ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:53885

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 86 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Awmybiteta

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Samovražda Západu: Nezáujem o vedu
@ spoločnosť     2.2. 12, 16:35

Autori knihy považujú vedu za jeden zo šiestich pilierov Západu. Hoci voči nej neexistuje žiadna reálna alternatíva, obyvatelia Západu radi využívajú jej objavy, ale zároveň sa k nej obracajú chrbtom. 

Ako Západ prestal byť zaľúbený do vedy 


Až do roku 1900 vyvolával vedecký pokrok nádej, že predchádzajúcu jednoduchosť náboženského svetonázoru nahradí presnejšie, zároveň však rovnako jednoduché vedecké vysvetlenie, ktoré povedie k ľahšiemu pochopeniu sveta. Zdá sa však, že veda chápanie reality naopak komplikuje. Jean-François Lyotard povedal, že moderná veda „nepredkladá známe, ale neznáme.“ Neprekvapuje preto, že táto verzia vedy je u ľudí oveľa menej obľúbená. Predstavte si, že by Newton v roku 1687 namiesto svojich pohybových zákonov a gravitačného zákona objavil teóriu relativity. Trúfli by sme si niekedy vôbec vynaliezť parný stroj, moderné poľnohospodárstvo, lacné textílie, železnice, elektrinu, oceľ, automobily či lietadlá? Dospeli by sme k presvedčeniu, že politickým a spoločenským aktivizmom môžeme zlepšiť spoločnosť? Ustúpili by čary a povery rozumu?
 
Do tej miery, do akej laik dokáže pochopiť smerovanie modernej vedy, k nemu vedecké bádanie vysiela nepríjemné signály. Až do polovice 19. storočia sa zdalo, že vedu možno s benevolentným božím poriadkom a našou špecifickou úlohou spolutvorcu pri vytváraní lepšieho sveta zosúladiť. Postoj, ktorý ponúkli Darwinove teórie v roku 1859 a objavy vedy v 20. storočí, je k Bohu a ľudom už oveľa menej priaznivý.

Zvyčajne sa predpokladalo, že veda poskytne svetu obrovský úžitok a tieto očakávania zvyčajne aj dokázala naplniť. Viera vo vedu pravdepodobne vyvrcholila cestami na Mesiac a bezpečným návratom Apolla v roku 1969. Vo verejnej mienke o vede však už vtedy existovali silné protiprúdy, ktoré začali pôsobiť v medzivojnových rokoch a sú výsledkom pohľadu na svet, ktorý je zrejmý napríklad v románe Prekrásny nový svet (1932) od Aldousa Huxleyho, a ktorý tkvie v presvedčení, že veda dehumanizuje a je príliš ľahko dostupným nástrojom diktátorov a elitných skupín. Nedôveru k vede znásobili a veľmi prehĺbili hrôzy Hirošimy, ako aj strach, ktorý sa počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962 preukázal ako oprávnený, z toho, že jadrové zbrane dokážu zničiť ľudstvo. Svoje pochybnosti vyjadrili poprední vedci. „Keby som vedel, že to urobia,“ vyjadril sa Einstein po Hirošime, „stal by som sa radšej obuvníkom.“ Bertrand Russell, významný britský filozof a matematik, viedol v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia obrovské protestné pochody za „Zákaz bomby“. Po roku 1969 už oveľa tichší vesmírny výskum nikdy plne predstavivosť verejnosti nezaujal.

Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa začali hromadiť dôkazy, že víťazstvá vedy už začali znečisťovať vodu, vzduch a pôdu na celej planéte. 

Pokračovanie: http://www.inaque.sk/clanky/books/ukazky/samovrazda_zapadu_nezaujem_o_vedu

Chris Smith & Richard Koch: z knihy Samovražda Západu 


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 8809   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE