ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:53989

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 71 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: mhuzjioWratt

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Informatik Jozef Kelemen: Nepotrebujeme vyrábať ďalšieho človeka
@ spoločnosť     15.1. 12, 04:59

Budú stroje myslieť ako ľudia? Budú mať počítače emócie? Vyrobíme v budúcnosti umelú dokonalú bytosť? Aj takéto otázky rozoberá náš najväčší odborník na umelú inteligenciu JOZEF KELEMEN.

Vo vede je legendou Massachusettský technologický inštitút, MIT. Aké šoky zažije slovenský vedec na tomto špičkovom americkom pracovisku?

Bolo to asi ako keď dedinský kaplán príde do Vatikánu (smiech). V roku 1992, keď som na MIT pôsobil, mi to celé pripadalo ako iný svet. Menovka na skoro všetkých dverách pre mňa znamenala pojem, a čo viac, s tými odborníkmi som sa mohol rozprávať a nadväzovať kontakty.

Tak to bolo napríklad so známym profesorom Marvinom Minskym, hoci ho predchádzala povesť arogantného človeka, čomu sa čudujem, lebo ja som s ním nikdy problém nemal. Dokonca raz sa mi chcel zrejme odvďačiť za pozvanie a návštevu Prahy a poslal po mňa k hotelu limuzínu s liverejovaným vodičom. Myslel som si, že to je omyl, že to auto čaká na nejakú celebritu.
 
V zámorí sú vedci tak trochu celebrity?

Je fakt, že vedcom venujú omnoho viac pozornosti ako u nás. V USA na pracoviskách dokonca hodnotia spoločenský dopad aktivít svojich profesorov. Vidno to aj z kruhov, v akých sa niektorí z nich pohybujú – priateľmi Marvina Minskyho napríklad sú alebo boli režisér Steven Spielberg, nositeľ Nobelovej ceny John Nash, spisovateľ Isaac Asimov, či skladateľ Leonard Bernstein.

Už to svedčí o osobnostnom rozmere a o kultúrnom vplyve vedcov v týchto spoločnostiach. Že mediálne môžu byť zviditeľnené nielen názory práve dnes aktuálnych hviezdičiek a estrádnych klaunov, ale aj ľudí, ktorí niečo vedia, ktorí niečo dokázali a skutočne posunuli kultúrny a spoločenský vývoj.

Ako ste sa dostali k umelej inteligencii?

V roku 1969 som začal študovať matematiku a v treťom ročníku som si ako špecializáciu vybral ekonometriu. Tá sa, v skratke, zaoberá konštrukciou a štúdiom matematických kvantitatívnych modelov a metód ich používania v ekonómii. Postupne som však začal pochybovať, či tieto modely dostatočne presne vypovedajú o reálnej skutočnosti, ktorú modelujú.

A tak som sa dostal k počítačom. Kolega Jozef Hvorecký - otec spisovateľa Michala Hvoreckého - mi zaobstaral knihu od Američana Nilsa Nilssona, ktorá bola prvou učebnicu umelej inteligencie na svete. Mal som vtedy dojem, že toto je tá pravá cesta pre modelovanie v ekonómii. Napodobniť nie vždy racionálne premýšľanie človeka. Azda sa rozhodujeme racionálne, keď si kupujeme najnovší model trička preto, že výrobca je momentálne trendy?

Práve o podobné veci sa vtedy pokúšala umelá inteligencia – o takzvané heuristické programy. No a tá oblasť ma dosť zaujala.



Pravek informatiky

Informatika vtedy zrejme nebola taká populárna ako dnes.

Vtedy sa jej hovorilo kybernetika a výpočtová technika. A v roku 1973, čosi vyše roka po vydaní spomínanej prvej učebnice, som dokončil svoju diplomovú prácu. Asi prvú o umelej inteligencii v celom vtedajšom Československu.

Doktorát ste robili v Moskve. V osemdesiatych rokoch už kybernetika nemala povesť buržoáznej pavedy?

Ešte začiatkom päťdesiatych rokov sa skutočne písalo v slovníkoch, že kybernetika je výmysel kapitalistov na zdieranie robotníckej triedy. Okolo roku 1955 sa však tieto predsudky prelomili a za mojej externej prípravy na Akadémii vied ZSSR už bola kybernetika uznávaným odborom.

Dá sa povedať, že v Moskve mali skvelých odborníkov na túto oblasť už od konca 50. rokov.

Zaostával v tomto Východ za Západom?

Nemal som ten pocit, možno aj preto, že som sa pohyboval medzi teoretikmi. Iste, zaostávalo technické vybavenie, ale to skôr z ekonomických príčin, nie že by na to odborne nemali. Vo vede boli Sovieti dobrí. Dokonca ich Kybernetický zborník vychádzal preložený v angličtine v prestížnom vydavateľstve Pergamon Press - ak by sovietske myšlienky nestáli za to, asi by ich neprekladali.

Sovieti tiež nehľadeli príliš na copyrighty a veľmi pružne prekladali anglické knihy. Nebudete mi veriť, ale my sme v Bratislave vždy vo štvrtok stávali fronty pred predajňou ruskej literatúry! Za babku boli kvalitné knihy, a to pôvodné ruské, aj vynikajúce preklady zahraničných odborných kníh.


Inteligencia - prirodzená a umelá

Prejdime k umelej inteligencii, o ktorej koluje anekdota: kto potrebuje umelú inteligenciu? Ten, komu nestačí prirodzená. Obyčajný vtip, alebo skrýva niečo viac?

Je to vážna otázka a fakticky pravdivá odpoveď. Načo vytvárame stroje? Zrejme na to, aby robili za nás to, čo nás nebaví, čo je pre nás ťažké, otravné, alebo to, čo by sme inak nezvládali. A to, na čo nestačíme intelektuálne, by sme radi prenechali inteligentným strojom.

Napríklad?

Napríklad rýchle a spoľahlivé rozhodovanie. V dnešnom, neustále sa zrýchľujúcom svete, ako vraví klišé, sa musíme rozhodovať omnoho rýchlejšie, než ako sme neurofyziologicky uspôsobení. Zoberme si medicínu. V medicíne existujú takzvané znalostné systémy, ktoré pomáhajú pri diagnostikovaní. To je systém reprezentujúci poznatky lekára. Lekári vám ich porozprávajú, vy ich uložíte do pamäte počítača a necháte rozhodovať počítač.

V čom môže byť počítač lepší ako lekár?

Pracuje rýchlejšie ako ľudská myseľ, nikdy sa neunaví, nerobí ani chyby, nezabúda. Napríklad, ak prídete k lekárovi s kašľom a horúčkou počas chrípkovej epidémie, lekár má tendenciu už dopredu si myslieť, že máte chrípku – pretože je chrípková epidémia. Lenže, čo ak možno nemáte chrípku, čo ak máte celkom iné ochorenie? Počítaču, ktorý sa nenechá ovplyvniť postrannými záležitosťami, sa toto nestane. Je v akomsi zmysle „objektívnejší“.

Kde ešte využívame znalostné systémy?

Zoberte si raketoplány. Americké Space Shuttles mali na palube aj znalostný systém umožňujúci veľmi rýchle rozhodovanie. Problém totiž bol, že pilotom raketoplán dáva nesmierne množstvo informácii – za sekundu niekoľko tisíc – čo človek nedokáže spracovať, naráža to na naše psychomotrické limity. 


Pokračovanie: http://veda.sme.sk/c/6209198/informatik-jozef-kelemen-nepotrebujeme-vyrabat-dalsieho-cloveka.html

Miloš Krekovič

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 9360   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE