ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47886

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 104 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Louisserma

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Hororové vízie Juraja Mesíka: Už kupuje trvanlivé potraviny
@ spoločnosť     20.7. 12, 01:01

www.mesik.sk

Juraj Mesík (50) pracoval v treťom sektore aj vo Svetovej banke. Patrí medzi ľudí, ktorí vedia iným poriadne zdvihnúť tlak, lebo veci pomenúva na rovinu.
 
Na jeseň sme s Jurajom Mesíkom urobili rozhovor, po ktorom mnohí čitatelia nadávali, čo je to za blázna. Naznačoval, že veľká kríza môže prísť do roka-dvoch, a on osobne sa domnieval, že to bude aj skôr. Ľudia neverili. Ale vážna kríza prišla naozaj skôr a Európa je v takom stave, že pred gréckymi voľbami sa všetci triasli, aby nevyhrali extrémisti a aby Európa nepadla.
 
V akom stave je dnes Európa?
 
Vyvíja sa tak, ako sme spolu hovorili na jeseň. Smeruje k veľkej hospodárskej kríze, finančnej kríze so všetkými dôsledkami, ako sú nárast nezamestnanosti, veľké výpadky v príjme štátneho rozpočtu, okresávanie sociálnych programov, zdravotníctva.
 
Navyše medzi našimi dvoma rozhovormi padla vláda...
 
... a predošlá skoro zruinovala zdravotníctvo. Ako by si elity neuvedomovali, čo sa deje. Premiér Fico pred dvoma týždňami zvolal rokovanie, že poďme sa baviť o škrtoch. Zatiaľ je to len rétorické cvičenie. Keď sa kríza naplno rozvinie, škrty budú vynútené.
 
Čo sa bude škrtať?
 
Všetko, kde nebude odpor. Ak budú klásť najmenší odpor učitelia, tak dajú dolu ich platy, ak zdravotníci, tak znížia im. Ak sa ukáže, že dôchodcovia nie sú schopní bojovať za svoje dôchodky, dôjde aj na výšku penzií. Nebude sa škrtať na základe strategickej úvahy. Strategicky by sa dalo škrtať dnes, ale na to nemajú politici intelektuálne predpoklady.
 
Naozaj smerujeme až k takejto rozsiahlej kríze?
 
Áno. Zadlžené po uši sú nielen štáty, ale aj firmy, banky, jednotlivci. V roku 2000 bol štátny dlh Veľkej Británie 41 percent HDP, dnes je to 88 percent. Za dvanásť rokov stúpol viac ako dvojnásobne. V USA to bolo 55 percent, teraz 107 percent. Nemecko, ktoré sa správalo „veľmi zodpovedne“, malo 60 percent a teraz má asi 79 percent. Presne rovnaké dlhy má krachujúce Španielsko. Progresívne sa situácia zhoršuje vo veľmi krátkom čase. A to v Európe máme Maastrichtské kritériá, podľa ktorých je maximálny možný dlh 60 percent. Nik to nerešpektuje.
 
Prečo smerujeme do vážnej krízy práve vinou dlhov? Nedajú sa splatiť?
 
Aby bolo možné dlhy splatiť, ekonomiky by museli rásť rýchlejšie, než je percento úročenia dlhov. Taký rast už nikdy nebude v dôsledku ropného zlomu. Inak sa dajú zaplatiť len za cenu radikálneho zoškrtávania, čo je politicky problematické. Čiže kým ekonomiky rástli, dlhy sa dali nabaľovať a zdalo sa všetko v poriadku. Teraz však už nemáme žiadnu šancu na rýchly ekonomický rast.
 
Čo to bude znamenať?
 
Niektoré štáty budú vyhlasovať bankroty, mnohé banky skrachujú. Grécko a Španielsko sú už reálne zbankrotované krajiny. Lebo bankrot znamená priznanie, že štát nie je schopný splácať svoje dlhy. Aby štáty dlhy splácali, musia si požičiavať nové peniaze a úroky na ne stúpajú. Perspektíva, že dlhy niekedy splatia, sa blíži k nule.
 
A čo potom?
 
Nastane dominový efekt. Banky majú veľa peňazí investovaných do štátnych dlhopisov, ktoré štát nebude vládať splatiť. Ak by ich dlžníci úplne prestali splácať, zastavilo by sa požičiavanie peňazí, firmy ani jednotlivci by neboli schopní získať pôžičky, banky by si takisto prestali požičiavať navzájom. V roku 2008 sa to stalo – medzibankový trh s peniazmi sa skoro zastavil. Výsledok by bol, že by medzinárodný obchod prestal fungovať.
 
Čiže krajina by nebola schopná dovážať a vyvážať?
 
Áno, napríklad Slovensko by malo problémy vyvážať autá a elektroniku, čo sú dve najväčšie položky slovenského exportu. Fungovalo by to zrejme iba medzi krajinami, ktoré majú euro.
 
Z Číny by sme nevedeli dovážať napríklad oblečenie?
 
Áno, a naša neschopnosť vyvážať by mala obrovský dosah napríklad na zamestnanosť. Ale bavíme sa o hypotéze, čo by sa mohlo stať, keby sa systém zrútil. Netrúfam si odhadnúť, nakoľko pravdepodobný je takýto dramatický kolaps finančného systému.
 
Je niečo, čo sa jednoznačne predvídať dá?
 
Nespochybniteľné je, že štáty, ktoré kontrolujú množstvo peňazí, budú svoje nesplatiteľné dlhy riešiť tlačením nových peňazí. Výsledkom je, že napríklad medzinárodné dlhy USA voči Číne alebo arabským krajinám sú splácané v papieroch, ktorých skutočná hodnota je čoraz nižšia. Peniaze budú znehodnotené, tým sa znehodnotia aj úspory občanov. Dôchodca, ktorý si myslí, že má v súkromnom dôchodkovom fonde veľkú sumu peňazí, zrazu zistí, že s tými peniazmi prežije len pár mesiacov. Toto je najpravdepodobnejší scenár, ktorý sa udeje – úspory, napríklad aj tie na dôchodky, budú znehodnotené infláciou, aby boli dlhy splatiteľné aspoň formálne.
 
V Grécku boli pred týždňom voľby, ktoré na chvíľu akoby upokojili Európu. Alebo je to len zdanie?
 
Upokojenie potrvá najviac niekoľko dní. Rýchlo sa začnú ďalšie kŕče. V Grécku navyše hrozí energetická kríza, lebo je otázne, či Gréci budú schopní platiť za plyn a ropu.
 
V rozhovore na jeseň ste naznačovali, že banky by mohli ako ochranu pred skolabovaním urobiť to, čo v Argentíne pred rokmi – obmedziť možnosť výberov. Predtým sa o tej možnosti ani neuvažovalo, dnes sa o tejto teórii začína potichu hovoriť.
 
Neviem, či sa to naozaj stane, ale sme svedkami chronického útoku na banky. Ľudia si v Grécku, Španielsku aj Taliansku vyberajú svoje úspory a vymieňajú ich za švajčiarske franky, kupujú drahé kovy alebo peniaze prenášajú do nemeckých bánk. Európska centrálna banka sa pred útokom zatiaľ bráni tak, že pumpuje do komerčných bánk obrovské objemy peňazí.
 
Odkiaľ ich berie?
 
Tlačí ich. Odkedy bol zrušený zlatý štandard, nie sú peniaze ničím kryté, nie je za nimi žiadna reálna hodnota a roztáča sa inflácia.
 
Keby sme si znova sadli o pol roka a debatovali o problémoch, budeme už cítiť nejakú zmenu?
 
Stúpne počet ľudí, ktorí si uvedomia, že smerujeme do dlhej ekonomickej krízy, ktorej sa nedá vyhnúť. Keby existovali osvietení politici, prijali by opatrenia, ktoré by zmiernili jej so ciálne dôsledky. Napríklad by chudobným prenajali štátnu pôdu na záhradky a sady, ozlomkrky by sa tu zatepľovali nemocnice, školy, domy. Ale v ich silách nie je zastaviť trend, môžu ho len odďaľovať. Aj Američania urobia iba ďalšiu vlnu tlačenia nových peňazí. Pravdepodobne pred voľbami, čím oddialia kolaps o niekoľko mesiacov.
 
 
Pokračovanie: http://zivot.azet.sk/clanok/11664/hororove-vizie-juraja-mesika-uz-kupuje-trvanlive-potraviny.html
 
Richard Filipko, Život
 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 10129   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE