ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47804

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 121 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: blancanf69

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Gottland: Ani krok bez Baťu
@ čítanie na víkend     7.10. 12, 08:18

Populárna kniha poľského publicistu Mariusa Szczygela je súborom reportáží o našich západných susedoch. Jej oblúk sa tiahne celým dvadsiatym storočím, prvá kapitola, z ktorej pochádza nasledujúci úryvok, sa venuje príbehu Baťovej firmy.
 
Egonovi Erwinovi Kischovi
 

Rok 1882: Zápach
 
– Prečo to tu tak smrdí? – pýta sa svojho otca Antonína šesťročný Tomáš Baťa. Takto sa prvýkrát pokúša usporiadať skutočnosť.
 
Nevieme, čo mu otec odpovedal. Asi bol vôbec málovravný.
 
Obuvník Antonín Baťa je druhýkrát ženatý. Dvakrát sa oženil s vdovou s deťmi. S každou mal aj vlastné dieťa. V malej obuvníckej dielni v Zlíne vyrastá spolu dvanásť detí zo štyroch manželstiev. Antonín má okrem toho sedem spolupracovníkov. Druhá manželka nemá rada prievan.
 
O dvanásť rokov neskôr: Nároky
 
Pred päťdesiatročným otcom stoja tri deti z prvého manželstva: Anna, Antonín a osemnásťročný Tomáš. Dožadujú sa dedičstva po mame. Navrhujú tiež, aby im už teraz dal to, čo by mali zdediť po ňom. Nemôžu čakať toľko rokov a v dome je navyše málo miesta.
 
Dostanú osemsto vtedajších zlatých v strieborných minciach a zamestnajú štyroch ľudí.
 
O rok neskôr: Zásada
 
Dlh súrodencov narástol na osemtisíc zlatých. Nemôžu si dovoliť nové kože a nemajú ako zaplatiť za staré. Antonín musí narukovať do armády, Anna odchádza do Viedne za slúžku.
 
Tomáš sa díva na zvyšky koží a v zúfalstve objavuje hlavnú zásadu svojho života: z nedostatku vždy urobiť prednosť.
 
Keď niet peňazí na kože, treba šiť topánky z toho, čo majú – z lacného plátna. Zo zvyškov kože sa dajú vyrobiť podošvy. A tak Baťa vymyslí jeden z hitov budúceho storočia – plátené topánky s koženou podošvou. Z Viedne sa vracia s niekoľko tisíc objednávkami za jediný deň. Ľudia začnú topánky volať baťovky.
 
Vďaka nim postaví svoju prvú továreň: na 200 metroch štvorcových pracuje 50 chlapov.
 
Rok 1904: Otázky
 
Zamestnanci si všimnú, že Baťa nikdy nie je pokojný. Jeho neustála rozrušenosť ľudí unavuje.
 
V jednom časopise sa dozvie o strojoch z Ameriky. Vyráža do Spojených štátov a v Lynn, meste topánok v štáte Massachusetts, sa zamestná ako robotník vo veľkej továrni. Sprevádzajú ho traja zamestnanci, ktorí si nájdu prácu na troch rôznych miestach. Prikazuje im, aby si dobre všímali všetky výrobné fázy. Každú sobotu sa štvorica zlínskych obuvníkov stretáva v saloone a vymieňa si postrehy.
 
Čudujú sa, že v Amerike si chcú zarobiť na živobytie už aj malé deti. Najväčší dojem na Baťu urobil šesťročný chlapec, ktorý po domoch za peniaze chytá muchy.
 
Kým jedni umierajú hladom, iní pečú na ulici placky a predávajú ich za cent. Tomáš si všíma zaujímavú črtu Američanov: masovo si osvojujú všetky vynálezy ľudstva.
 
Do Ameriky Baťa pricestoval s šesťsto osemdesiatimi ôsmimi otázkami, na ktoré chcel získať odpoveď. Počas pobytu pribúda ďalších sedemdesiat. Dochádza k záveru, že priemerný Američan má v porovnaní s Európanom vyššiu životnú úroveň preto, lebo sa oslobodil od rutín.
 
(Československí historici budú o šesťdesiat rokov tvrdiť, že „je jasné, že Tomáš Baťa bol v USA priemyselným špiónom.“)
 
Rok 1905: Tempo
 
Tomáš robí pokroky v angličtine a dozvedá sa o Henrym Fordovi. Tento – slovami E. L. Doctorowa – chlebodarca bol vždy presvedčený, že väčšina ľudí je príliš hlúpa na to, aby si zarobila na dobrý život. Ford preto dostal nápad. Rozdelil montáž automobilov na jednoduché úkony, ktoré by zvládol aj hlupák. Namiesto toho, aby jedného robotníka učil množstvo úkonov, zamestnal ho na jednom mieste iba jedným úkonom po celý deň a súčiastky nechal posielať na bežiacom páse. To by malo odbremeniť myseľ robotníka. (Uskutočnenie nápadu trvalo Fordovi niekoľko rokov.)
 
V Štátoch sa Baťa prvýkrát dopočuje o vynáleze náramkových hodiniek. Američania ich poznajú už štyri roky. Na začiatku dvadsiateho storočia začali počítať čas na minúty, a tak sa čas stal základnou mierou výroby. „Produktivita práce“ a „americké tempo“ – nové fetiše – rozdelili prácu na rovnaké jednotky času. Pracovný deň už neurčovali východy a západy slnka.
 
Pokračovanie: http://www.inaque.sk/clanky/books/ukazky/gottland_ani_krok_bez_batu
 
Mariusz Szczygieł
 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 7686   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE