ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:53423

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 57 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: hgtpmegtag

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Napojenie na večnosť
@ spoločnosť     13.4. 13, 10:14

autor: Soňa

Kritický rozum odstránil okrem iného z nášho života aj ideu posmrtného života. Pritom je dôležité a liečivé hovoriť o nepochopiteľných veciach.

Rozum nás vtláča do veľmi úzkych hraníc a vyzýva nás, aby sme žili len v tom, čo poznáme a čo je známe. Veľa ľudí sa identifikuje so svojim vedomím a myslí si, že sú len to, čo sami o sebe vedia. Každý, kto má len chabú predstavu o psychológii vie, aké obmedzené je toto poznanie. Racionalizmus a kvázi vedeckosť predstierajú, že všetko vedia, že poznajú skutočný rozsah života a zo svojho dogmatického hľadiska len ťažko pripúšťajú, že napríklad pojmy o čase a priestore majú veľmi relatívnu platnosť. Nehovoriac o tom, že dnes fabulovať alebo vytvárať imaginácie je takmer trestné a považované za chorobný prejav. Vidím to pri výchove detí. Pri všetkých tvorivých činnostiach sa im vštepujú vopred hotové modely ako čo by malo vyzerať, obloha je modrá, tráva je zelená, slniečko je žlté. Ak má dieťa toľko odvahy a vytvorí si svet podľa seba, zväčša ho „učitelia“ skritizujú za nesprávny pohľad na veci a donútia ho tvoriť podľa toho, „ako je to správne“. Som šťastná, ak zachytím nové prístupy, ktoré rozvíjajú originálny pohľad na svet bez vopred hotových poučiek a tvorivosti sa nezabraňuje, ale naopak podporuje sa. Sú to pre mňa náznaky toho, že aj v iných odboroch sa imaginácia považuje za silu, ktorá má liečivé účinky. Nie nadarmo sa objavuje takmer vo všetkých terapiách.

Náboženské predstavy patria do tejto kategórie, aj keď s tým mnohí nesúhlasia, lebo si náboženstvo spájajú s cirkevnými doktrínami, ktoré človeka skôr zväzujú ako oslobodzujú. Náboženstvo je vo veľkej miere spájané len s poučkami a dogmami a s obmedzenými kňazmi, ktorí nevedia nič o živote. Na liečivú silu náboženstva a pôvodný význam za zabúda.  

Preto, ak hovorím o posmrtných predstavách, nemám na mysli tie, ktoré zvádzajú človeka do pasivity, ktoré ho odvádzajú od prítomnosti a vháňajú len do budúcnosti, do vrážania energie pre zásvetné ciele, alebo do vylepšenia svojho života z dôvodu strachu pred posmrtným životom. I keď pre mnohých ľudí môže aj toto byť veľkou pomocou v bežnom živote a určite by som ich o tieto predstavy neoberala. Mám na mysli ľudí, ktorí svojím napojením na večnosť žijú rozumnejšie, spokojnejšie a vedie sa im oveľa lepšie. Mení to ich priania i postoj k životu v pozitívnom zmysle. Určite existujú aj ľudia, ktorí potrebu nesmrteľnosti nepociťujú a pre ktorých je hrozné čo len pomyslieť, že by sa museli tisíce rokov hompáľať na obláčiku a hrať na harfu. Alebo im život uštedril veľké rany, alebo sa im vlastná existencia zdá taká hrozná, že samotná smrť je pre nich vykúpením a lepším riešením ako jej pokračovanie. Napriek tomu si myslím, že väčšina má v sebe silne nevykoreniteľnú potrebu a naliehavosť vytvoriť si predstavu o nesmrteľnosti.   

Nemusíme vedieť, čo príbehy o živote po smrti znamenajú „v skutočnosti“ alebo aká realita je za nimi, či sú viac ako antropomorfné projekcie ako ich nazýva psychológia, alebo len čírou fantáziou. Sú dôležitou životnou aktivitou, ktorá človeku dodáva širší rozmer v živote a robí tak život celostnejší. Ak človek zachytí obrazy a myšlienky o nesmrteľnosti a prejaví im dôveru, má práve tak pravdu i nepravdu ako ten, ktorý na ne nijako nereaguje. Popierač smeruje k smrti ako nezmyselnému koncu a ničote, človek s myšlienkami o posmrtnom živote sleduje akési archetypické stopy života aj po smrti. Obaja žijú v neistote o svojom presvedčení, domnievam sa však, že jeden v zhode so svojimi inštinktmi a ten druhý proti nim.

Dnes je jasné, že neexistuje žiadna možnosť získať istotu vo veciach, ktoré presahujú náš rozum. Sme viazaní svojim bytím a myslením na tento svet a jeho štruktúry, ale „mýtický človek“, alebo inštinkty nás pobádajú ísť ďalej. Ak to „vedecký človek“ v nás nedokáže pripustiť, lebo pre rozum sú to číre špekulácie, treba sa obrátiť na cit, pretože ten dáva životu „lesk“, iskru, ktorú človek nechce stratiť. Samozrejme ani neexistuje relevantný dôvod prečo by sme ju stratiť mali. Záleží len na nás.


Ivana Kaduková-Adamcová

Zdroj:

http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/napojenie-na-vecnost

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 11033   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE