ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48257

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 31 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: seallitt

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Párty, mesto a my
@ čítanie na víkend     2.12. 12, 04:18

www.jetotak.sk

Nenapíšem tu nič objavné, prevratné, ba ani revolučné, práve naopak. Bude to úplne obyčajné, také, že už to začína píliť uši. Ale budem vedome patetický, a preto úplne bez začervenania: niektorým nám to prepiľuje dušu.

Púšťam si košických Nonconformist z čias ich slávy (celý čas, čo hrali, boli pre nás slávni, lebo boli fantastickí hudobne a neprekonateľne múdri v textoch) a premýšľam o tom, čo sa to v tomto peRVerznom meste vlastne deje. Čo sa deje v ľuďoch, ktorí majú k vlastnej relatívnej chudobe len na skok a tú absolútnu vidia z okna prehrabujúcu sa v kontajneroch alebo sediacu na tráve pri Tescu. Ako v nich asi pracujú inštinkty, keď sa nezadržateľne prepadávajú do hlbín ekonomických a sociálnoinžinierskych zázrakov rýchlosťou, ktorá z ich drmolivého skučania robí jednoliate pretiahnuté kvílenie. No asi ako?

V meste máme Radnicu zo začiatku osemnásteho storočia, vo vnútri s veľkolepou sálou, v ktorej som prežil svoj predpubertálny venček, brutálne ukončenie punkového koncertu z „vyššej samosprávnej moci“ v časoch, keď mi bolo jedno, kto sú primátor a mestské zastupiteľstvo, lebo som si hrdo nevidel ďalej od nosa a nasratý som bol akurát tak na nespravodlivosť všehomíra a oveľa neskôr ešte jednu zásadnú udalosť. Bola to verejná spomienka na jedného čerstvo pochovaného starého pána, miestneho hudobníka a poštára (a áno, bol to Róm). Sedeli sme tam, plece pri pleci, bieli, fialoví, hnedí, čierni a ružoví, úplne od výmyslu sveta a boli nás tam stovky. Na pódiu sa striedali špičkoví hudobníci, speváčky, hudobníčky a speváci, rovnako farební a rovnako skvelí. Hrali ako o dušu, pre tú jednu, ktorá sa už poberala za lepším, ale aj pre tie naše, v tom dlhočiznom momente nastrčené, ponúknuté na zdieľanie. Cítil som sa strašne dobre, na tomto mieste s príbehmi (v mojom meste s mojím príbehom), tak dobre, že som na chvíľu pocítil slabučké hryzkanie hrdosti na to, že som odtiaľto, z Gemera.

O niekoľko rokov neskôr, teraz, v tej istej Radnici, v tej istej sále, bude narodeninová párty. Oslávencovi zahrajú kapely, z ktorých jedna požičala českej Dělnickej strane skladbu „Hadr“, aby sa jej darilo v predvolebnej kampani, a v tej druhej je zase spevák z dnes už neexistujúcej neonacistickej kapely Justícia. Oslava bude, nájomná zmluva je podpísaná, o poriadok sa postarajú zložky na to určené, lebo za to dobre platené. Tak čo je zle?

Došlo mi to až v noci, v tichu a tme, keď sa myšlienky neboja a pokojne prichádzajú a – zostávajú. Toto mesto nemá esenciu. Nie je tu nič, o čo by sa bolo možné oprieť, zavadiť a spoľahnúť sa, že to vydrží. Píšem „mesto“, ale myslím na ľudí, ktorí tu žijú, či skôr prežívajú, pracujú (alebo aj nie), nakupujú, prespávajú. Toto už nie je ICH mesto, nežijú V ŇOM. Vyrástli tu dva paralelné svety, v jednom sme my, v tom druhom spomienka na mesto, ktoré malo elegantne malomestské genius loci. Bez príkras, lebo ich nepotrebovalo. Vtedy tu žili ľudia, ktorí sa starali, budovali vzťahy, spájali toto mesto s ním samým a skrz neho so všetkými v ňom. Patočkovská starosť o dušu transponovaná skrz múry, do matérie, tak, ako si to predstavovali všetci dobrí transcendentalisti.

Dnes už ľudia nevedia, nevidia, nepočujú. Z reálnosocialistickej somariny „mesto sme my a všetko v ňom je naše“ ostalo len „my“ a niektorým aj „toto a toto je moje“. Presun dovnútra sa neskončil zapaľovaním sviečok ani návratom sochy Františky Hablawetzovej, manželky konečného vlastníka krásnohorského panstva, grófa Andrássyho, pod Strážnu vežu. Sme v meste, ale len telom, dušou sme v sebe, preto nás už mesto nezaujíma. Ostala z neho len vulgárne materiálna a teraz už aj zostarnutá hmota mesta, ktorú bez ostychu, či rovno s roztopašou znásilňujeme. Niektorí konštantnou ľahostajnosťou, iní bohapustou aktivitou.

Len preto sa v sobotu môže stať to, čo sa stane. Lebo sme plochí, primálorozmerní, aby sme dokázali, či len boli ochotní obsiahnuť v sebe aj dušu tohto mesta. Nechápem to, a preto sa aj trochu bojím. Ako vždy, keď sa deje čosi iracionálne a cítim, že je nás málo, ktorí to vidíme.

Mimochodom, na stene pri bráne do podchodu onej Radnice je tabuľa. Píše sa na nej – v jidiš, po slovensky a po maďarsky – že si budeme na večné časy pamätať obete holokaustu. To aby sme vedeli, že aj náhoda je len slobodným stretom niekoľkých nutností.

Rado Kovács

Zdroj: http://www.jetotak.sk/editorial/party-mesto-a-my

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 7848   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE