?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Pôvod toltéckych bojovníkov a ich poznania (1.)
@ duchovno -> svet spirituality     22.7. 04, 03:44

Pre tých spomedzi nás, ktorí uprednostňujú zaužívané metódy, začnem toto rozprávanie starodávnym štýlom, o ktorom som si istý, že bude považovaný za náležitý pre príbeh, ako je tento.

"Kedysi dávno... pred osemnástimi miliónmi rokov, na tento svet spolu s ľudstvom ako ho poznáme dnes, prišlo niekoľko skupín ľudí, ktorých by sme podľa dnešných kritérií nazvali kňazi a kňažky starovekých chrámov ľudstva. Ako k tomu došlo a odkiaľ ľudstvo skutočne pochádza sú otázky, ktoré ďaleko presahujú rámec tejto knihy, čo však možno povedať je to, že príchod človeka na túto planétu sa podobal napoly dobrovoľnému exilu z jeho domovského sveta. Táto planéta však formám života, ktoré sem prišli, nanucovala tak ťažké obmedzenia, že človek sa úplne pohrúžil do väzenia, ktoré nazývame hmotou. Malo to tak drastické dôsledky, že človek dokonca zabudol na svoj pôvodný domov a na to, kto naozaj je. Stratené a zmätené ľudstvo sa obrátilo na kňazov a kňažky a žiadalo ich o duchovné vedenie, ale aj oni sami boli postihnutí rovnakým spôsobom, ako ostatní. Bolo to temné obdobie zdanlivo nekonečného zápasu a beznádeje. Všetko sa to odohrávalo vo veľmi dávnych časoch, kedy sa ľudstvo nachádzalo v štádiu vývoja, ktoré je dnes známe ako lemúrske a žilo na starobylom kontinente menom Šalmali. Ponorenie človeka do hmoty a jeho zápas proti vysiľujúcim účinkom tohto ponorenia trval milióny rokov. V tej dobe sa v lemúrskej civilizácii zrodilo sedem podrás. Štvrtá podrasa Lemuriánov bola známa pod menom Barhišádovia alebo Božskí Hermafroditi a z nich sa zrodila rasa Rmoahalov, prvá podrasa Atlanťanov. Z Rmoahalov pochádzal rod Tlavatli a bolo to práve odtiaľto, odkiaľ sa začali inkarnovať starí kňazi a kňažky, ktorí pomaly začali nadobúdať svoje predošlé spomienky. S postupným nadobúdaním spomienok začínali kňazi a kňažky opäť viesť svoj ľud a tak sa stali známymi ako Toltékovia, teda muži a ženy poznania. Ako sa im prinavracalo čoraz viac spomienok, podujali sa Toltékovia čo najskôr priviesť ľudstvo späť do jeho pôvodnej domoviny. Takto sa tiež stali známymi ako bojovníci Ducha, bojujúci za slobodu.Tak sa začala história toltéckych bojovníkov na tejto planéte v ére, kedy ľudstvo ešte len začínalo merať čas v tej jeho podobe, ako ho poznáme dnes. Rozpomenutím sa na svoj predošlý výcvik začali Toltékovia rozvíjať svoju schopnosť vidieť, pretože mali to, čo sa dnes nazýva tretie oko. Toltécki žreci trpeli dočasnou psychickou slepotou a následnou stratou pamäti len v období ponorenia do hmoty. Akonáhle sa však niektorí z nich začali rozpamätávať, prinavrátila sa im táto schopnosť vidieť, a tá im zasa umožnila rýchlo si spomenúť na svoje predošlé poznanie, ktoré nadobudli vo svojej domovine. Toto poznanie pozostávalo takmer úplne zo sily vôle, matematiky, astronómie a astrológie. Toltékovia boli natoľko zruční v používaní sily vôle, že pre nich nebolo ťažké levitovať a pohybovať predmetmi nesmiernych rozmerov a hmotnosti a práve túto schopnosť oveľa neskôr použili pri stavbe Veľkých pyramíd v Egypte a Stonehenge v Anglicku.

Toltékovia začali vyučovať svojich blížnych svetským, no praktickým remeslám, potrebným pre fyzickú prosperitu, ako je rybárstvo, poľovanie, varenie, liečenie, stavanie, základy matematiky, a mnohým umeniam, zvlášť sochárstvu. Avšak Toltékovia mali jeden vážny problém, pretože hoci bolo ich poznanie extrémne obsiahle, bolo ešte stále úplne atavistické a pochádzalo z iného sveta. Toltékovia málo chápali spletitosti života na fyzickej rovine, pretože aj napriek tomu, že už na zemi strávili milióny rokov, pre nich ten čas neznamenal prakticky nič, kvôli ich počiatočnej strate pamäti. Dôsledkom bolo to, že ich poznanie hmoty bolo obmedzené. Toltékovia v tej dobe nechápali abstraktno, pretože videli veci celkom také, aké sú a preto bolo pre nich všetko veľmi jasné, ale tiež veľmi jednostranné. V dôsledku tohoto obmedzenia nechápali Toltékovia dosah a dôsledky duality, ani jej účel. Nechápali koncepty, ako je vzájomná prepojenosť a interakcia všetkého života, hoci ich inštinktívne praktizovali. Časom táto ignorácia abstraktna viedla ku prvému pádu Toltékov, pretože vyústila do tej najhoršej formy sebeckosti, akú si možno predstaviť. Po tisícky rokov viedli Toltékovia skvelo svoj ľud a celý ich svet, vtedy známy ako Atlantída, prosperoval veľkým materiálnym bohatstvom a silou. Meno ich sveta - Atlantída - bolo odvodené z tejto vlády Toltékov, pretože slovo atl značí "hlavu" či "vládcu".

Ľud Atlantídy mal vládcu, známeho ako Biely cisár, pretože jeho poznanie bolo najväčšie spomedzi Toltékov, a ktorý bol prirovnávaný ku veľkému bielemu svetlu. Cisár vládol svojmu ľudu z hlavného mesta Toltékov, známeho ako Mesto zlatých brán.Keďže remeslá, ktoré sa ľudia naučili od Toltékov, boli špecializované, rozdelili sa na klany, podobné cechom remeselníkov a každému z týchto cechov vládla malá skupina Toltékov. Tieto klany žili v mestách, ktoré spravovali starší Toltékovia, ktorí mali status, ktorý bol ekvivalentom kráľovského statusu. Týmto kráľom vládol zase Cisár, ktorého obklopovala skupina učenejších a mocnejších Toltékov. Ako čas plynul a poznanie ľudí narastalo, začali niektoré klany, spolu s ich kráľmi, čoraz viac a viac túžiť po poznaní a moci. Nespokojní s mocou a poznaním, ktoré mali, začali títo ľudia hľadieť na svojich susedov a pokročilejších Toltékov so závisťou. Netrvalo dlho a chamtivosť niektorých Toltékov viedla k tomu, že začali experimentovať s rozličnými spôsobmi, ako zvýšiť svoje psychické schopnosti, aby tak nadobudli nadvládu nad ostatnými. To bol počiatok čarodejníctva a praxe čiernej mágie. Keďže Toltékovia nechápali abstraktnú stránku života, nerozumeli ani svojim psychickým schopnostiam o nič viac, než chápe kačka to, ako pláva. Dôsledkom toho bolo, že Toltékovia, ktorí sa zapodievali čarodejníctvom, začali rozvíjať najprepracovanejšie a najzložitejšie rituály, ktoré im mali pomôcť nadobudnúť ešte viac sily. Hoci si čarodejovia neuvedomovali to, že tieto rituály nemali iný účel, než len posilniť ich vôľu (pozn.: vôľa a moc sú synonymá pre výsledok vnímania), napriek tomu dokázali zvýšiť svoju moc do takej miery, že začali ovládať iné mestá a Toltékov. Boj Toltékov medzi sebou o nadvádu bol sprevádzaný rýchlym šírením sa rebélie a sporov. Boli objavené zbrane a začali sa používať v plnej sile, no keďže táto vojna sa neviedla len fyzickými, ale aj psychickými zbraňami, deštrukcia bola strašná.

Biely cisár a jeho skupina toltéckych radcov boli napokon z Mesta zlatých brán vyhnaní, a nato si čarodejovia dosadili na trón jedného spomedzi seba. Biely cisár, jeho radcovia a mnohí z kráľov si boli v tom čase dostatočne vedomí vzájomnej previazanosti všetkého života a mohli preto predvídať dôsledky čarodejníctva. To viedlo k začiatku veľkej toltéckej migrácie, pretože Biely cisár a jeho nasledovníci sa vydali na cestu na sever do Egypta a na západ do Severnej a Južnej Ameriky, aby zachránili seba a svoj ľud pred katastrofami, ktoré predvídali. Moc čiernych Toltékov nad silami prírody bola taká veľká a ich porozumenie vzájomnej prepojenosti všetkého života také obmedzené, že im netrvalo dlho a sily zeme vyviedli z rovnováhy do takej miery, že sa začali objavovať prírodné kataklizmy. Prvá veľká katastrofa postihla Zem v dobách približne 800 000 rokov pred naším letopočtom. Zemetrasenia a prílivové vlny rozbili hlavný kontinent na veľké množstvo ostrovov rôznej veľkosti a zničili Mesto zlatých brán, spolu s Čiernym cisárom a jeho čarodejmi. Na nejaký čas toto varovanie utlmilo čarodejníctvo, no relatívne povedané, netrvalo dlho a chamtivosť sa vynorila zas a približne 200 000 rokov pred naším letopočtom zredukovala druhá veľká kataklyzma zvyšky Atlantídy na dva obrovské ostrovy - Daitya a Ruta.Poučenie z tejto katastrofy tentoraz netrvalo až tak dlho. Toltékovia z ostrova Ruta, ktorí sa beznádejne oddali čiernej mágii, vyvolali ďalšiu kataklyzmu v roku 75 000 pred naším letopočtom, zničiac Rutu aj Daityu, a z mora sa vynoril veľký ostrov, ktorý sa mal stať známym ako Poseidon. V roku 9564 pred naším letopočtom čelil Poseidon rovnakému osudu a ponoril sa pod masívnymi prílivovými vlnami, vyvolanými mohutnými sopečnými výbuchmi. Atlantída a jej čierni mágovia-čarodejovia nakoniec naveky zmizli z povrchu zemského.V období ničenia materského kontinentu putovali zvyšky Atlanťanov do iných častí sveta, z ktorých niektoré sa objavili následkom veľkých katakliziem, ktoré zničili Atlantídu. Z celkového pohľadu sa týmto zvyšným ľuďom Atlantídy, ktorých viedli ich toltécki králi a kňazi, nevodilo vôbec dobre. Niektorí však dokázali nájsť krajiny, kde sa usadili a kde sa im dokonca aj darilo. Pozoruhodnými spomedzi tých, ktorí prosperovali, boli egyptské dynastie, Chaldejci, Peruánci, Asýrčania, Tibeťania, a do menšej miery aj rozličné menšie skupiny, roztrúsené po celej Európe, Ázii a Afrike. Nie je úlohou tejto knihy podávať podrobný popis všetkých týchto línií, ale iba poukázať na to, ako sa mohlo stať, že sú Toltékovia takí rozptýlení po celom svete. Ešte aj dnes možno nájsť Toltékov po celom svete a práve preto mohli aspoň niektoré rodové línie prežiť príkoria nasledujúcich stáročí.

Väčšina slabších línií prišla časom o svojich toltéckych kráľov a kňazov, či už vojnami, alebo prírodnými pohromami. Tam, kde žreci nezanechali žiadnych potomkov, začali ľudia upadať do barbarskej nevedomosti. Rovnaký osud postihol mnohé silnejšie rodové línie a časom sa aj ony podobne vyčerpali. Počet skutočne vzdelaných žrecov rýchlo klesal a výcvik vhodných nasledovníkov bol čoraz ťažší. Atavistické schopnosti pôvodných žrecov začali navyše vymierať, spolu s narastajúcim rozvojom racionálnej mysle. Tento rozvoj racionálneho myslenia sa stal nevyhnutným, aby bolo možné získať väčšie poznanie abstraktnej podstaty vecí, hmoty a síl duality.V čase zániku ostrova Poseidon zostala na svete už len hŕstka žrecov so schopnosťou prirodzeného zrenia a po čase aj títo vymreli. To znamenalo, že väčšina toltéckych potomkov už nebola žrecmi, hoci aj oni boli ešte nadaní nesmiernym poznaním a schopnosťou viesť druhých. Tento nedostatok žrecov znamenal vážnu prekážku. V úsilí o znovunadobudnutie schopností svojich predkov využívali Toltékovia svoje poznatky o liečivých rastlinách a drogách, ktoré im mali umožniť vidieť. Drogy ako-tak fungovali, no škody na fyzickom tele a mozgu, vzniknuté neustálym používaním týchto rastlín, onedlho prevážili vytúžené účinky. Toltékovia nepoznali žiaden iný spôsob, ako vidieť, a hoci počet úmrtí, šialenstva a nezdarov narastal do závratných výšok, zúfalo vo svojich experimentoch pokračovali. Bolo to temné a strašné obdobie, ktoré však postavilo Toltékov zoči-voči príkoriam života na fyzickej rovine. Tak dôsledky vyvolané nevyhnutným rozvojom racionálnej mysle napokon Toltékov dohonili, za cenu veľkých obetí. A predsa, toto tiež značilo, že hoci Toltékovia stratili svoje atavistické schopnosti, zároveň po prvý raz stáli pred príležitosťou objaviť, z čoho tie schopnosti pozostávali v prvom rade a ako fungovali v praxi.Až omnoho neskôr Toltékovia pri pohľade späť do minulosti pochopili to, akým darom bolo toto temné obdobie, pretože práve počas tohto obdobia neustálych bojov a porážok sa naučili pozrieť sa hlboko do seba a nájsť tie schopnosti, o ktorých nemali ani tušenia. Bez toho, aby si to vtedy uvedomili, učinili Toltékovia ohromný krok vpred vo svojom vývoji a navyše zadefinovali jeden zo základných poznatkov Toltéckej cesty, a to ten, že bojovník žije podľa svojich výziev.

