ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47803

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 112 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Francistip

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Cudzinec a strach
@ čítanie na víkend     16.3. 12, 02:55

Cudzie a neznáme je zákerné, naháňa nám strach. A boj proti strachu je morálny, pretože cudzie nás chce zabiť. Preto cudzie musíme zabiť my, inak cudzie zabije nás. 

Sigmund Freud vo svojej eseji s lakonickým názvom Das Unheimliche – do slovenčiny preložené ako Desivé (S. Freud: Umenie a psychoanalýza, 2000) – píše, že „vo fiktívnom žánri existuje oveľa viac možností dosiahnutia desivého účinku než v reálnom života.“ Zároveň upozorňuje, že desivé (nemecky unheimlich) je protikladom slova domáce, dôverne známe (heimlich) a teda „niečo je práve preto hrôzostrašné, lebo nie je známe a dôverné.“ Desivosť cudzieho, neznámeho a nečakaného patrí k strachom ukrytým v našom nevedomí a to strachom tak silným, že patrí k základu existenciálneho bytia. Bez strachu z neznámeho by sme asi ako ľudia ani nežili, pretože strach v nás vyvoláva obranné reflexy. Zároveň prekonanie strachu vedie k nášmu pocitu víťazstva, k naplneniu šťastím, k sebaidentifikácii. Prekonanie strachu – stelesneného v obroch, obludách, neznámych stvoreniach z neznámych svetov, patrí do výbavy – folklórnej tradície i populárnej kultúry. Ukážkovým príkladom, ktorý túto desivosť priam esenciálne spracúva, je sci-fi thriller Votrelec. 


Zrodenie 

Film Votrelec – Alien sa do kín dostal v roku 1979. Režisér Ridley Scott v ňom v zdanlivo popkultúrnom kabáte sci-fi thrilleru stelesnil najtemnejšie vízie ľudskej xenofóbie, strachu z cudzieho. Zároveň v duchu najlepších existenciálnych tradícii ukázal správanie sa človeka v hraničných situáciách, keď sa rozhoduje len medzi dvoma zlými možnosťami. Popri tom vedome spracoval myšlienky neomarxistickej kritiky imperialistickej spoločnosti postavenej na hrozivom odcudzení, odveký strach ľudstva z nových technológií, nezabudol na rasizmus či feministické aspekty súčasnosti. Zároveň pracoval s odkazmi na moderné výtvarné umenie, rozvíjal líniu tradičnej sci-fi literatúry i odkazu najlepšieho z filmového hororu, koketujúc s priam sadomasochistickou symbolikou. To všetko sa mu podarilo vtesnať do fenomenálneho popkultúrneho výtvoru, ktorý je aj po vyše tridsiatich rokoch živý. Objavuje sa v diváckych i kritických rebríčkoch na najvyšších priečkach ako sci-fi i thriller, ba objavil sa aj medzi 100 najlepšími filmami vôbec. Pre zaujímavosť, známy a rešpektovaný filmový server Internet Movie Database (www.imdb.com), ktorý je súčasťou siete Amazon, uvádza, že filma Alien zarobil vyše 180 miliónov dolárov pri dnes neuveriteľných produkčných nákladoch asi 11 miliónov dolárov. Ako produkt bol a je Votrelec nesmierne úspešným projektom. 

Pre tých, ktorí film nevideli, krátka rekapitulácia: Nákladná vesmírna loď Nostromo, ktorá patrí obrovskej ťažobnej korporácii, na spiatočnej ceste na Zem zachytí nezvyčajné signály, akoby volanie o pomoc. Hlavný počítač lode – Matka –prebudí posádku z hibernácie. Časť posádky sa vyberie na podivnú planétu, kde objavia zvyška havarovanej mimozemskej posádky a zvyšky pripomínajúce telo obrovského netvora. Vo vnútri nájdu kožovité vajcia, z ktorých jedno exploduje a na tvár dôstojníka sa prisaje podivný parazit. Pri pokuse zachrániť muža zistia, že vo vnútri tvora pulzuje nie krv, ale agresívna kyselina. Po pár hodinách vec odpadne dôstojníkovi z tváre a zdá sa, že je všetko v poriadku. Pri poslednej večeri pred opätovnou hibernáciou sa však z mužovej hrude narodí netvor, ktorý okamžite zmizne v útrobách lode. Posádka sa ho snaží nájsť, postupne však votrelec ničí členov posádkyň, pričom sa ukáže, že jeden z členov bol android, ktorý mal za úlohu dostať Votrelca ako potenciálnu nepremožiteľnú zbraň na loď a dopraviť ju na zem. Poslednou osobou, ktorá sa stretne zoči–voči votrelcovi po smrti všetkých členov posádky je dôstojníčka Ellen Ripleyová, ktorej sa nakoniec podarí zničiť loď a ujsť v záchrannom module. Lenže nie je sama... 

Režisér Ridley Scott nakrútil Votrelca na základe scenára Dana O´Bannona a Ronalda Shusseta ako svoj druhý celovečerný film. Vo filme chcel zároveň zachovať klišé vedecko-fantastickej literatúry a filmu, ale zároveň mnohé z týchto klišé zrušiť, respektíve schému naplniť novým, znepokojujúcim obsahom. Tým novým prvkom, ktorý sa stal tak typickým aj pre ďalšiu tvorbu Ridleyho Scotta vo filmoch ako Blade Runner (ďalší excelentný postapokalyptický sci-fi thriller), Thlema a Louise (film o lesbickej láske, ktorá ukončí násilná smrť) či Gladiátor (historická freska o odvahe a desivej moci) , je pocit vykorenenia, osamelosti, strachu, bezmocnosti a zároveň hľadania hraníc, ktoré prekonávame v sebe. 


Dejiny votrelcov 

David Seed vo svojej knihe Science Fiction (Oxford University Press, 2011) píše, že vedecko-fantastická literatúra vždy od svojich počiatkov „hľadala limity identity a povahu rozdielov.“ (str. 27) Toto hľadanie sa dialo a deje cez „kvázialegorických náhradníkov v podobe votrelcov, v iných krajinách, na iných planétach, pričom stratégiou autorov je najmä ukázať chápanie samého seba v konfrontácii s Iným, ktorého kultúra nie je predmetom skúmania sama o sebe, ale je vždy nastavená ako zrkadlo nášho správania sa.“ Iné teda nie je pre čitateľov cieľom výskumu, bádania či zničenia, iné je v prvom rade motívom na konanie nás, ľudí, ktorí sa v podobe postáv a ich charakterov dostávajú do existenciálnej situácie. 

Ak načrieme do histórie ľudského rozprávania, môžeme tam správy o „cudzincoch“, votrelcoch nájsť ako bežnú výbavu príbehov. Fascinácia neznámym, nepochopeným a nepoznaným je vlastná prakticky každému mytologickému rozprávaniu a náboženstvu. Richard Wright v knihe Evoluce Boha (Nakladatelství Lidové noviny, 2011) upozorňuje na existenciu „zlých“ duchov, „cudzích“ obrov a bytostí iných svetov už v prvotných protonáboženstvách predstavách. Strach z neznámeho bol a je dodnes silným psychologickým impulzom. „Lidsý mozek přirozeně zaujmou podivné, překvapivé věci, protože předvidatelné věci již byly zahrnuty do očekávaní, kterými se řídíme. Zprávy o podivném a překvapivém mohou znamenat, že je na místé poněkud upravit naše očekávání (str. 384). Prekvapivé, nepochopiteľné, ktoré nás vyruší v očakávaniach a predpokladoch si však vyžaduje vysvetlenie – sila nadpozemských bytostí, s ktorými sa konfrontuje náš svet je tu na mieste. Iné, nepochopiteľné, je pre nás mocnejšie, preto mu radšej vzdáme úctu, ak to nedokážeme zabiť. 

Frustrácia z cudzieho, nepochopiteľného, sa v ľudských príbehoch objavuje nespočetne krát, často v hrozivej forme nadpozemských síl a božstiev, bosoráctiev, mágie a čarodejníctva, Zlého a Dobrého, ktoré bojuje o moc nad ľuďmi. Návštevníci z vesmíru a cudzinci na iných planétach však vždy slúžili ako zrkadlo našej malichernosti. Kým však zem bola stredom vesmíru, dialo sa všetko Iné buď v podobe bytostí a tvorov z božských, druhých svetov, alebo v podobe podivných bytostí žijúcich mimo známy pozemský svet. Prvé literárne korene extraterestriálneho cestovania by sme našli už v antickej literatúre či božských mytologických príbehoch ako je Epos o Gilgamešovi, ak by sme chceli určiť prvé dielo sci-fi literatúry, ako píše Adam Roberts vo svojej štúdii tohto žánru lakonicky nazvaných Science Fiction (Routledge, 2006). Ale, ako hneď dodáva, hovoriť o skutočnej literárnej sci-fi nemôžeme skôr, ako sa začalo vážne vo vede diskutovať o solárnom systéme, teda v 16. storočí po objavoch a dôkazoch Kopernika. Za prvé dielo žánru považuje A. Roberts dielo Jonathana Keplera Somnia (str. 39). Je to snivá próza o návšteve mesiaca, kde žijú obyvatelia krajiny Levania, podobný ľuďom. Mnoho diel rannej sci-fi sa orientovalo na Mesiac ( chodil tam Cyrano z Bergeracu i Barón Prášil), mnohé „medziplanetárne“ výlety sa diali s cieľom vykresliť ľudskú spoločnosť zväčša v karikovanom svetle. 

Za druhý oporný bod (a pre mnohých prvý, ako upozorňuje Roberts, str. 42) vedeckej fantastiky sa považuje román o šialenom doktorovi Frankensteinovi z dielne Mary Shellyovej. Táto postava desivej obludy sa nám vracia aj vo Votrelcovi, s ktorým má dielo Dr. Frankensteina viacero spoločných čŕt. Dr. Frankenstein je vedec, ktorý zostrojí svojho netvora z častí tiel, ktoré zbiera po márniciach, ovládajúc tajné a nikomu neprezradené tajomstvo oživenia. Stvorí ozrutu , ktorá sa postupne v príbehu stane vraždiacim monštrom s túžbou pomstiť sa Dr. Frankensteinovi za to, ako vyzerá. Vo Votrelcovi máme veľmi podobnú situáciu na začiatku – v útrobách rozkladajúcej sa mŕtvoly neznámeho tvora na cudzej planéte, tak veľmi pripomínajúcej gotický cintorín, sa nachádzajú podivné vajcia schovávajúce – ako sa neskôr dozvieme – tajomstvo iného života. ďalšou podobnosťou je úchvatná zmena prírodnej plodivosti, jeden z najtemnejších symbolov sci-fi literatúry vôbec: v prípade Mary Shellyovej je stvorenie Frankesteina mužom „protiprírodným“ zásahom. Muž dal život inému človeku, „narodil ho“ na operačnom stole a stvoril monštrum. Votrelec ide ďalej: dôstojníka Kane najprv „znásilní“ podivná bytosť z vajíčka – nezabúdajme, že vajíčko je „žena“ – ktorá sa však podobá svojim chvostom na spermiu. A po istom čase „inkubácie“ sa Votrelec narodí z muža! Je to opäť proti pravidlám prírody – muž môže porodiť len Iné, len čosi, čo je cudzie, ničivé, deštruktívne. Ak dá muž život tvorovi – ako to spravil Dr. Frankenstein alebo dôstojník Kane – vzíde z toho monštrum. 

Mimochodom, meno dôstojníka Kanea je zdvojeným odkazom. Ako uvádza Roz Kaveney vo svojej knihe From Alien to the Matrix (I.B. Tauris, 2005) Kane, po slovensky Kain je „prvý biblický vrah,“ ale vo filme je vlastne ambivalentnou postavou. Vstáva prvý z hibernačného spánku, zahalený plachtou, Kaveney upozorňuje, že podľa pôvodného scenára mali z vajíčka vystupovať nahí, ale nakoniec nahotu zamietli kvôli cenzúre, ako prvý sa vydáva do útrob vraku na exoplanéte, napadne ho zárodok vajca, aby sa z neho, Kaina, narodilo zlo. 

Druhý odkaz spojený s týmto menom je filmový: je to odkaz na azda najslávnejší film Hollywoodu – Občana Kane, ktorého nakrútil Orson Welles. Ten Orson Welles, ktorý spôsobil 30. októbra 1938 paniku v Spojených štátoch amerických svojou rozhlasovou dramatizáciou románu klasika sci-fi H.G.Wellsa Vojna svetov. Toho románu, v ktorom svet napadnú votrelci z Marsu... 

Ďalšou frankesteinovskou paralelou, ktorú ponúka Votrelec, je paralela stvorenia monštra a modernej vedy. Dr. Frankenstein využije na prebudenie svojho sériového vraha v tom čase – na začiatku 19. storočia – ešte neskrotenú silu zvanú elektrická energia. Loď Nostromo má v osobe vedeckého dôstojníka menom Ash (teda Popol, ďalšie zo symbolických mien) racionálneho a spočiatku sympatického hrdinu. Postupne, keď Ripleyová odhalí, že prevoz Votrelca je plánovaný ako tajný príkaz o ktorom vie iba Ash, zisťujeme, že Ash je prototyp šialeného vedca, ktorý chce zožať slávu za mimoriadny objav až nakoniec zistíme, že aj on je vlastne monštrum – android. Situácia sa tak akoby zdvojnásobuje v strašidelnosti – veda a moderné technológie splodili androidov, ktorí nemajú cit pre ľudské utrpenie a sú fascinovaní neprekonateľnou silou monštra stelesneného vo Votrelcovi. A chcú ho využiť ako zabijaka. Veda je aj tu racionálna, argumentačne presná, ale – podobne ako u Shellyovej – je aj zdrojom zla a ohrozenia. 

Otázka šialených vedcov je obľúbeným popkultúrnym fenoménom, s bláznami, ktorí sa oddajú najhorším zločincom tohto sveta s víziou ovládnutia sveta sa môžeme stretnúť rovnako v príbehoch o Batmanovi, o Fantomasovi či Jamesovi Bondovi. Šialený vedec plodiaci ozruty patrí do výbavy Karla Čapka, stvoriteľa slova Robot v hre R.U.R., ktorý sa snažil popkultúrny fenomém šialeného vedca intelektualizovať, rovnako ako do výbavy ďalšieho zo stvoriteľov modernej sci-fi literatúry Julesa Verna. Ani tento motív teda nie je vo Votrelcovi primárne originálny, zato je funkčný a hrozivo reálny. 



Pokračovanie: Odcudzenie, xenomorf a sex


Martin Kasarda

Zdroj: http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/cudzinec-a-strach

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 12746   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE