už nie sú „firemne“ ale „firefighters“ dospeli k záveru, že slovo „lady“ nie je všeobecne uznávané a nemalo by sa používať. Vždy som mal pocit, že oslovenie „ladies and gentlemen“ existuje v angličtine už od nepamäti, ale zdá sa, že časy sa menia.

Mimochodom, už tým, že som v tomto texte použil slovo nebeloch, som sa previnil voči spomenutej brožúrke, pretože som ľudí označil na základe toho, čo nie sú, a teda som ich vyčlenil z istej skupiny. Autori príručky tiež varujú pred používaním slova čierny v slovných spojeniach, kde vyjadruje niečo negatívne. Preto odporúčajú vyvarovať sa výrazov „black sheep, blacklist,“ prípadne „black mark“. Povoľujú však nazývať školskú tabuľu „blackboard“, aj keď dnes už je veľa tabúľ zelených, prípadne bielych plastových, na ktoré sa píše fixkou. To, že v Spojených štátoch sa objavili snahy prestať označovať čierne šachové figúrky „black pieces“ už naozaj nepotrebuje komentár. Takéto dilemy však neriešia len Briti a Američania. Aj na Slovensku sa diskutovalo o tom, či je vhodné používať výrazy „cigániť“ a „cigánska pečienka“.

Esthetically challenged, teda škaredý
Ďalšou citlivou oblasťou je označovanie telesne a duševne postihnutých ľudí. V Británii sa ešte stále oficiálne používa označenie „disabled“, na druhej strane Atlantiku však už stretnete „differently abled people“. Označiť niekoho za hendikepovaného je dnes už takmer neprijateľné. Podľa odborárskej príručky je však nevhodné hovoriť o hluhých, slepých a nemých. Odporúčané označenia sú „people with a hearing impairment, people with a visual impairment“ a „people with speech difficulty“, prípadne „people with non-verbal communication“. Označiť niekoho za tlstého je spoločenské faux pas a ak chcete niekomu slušným spôsobom naznačiť, že je škaredý, použite frázu „esthetically challenged“.


Problémy si však môžete narobiť aj nevhodným výberom slov na pomenovanie starých alebo mladých ľudí. Každý chápe, že nazvať niekoho „old fool“ nie je práve najlepšie vyjadrenie úcty k šedinám, ale „granddad“ a „grandma“ vyzerajú na prvý pohľad ako nežné oslovenia. Podľa Kongresu odborových zväzov však patria len do súkromia, na verejnosti odporúčajú neutrálne spojenie „older people“. Rovnako varujú pred tým, aby sa používaním slov „kid“ alebo „youngster“ naznačovalo, že mladíci sú neskúsení, nerozvážni a nespoľahliví. Náležité spoločenské ohodnotenie im dodáte, keď uprednostníte výraz „young people“.

Nevezmeš meno Božie nadarmo

Rozruch a násilnosti sprevádzajúce zverejnenie karikatúr proroka Mohameda v dánskom bulvárnom denníku Jyllands Posten opäť poukázali na to, akou citlivou oblasťou stále zostáva náboženské presvedčenie ľudí. Aj preto, ak niekedy budete zisťovať identitu inej osoby, neodporúča sa pýtať na krstné meno. Aby ste ich neurazili, tak použite radšej spojenia „first name, given name“ alebo „forename“.

Po páde komunizmu sa aj na Slovensku rozprúdila debata o tom, či naďalej používať „ateistické“ výrazy „pred naším letopočtom“ a „nášho letopočtu“ alebo sa vrátiť k staršiemu označeniu s náboženským podtónom „pred Kristom“ a „po Kristovi“. V Británii sa tradične používajú skratky BC („Before Christ“) a AD („Anno Domini“). Aj tu sa však už niekedy používajú neutrálnejšie spojenia „before the Common Era“ (BCE) a „the Common Era“ (CE). Gregoriánsky kalendár samozrejme vychádza z kresťanstva, a teda výrazy „pred Kristom“ a „po Kristovi“ by mali byť v podstate len opisným vyjadrením toho, kedy sa tento letopočet začal používať. Podľa rôznych výpočtov sa však Ježiš narodil v rokoch 8 až 4 pred Kristom, čiže pred sebou samým. A tu už logika dostáva riadne zabrať.

Možno že posledné Vianoce...
Pomenovanie objektívnej reality však spôsobuje problémy aj tým, ktorí sa snažia premenovať Vianoce. V snahe neuraziť príslušníkov iných náboženstiev sa na viacerých miestach v Spojených štátoch aj v Británii rozšíril zvyk želať „Happy Holidays“ alebo „Happy Holiday Seasons“ namiesto „Merry Christmas“. Svoje si vytrpel aj vianočný stromček, ktorý v roku 2002 v kanadskom Toronte prekrstili (pardón, premenovali), na „holiday tree“. Vtedy to už nevydržal ani ortodoxný montrealský rabín Barry Levy. „Ten objekt je známy ako vianočný stromček. Nie je to chanukový krík, nie je to zimný stromček, nie je to slávnostný stromček. Je to vianočný stromček, všetci ho tak poznáme,“ vyhlásil rozhorčene. Podobný pokus „zrušiť Vianoce“ vlani predviedla aj londýnska mestská časť Lambeth, ktorá vianočné osvetlenie premenovala na „winter lights“ a v jednej mestskej štvrti dokonca na „celebrity lights“. Ako sa k takémuto absurdnému názvu dopracovali, nie je známe.

Zmierňovanie krutej reality
Za istú formu politickej korektnosti sa dá považovať aj používanie eufemizmov, čiže slov, ktoré zmierňujú nepríjemnú alebo krutú skutočnosť. Najčastejšie dnes takéto výrazy počujeme z úst politikov alebo vojenských predstaviteľov.

Pravdepodobne najkrutejším eufemizmom v dejinách je nemecké slovo „Endlösung“, čiže „konečné riešenie“, čo pôsobí veľmi nevinne v porovnaní s tým, čo naozaj označovalo, čiže snahu o úplné vyhubenie židovského národa. Podobne v deväťdesiatych rokoch, počas balkánských vojen, v snahe vyhnúť sa slovu „genocída“, sa používalo slovné spojenie „etnická“ čistka („ethnic cleansing“). Keď niečo čistíte, tak to ani zďaleka neznie tak hrozne ako keď poviete, že idete všetkých vyvraždiť.

V prvých dňoch vojny v Iraku (to je podľa mnohých tiež eufemizmus, pretože v skutočnosti je to vojna proti Iraku) väčšina britských vojakov zahynula pri „friendly fire“, čiže ich omylom zabili vlastní. Keď sa nedopatrením terčom vojenského útoku stanú bezbranní civilisti, tak môžete nejakého generála počuť hovoriť, že jeho ľudia spôsobili „collateral damage“. To vás vystraší oveľa menej ako masaker. A keď zločinec dostane „capital punishment“, tak z toho vôbec nemáte pocit, že ho popravia na elektrickom kresle alebo obesia.

Ako BBC potlačila teroristov
Ak sledujete alebo počúvate vysielanie BBC, tak ste si určite všimli, že slová „teror, terorista“ alebo „terorizmus“ sa tam objavujú len veľmi zriedka, aj to ich zväčša nevyslovia redaktori. BBC v snahe udržať si objektivitu a nerobiť vlastné uzávery uprednostňuje v rôznych kontextoch menej hrozivé slová „bomber, attacker, gunman“ (politicky korektne by malo byť „gunperson, kidnapper, hostage-taker“ alebo „insurgent“. Rovnako sa však vyhýba aj pozítívnemu označovaniu povstalcov za bojovníkov za slobodu – „freedom fighters“.

Všetky spomenuté príklady potvrdzujú, že slová majú obrovskú silu. Každý si ich môže vysvetliť po svojom a každý za ne nesie aj zodpovednosť. Otázkou však zostáva, či naozaj potrebujeme komisie, ktoré pôsobia ako myšlienková polícia a snažia sa nás presvedčiť, že slovo „lady“ je nevhodné.

Tomáš Mrva
www.echomagazin.com

 

odpovedať na príspevok *  citovať pôvodný príspevok