S postupom času začali byť Toltékovia veľmi starostliví pri používaní drog a preto aj skúsenejší. Počet neúspechov a úmrtí začal klesať a počet žrecov narastať. No vtedy sa ocitli zoči-voči ďalšiemu problému, ktorý bol taký subtílny, že nedokázali identifikovať o čo ide, až kým nebolo už príliš neskoro.

Toltékovia boli posadnutí svojou túžbou vidieť až do takej miery, že sa pre nich videnie stalo dôležitejším, než poznanie samo. S touto posadnutosťou bola triezvosť ich predošlého poznania rýchlo nahradená rovnakou aroganciou a vlastnou dôležitosťou, ktorá bola príčinou pádu čarodejov Atlantídy. Čierna mágia znovu vystrčila svoju ohavnú hlavu a teraz sa ešte aj zvyšní Toltékovia uchýlili k čarodejstvu. To bola éra, ktorú Carlos Castaneda vo svojich knihách popisuje ako éru Starých žrecov.

Starí žreci využívali svoju novoobjavenú schopnosť zrieť na to, aby oživili najstaršie praktiky a netrvalo im dlho a zaviedli rituály a vzývania, ktoré boli špecializovaným poznaním čarodejov Atlantídy. Tieto rituály umožňovali Starým žrecom manipulovať svojím vedomím takým spôsobom, že mohli dosiahnuť to, čo dnes nazývame zmenené stavy vnímania. Používaním týchto rituálov a vstupovaním do rôznych stavov vedomia sa Starí žreci naučili nesmierne veľa, nielen o sebe samých, ale tiež o iných životných formách - organických (tie, ktoré majú biologické funkcie) aj neorganických (tie, ktoré nemajú biologické funkcie) - ktoré žijú na tejto planéte spoločne s človekom. Tak ako ich atlantskí predchodcovia, aj Starí žreci boli veľmi schopní pri hromadení faktov a informácií, ale keďže ich pocit vlastnej dôležitosti bol taký veľký, využívali Starí žreci toto poznanie na ovládanie a manipuláciu každého, kto mal tú smolu, že upútal ich pozornosť.
Počas tohto obdobia toltéckych dejín si Starí žreci vybudovali rovnaký systém klanov a cechov, aké sa používali v starobylej Atlantíde. Tieto cechy boli také mocné, že vládli dokonca aj vodcom ľudí, či už to boli králi, alebo cisári. Dialo sa tak všade tam, kde sa Toltékovia vo svete nachádzali.

V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že toltécka civilizácia v Údolí Mexika, ako ju opísal Carlos Castaneda, bola len jednou z množstva neskorších civilizácií. Z historického hľadiska bola toto jediná rodová línia, ktorá mala meno Toltécka, ale ako už bolo skôr vysvetlené, všetky civilizácie po celom svete, bez ohľadu na svoje meno, mali svoje korene v migrácii Toltékov z Atlantídy. Preto sa v jadre všetkých týchto civilizácií nachádzali kňazi-žreci, cvičení v toltéckej tradícii. Ako dôsledok tohto spoločného dedičstva a tradície, a napriek faktu, že dátumy medzi jednotlivými civilizáciami sa rôznia do veľkej miery, sa toltécke poznanie na celom svete vždy rozvíjalo viac či menej totožným spôsobom.

Exkluzívne pre pútnikov preklad 1. kapitoly z knihy Théuna Maresa Return of the Warriors: DreamingWolf.

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (0) / napíš poznámku
čitateľov: 7500   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy