?>
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Kto to kráča za mnou? / Alebo o nevyhnutnosti spoznať odvrátenú stranu vlastného JA
@ alternatívne vedy -> ezoterika     20.11. 03, 11:02

Pre štúdium ezoteriky je vynikajúcim základom dielo C.G. Junga. Ten kto si vyberie jednu z ciest, mal by veľmi dobre poznať svoju osobnosť aby sa nestratil v spleti rôznych cvičení a neprišiel o svoju identitu. Mal by vedieť ako a na akom základe prebiehajú práve jeho duševné procesy. Okrem pojmov Múdreho starca a Veľkej matky je dôležité oboznámiť sa so svojim Tieňom. Pri mnohých meditáciách či praktikách sa totiž práve jeho obsah derie na povrch a nepripraveného adepta môže zaskočiť. Ponúkam vám ukážku z veľmi prehľadne spracovaného výkladu švajčiarskeho psychológa, psychiatra a filozofa Carla Gustava Junga z knihy Múdry starec od Márie Puškárovej.

kb


+ + + + +

Konfrontácia s Tieňom znamená neskrývané kritické uvedomenie si vlastnej podstaty, povahy. No a my nemôžeme zmeniť to, čo nepoznáme a neprijmeme. Ak si menejcennosť uvedomíme, máme možnosť ju meniť a meniť ju môžeme preto, že je v styku s inými záujmami. Ak si tieto nevedomé obsahy nechceme všimnúť, stanú sa naším vnútorným nepriateľom. Vlastné bremeno sa nesie ťažko, ale získavame ním bohatší život.

Tieň sa ako duševná zložka objavil na historickej scéne s nástupom psychoanalýzy. Je protikladom Ja. Predstavuje menejcennú časť ľudskej osobnosti: nachádzajú sa v nej potlačené a skryté osobné aj kolektívne prvky duše. Tieň pôsobí vo vzťahu k nevedomiu kompenzačne, teda správne rušivým spôsobom.

Každý má svoj Tieň a čím viac je nevedomejší, tým je čiernejší a hustejší. Čím viac ho zatláčame a odmietame, tým viac ohrozuje našu psychickú rovnováhu. Pre nás je dôležité, aby sme ho rozpoznali, prijali a aby sa stal súčasťou nášho myslenia a konania. Na to musíme nájsť v sebe odvahu a sebakriticky sa zhodnotiť.

Pri konfrontácii s vlastným Tieňom, tou temnou polovičkou duše, osobnosti, sme často zaťažení vinou a dlžobou, pretože sme nevyužili príležitosti, ktoré nám život ponúkol. Konfrontácia sa vytvára sama od seba, preto ju nemožno urýchliť. Pred konfliktom sa nedá ujsť, je strašný, treba len čakať, dôverovať Bohu, trpezlivo a odvážne znášať konflikt, kým sa nevyrieši. Vedomie je totiž ovládané strachom z nevedomých procesov. V konfrontácii s Tieňom si neskrývane uvedomujeme vlastnú podstatu.

Osobný Tieň vytvára naše druhé Ja, Alter ego. V mýtoch, náboženstvách, literatúre atď. nájdeme príklady Tieňa v postavách Gilgameša a Enkidua, Castora a Polluxa, Kaina a Ábela, Jakuba a Ezaua, Ježiša a Judáša, Mefistotela a Fausta, Mr. Hyda a Dr. Jekylla, Sancha Panzu a Dona Quijota atď.

V rozprávkach ide zväčša o sluhu, ktorý sprevádza princa pri získavaní princeznej a hodnosti kráľa. V thrilleroch, etektívkach pôjde o postavy tajného, prenasledovateľa, osoby s čiernym plášťom, čiernym klobúkom, v snoch o postavy s čiernou bradou, ďalej postavy tmavej rasy , ako černoch, Arab, Indián, Španiel, Ind, obor, ale i nešikovnú, zle oblečenú postavu, takú, ktorá sa nechce prispôsobiť, či inú, ktorú nemáme radi, alebo aj zviera, obludu, opakujúce sa motívy boja, bitky, ruvačky, súboj a zápasu. Úlohu Tieňa spĺňa aj škriatok, predstaviteľ vzdorovitej energie, ktorá nachádza záľubu v odmietaní, spochybňovaní, marení, zosmiešňovaní, ničí človeku sebadôveru; pozitívny vplyv má vtedy, ak nás vyvedie zo samoľúbeho uspokojenia a prinúti zrevidovať ciele.

Dané mytologické, náboženské, literárne, filmové či snové postavy sa opakujú v každodennom živote v nás a okolo nás (napr. starší súrodenec alebo dôverník, blíženec, najlepší priateľ, sprievodca po ceste peklom, človek predstavujúci náš náprotivok.

Ak sa napríklad nazdávame, že nás ktosi prenasleduje, máme v sebe veľký Tieň. Vlastné telo môže byť naším Tieňom. Núti nás vykonávať veci, ktoré sa nám samým nepáčia.

Historicky by sa napríklad kolektívny Tieň mohol dokázať predsudkami bielej rasy o jej všemocnosti. Namiesto toho, aby sa
zamyslela nad vlastným nevedomím, veľkým Tieňom, zabíjala príslušníkov tmavej rasy.

Obsahom Tieňa sú málo hodnotné charakterové črty, vrodené schopnosti konať zlo, nedostatky Ja, škodlivé detské prejavy, opakované omyly, egoistické postoje, impulzívne, nekontrolované slová a činy. Po ich uvedomení zväčša skonštatujeme "To som nebol ja", ďalej nedokonalosti, ako nevýraznosť, neurčitosť, nevyhranenosť, neustále sa opakujúci pocit menejcennosti, zvláštna rozkoš z vlastného poníženia, slabosti, premietanie vlastných slabostí na ostatných, vedome neprežité spomienky, barbarské túžby, nereálne ideály, ilúzie, city nezlučiteľné so spoločenskými normami, neúspechy, neoprávnené pocity strachu, úzkosti, tvary božských postáv, stavy posadnutosti, morbídne afekty, zločiny, všetko, za čo sa hanbíme, čo nechceme o sebe vedieť, čo odmietame uznať alebo pripustiť a čo sa nám stále priamo či nepriamo vnucuje a prenasleduje nás, lebo sa to nedá zlúčiť s formou vedome zvoleného života; všetky tieto črty sa spájajú v nevedomí do relatívne samostatnej osobnosti - Tieňa, ktorý sa správa protikladne k tendenciám vedomia. V snoch sa premieta na niektoré osoby, ktoré odrážajú nevedomé Ja. Týmto postavám chýba zväčša niečo na tele. Aj kňaza vysväcujú len v tom prípade, ak je fyzicky celý. Ak mu chýba malíček, nie je takého stavu hoden.

Tieň odhaľuje naše chyby, nepriaznivé a nepríjemné aspekty našej osoby, neuznáva ich, tak ako my neuznávame chyby, ktoré
vidíme na iných. Tieň presahuje vedomé Ja, snaží sa tlačiť na prvé miesto. Nemá sa riešiť potlačením. Ak si menejcennosť uvedomujeme, máme stále možnosť ju korigovať.

Vnútorná rozpoltenosť, ktorá vzniká pôsobením Tieňa, vedie ku vzniku nevedomého pocitu menejcennosti. Tento pocit
menejcennosti sa kompenzuje snahou o sebapotvrdenie a vedie k ďalšiemu potlačeniu Tieňa.

Človek bez Tieňa je štatisticky najčastejší typ človeka: je to typ, ktorý si myslí, že môže o sebe tvrdiť, že je len to, čo ráči o sebe vedieť. Realizácia Tieňa znamená uznanie nižšej časti osobnosti. Tieň je aj tá časť našej bytosti, ktorú premietame do druhých. Ak nás niekto rozčuľuje, dráždi, odpudzuje, vzrušuje a nevieme prečo, istotne doň premietame túto odmietnutú stránku našej temnej bytosti (v tomto smere pozri kapitolu Základné psychické zákony a javy - Projekcia).

Tieň buď poznáme, alebo nie. Ak nie, máme často osobného nepriateľa, na ktorého svoj Tieň prenášame. Často sa napríklad stáva, že v rodine si jeden člen zamieňa iného za svoj Tieň a pohŕda ním (ide o vzťahy manželia, súrodenci, svokrovci a ich kombinácie. Tieň sa personifikuje najmä, ak ide o neoprávnenú antipatiu, takže u iného nenávidíme vlastné črty. V práci sa stáva takým nepriateľom šéf, kolegovia, v celoštátnom meradle si to zväčša odnesú prezident, politici, novinári.

Smutným príkladom projekcie Tieňa je psychológia obetného baránka, keď jednotlivec nie je schopný a ochotný rozpoznať vlastné sklony k páchaniu zla. Identifikuje sa s určitou sociálnou skupinou, je presvedčený o kolektívnej zodpovednosti a kolektívnej vine, kolektívnom práve trestať. Hlodanie zlého svedomia sa odstráni magickým vyháňaním zla, ktoré sa zvrhne na obetného baránka, čím sa získa stratená rovnováha.

Antickí Gréci mali pre Tieň výraz "synopados", t.z. "ten, kto ide so mnou a za mnou".

Prekonanie alebo uvedomenie si vlastného Tieňa sa metaforizuje úzkou cestou, tesnou bránou, veľkou trýzňou.

Bytosť posadnutá vlastným Tieňom škodí sama sebe, chytá sa do vlastnej pasce. Ľudia, ktorí v sebe potláčajú zlo, obsiahnuté v Tieni, vítajú, ak ktosi to zlo vykoná za nich, napríklad filmoví hrdinovia. Odtiaľ pramení toľká obľuba moderných thrillerov a akčných filmov, náplňou ktorých sú bitky, strieľanie, vraždy, násilie. Niektorí si zase kompenzujú svoju neprirodzenosť čítaním zlých správ o vraždách, krádežiach a pod.

Stretnutie s Tieňom znamená pre jedinca veľký konflikt. Jeho spracovanie súvisí s odhaľovaním životnej histórie, najmä detstva, vtedy máme pocit, že by sme chceli napísať o sebe knihu, a vôbec nás čosi núti nevedome o sebe písať, rozjímať.

Uzdravovanie vychádza z uvedomovania si obsahov vlastného Tieňa. Toto obdobie môžeme skutočne nazvať občianskou vojnou. V snoch sa daný konflikt objavuje v motívoch bitky, boja, ruvačky, súboja, zápasu. Riešenie konfliktu sa pripravuje v snoch skôr, než si to vedomie stačí všimnúť.

Úlohou analýzy je, aby jedinec svoj vlastný Tieň prijal a uvedomil si ho. Ak chceme zdravo žiť, mali by sme neuvedomené, potlačené obsahy previesť do vedomia. Potlačený Tieň spôsobuje neurotické symptómy. Jedinec tak škodí sám sebe aj okoliu.

S. Freud a J. Breuer zistili, že neurotické symptómy, určité typy telesných ťažkostí, majú v skutočnosti symbolický zmysel, že v nich ide o prejav nášho nevedomého ducha, podobne ako v snoch. Ak chorý nemôže zvládnuť situáciu, dostáva kŕče vždy, keď sa pokúša prehĺtať, "nemôže prehltnúť situáciu". Analogicky dostáva iný jedinec astmatický záchvat, lebo "nemôže dýchať" v prostredí, ktoré ho obklopuje. Tretiemu ochrnie noha, lebo "už ďalej nemôže". Ďalší odmieta jesť, pretože "nemôže stráviť" čo si nepríjemné. Tieto telesné reakcie sú len formy správania, za ktorými väzia problémy, čo nás nevedome trápia. Práve ony sa väčšmi a častejšie vyjadrujú v našich snoch. Tieto myšlienky viedli ku vzniku psychosomatickej medicíny, podľa ktorej majú organické syndrómy symbolický charakter a odrážajú vlastné psychické, niekedy traumatické zážitky.

Od čias psychoanalýzy teda vieme, že naše správanie je symbolickým prejavom ducha.

Symbolickými prejavmi neurózy sú napr. hnačka (ktosi nás prenasleduje, beháme z miesta na miesto), stiahnuté svalstvo, hrdlo (úzkostná symbolika, strach), ťažké pregĺganie, zlé trávenie, (čosi nemôžeme v sebe stráviť), neschopnosť sústrediť sa a uvoľniť sa, afektovanosť, strata prirodzenosti, spontánnosti (predsudky, brzdy, takzvaná morálka, ktorá hocičo prikazuje a hocičo zakazuje). Za okolností, ak Tieň uznáme, pôsobí ako správna brzda.


Konflikt s Tieňom sa nerieši racionálne, uzdravenie patrí subjektívne prežitej náboženskej skúsenosti, nie však náboženskému fanatizmu. Korán píše, že "Ten, kto pozná sám seba, pozná Pána" (II, 260). Ako už vieme, Sokrates formuloval toto poznanie inak, podstata však zostáva rovnaká.

Neexistuje vývoj bez Tieňa. Človek bez tieňa je diabol sám. Sami nedôverujeme príliš zdvorilému človeku, nemôže byť čestný, akoby sme inštinktívne cítili, že ľudská povaha potrebuje zárodok zla. Tiež dobre poznáme, aký podráždený a netolerantný je príliš cnostný človek.

Človek by si mal nájsť spôsob, ako žiť so svojím temným aspektom, závisí od toho jeho fyzické aj mentálne zdravie.

Tieň sa má stať vedomou súčasťou duše. Táto čiastková osobnosť nie je hodná len opovrhnutia a nemá len negatívny charakter, keby ju človek nemal, nemohol by sa stať ľudskou individualitou, ktorá je totožná so slobodnou vôľou. Zahŕňa napríklad vlastnosti detí alebo primitívov, ktoré môžu život spestrovať. Tu sa naráža na predsudky, zvyky, predstavy o slušnosti a prestížne otázky, brzdiace vývoj duše. Aj S. Freud varoval pred tým, aby sa človek nepokúšal správať ušľachtilejšie, než mu to dovolí jeho psychická konštitúcia. Bez opory svojho drsnejšieho druha by sa príliš útlocitný, altruisticky a moralisticky zameraný jedinec stal bezbrannou obeťou okolitého sveta. Úplné umŕtvenie vrodenej schopnosti konať zlo pod vplyvom hocakej morálky môže viesť k neblahým javom. Montesquieu povedal, že aj cnosť potrebuje obmedzenie.

Tieň teda nemá len negatívne stránky. Obsahuje aj dobré kvality, normálne inštinkty, vhodné reakcie, reálne vnímanie, tvorivé pohnútky, ktoré vedú človeka k tomu, aby si zvýšil životnú úroveň, lebo má na to schopnosti.

Integrovať Tieň neznačí dať mu voľnosť. Nutnosť konfrontácie s Tieňom sa často vynára v sne opakujúcimi sa motívmi boja, bitky, súboja, zápasu.

V praxi znamená integrácia Tieňa asi toto:

Môj vlastný vzťah k ostatným ľuďom závisí od toho, aký vzťah si vytvorím k sebe. Ostatným rozumiem vtedy, keď rozumiem sám sebe a naopak. Iní mi môžu byť sympatickí, ak prijímam samého seba takého, aký som. Dokážem ich tolerovať len vtedy, ak dokážem tolerovať vlastné slabosti. Iných nenávidím tak, ako nevedome nenávidím sám seba, nepriateľa svojho vnútorného inferiórneho života. Skutočný pokoj šíria len tí, ktorí ho nosia sami v sebe, vo vlastnej duši.

Človek bez Tieňa nie je úplný, dokonalý. Dobro kráča vždy so zlom.

Zdroj: M. Puškárová: Múdry starec, Sofa.

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čítaj poznámky (17) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:
Je to o niečomkatka21.Nov:01:37
Je to o nicompikian21.Nov:00:24

čitateľov: 4666   verzia pre tlačiareň

fotogaléria
Mar 31, 2019

zilina 32.jpg / ilustračné

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (427)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie

stručné sms správy