Nech odpočívajú v pokoji
@ duchovno -> svet spirituality     1.11. 12, 04:05

darka píše: Nastávajú zahmlené rána a príchod zimy sa nedá zastaviť. Príroda sa ukladá na zimný spánok. Čas, v ktorom si treba doriešiť svoj vzťah k mŕtvym. Treba pospomínať, posmútiť, ale pustiť ich späť. Neprimerané, dlhoročné viazanie mŕtvych energií na svet živých, nerobí dobre ani im, ani živým.

Človeku, hlavne ženám, začnú neprimerane vypadávať vlasy. Aj Kristus povedal, že čo je cisárovo, treba dať cisárovi a čo je božie, Bohu. A mŕtvi už sú boží!

 

Smrť a pohrebné rituály našich predkov

 

Slovania považovali každú smrť za násilné a nepochopiteľné ukončenie života. Aby sa zomierajúcemu nesťažilo skonávanie, nesmeli živí ukazovať svoj žiaľ. Až po smrti mohol prepuknúť ozajstný plač. Verili, že pri prvom zvonení umieráčika, odchádza duša z tela, ale stále je blízko pri dome. Do truhly sa nesmelo dostať perie, lebo ani ono, ani mŕtvi by nezotleli. Takisto ani seno a slamu, aby nebola neúroda. Dávali však peniaz, vreckovku, ruženec, obľúbené predmety. #CONT# Chlapom aj fajku, tabak, či palicu.  Ľuďom, u ktorých predpokladali nespokojnosť so smrťou, vkladali do rakvy semená. Rodičia malých detí pre istotu sypali deťom do truhly mak, petržlenové semiačka, či rastlinu černobyľ. Niekde vydymovali truhlu bylinkami a prežehnávali ju. Nebohého uložili nohami k dverám a hlavou k svätým obrazom. Doteraz sa zachoval zvyk vynášania nohami dopredu.

 

Po pohrebnom obrade v dome bol na stole na občerstvenie duše a aj ako ochrana pred zlými silami pohár so svätenou vodou a chlieb. Nevarilo sa a nesmeli sa robiť domáce práce, niekde až 9 dní. Pozostalí nehýbali vecami mŕtveho, ani ich neprali.

 

Pokračovanie: http://www.moneo.sk/clanky/detail/nech-odpocivaju-v-pokoji/

 

Veštica Helga, 01.11.2012

 

 


(c) Putnici / http://putnici.sk/