ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47796

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 112 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: CosterKa

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Zápisky čarodejnice
@ čítanie na víkend     20.11. 08, 22:53

Som jesenná nátura, nemôžem si pomôcť, kým iní sa zohrievajú doma pri radiátoroch (majetnejší asi v blízkosti prepychových kozubov) a pred televízormi, ja sa s potešením túlam sychravými košickými uličkami, užívam si samotu, ľudoprázdno, súmračné svetlo, sliepňanie lámp, mokré lístie, chvenie mi spôsobuje radosť, naplno si vychutnávam dobrodenia tohto múdreho ročného obdobia, je to pre mňa obdobie zdanlivého sladkého nič nerobenia, čas relaxácie, meditácie, bilancie, postupnej prípravy na magické rituály zimného slnovratu, súbory mysle, ako by povedali programátori, musia byť vyčistené, pripravené pre nové, aktuálnejšie postupy.

Som jesenná nátura, čerpám z jesene silu, kým iní sa v tomto čase ukladajú k spánku a hľadajú útočisko v bezpečí svojich príbytkov, ja vyrážam do ulíc, obnovujem svoju energiu, prehlbujem svoju intuíciu, teraz konečne mám čas na to, aby som sa v mysli vracala k situáciám, ktoré som vtedy, keď boli aktuálne buď nevedela vyriešiť, alebo som ich riešila nesprávne, vraciam sa teda k tým situáciám, znovu si ich premietam, prežívam, znovu v nich vystupujem ako na nejakom malom, vnútornom, tajomne osvetlenom javisku, znovu sa vžívam do psychického stavu, v ktorom som bola ponorená vtedy a skúšam to všetko prežiť inak, skúšam v tej nanovo premietanej situácii konať inak, verím, že aj takto, spätne, dokážem niečo dodatočne usmerniť, napraviť.

Úplná náprava, samozrejme, nie je možná, čo sa raz stalo, už sa neodstane, som si vedomá toho, uvedomujem si, že v minulosti sa museli stať aj nepríjemné veci a že práve tie boli stavebným materiálom prítomnosti, v ktorej sa cítim zdravá, silná, vyrovnaná, tak prečo a najmä ako by som tie niekdajšie trápne a nepríjemné stavy a situácie mala takto magicky a dodatočne riešiť, upravovať... ale predsa, predsa len sa vraciam, verím, že myseľ ocení, že to na čo nevie nijako zabudnúť, si zachová v pozmenenej, vylepšenej podobe.
Samu seba oklamávam, keď si to predstavujem takto? Nie, nemyslím si: som predsa jesenná nátura a to znamená, že sa nenechám strhnúť svetlom, teplom, vôňami, povrchovým ligotom vecí ako nátury, ktoré sú spojené s jarou a letom, som jesenná nátura, zvieracou manifestáciou mojej sily je sova, a to znamená, že lovím potme.

A jeseň, aj tá neskoršia, hýri farbami sovy.
A ja vychádzam von, aby som lovila ako sova.
Lovím, ale nie korisť, nie obete, nie mužov, nie spoločnosť, nie príležitosti a nie vo vreckách a taškách nepozorných chodcov.
Lovím, lebo vidím a vidím, lebo lovím – lovím magické energie, a hoci svetlo dáva život, svetlo prebúdza, nakoniec šero a tma sú tým, čo naozaj umožňuje vidieť: vidieť za roh, vidieť v tieni, v prítmí, vidieť pohyb a skrýšu, zdroje, žriedla tých energií, ktoré sú určené len a len mne.

Tento vesmír je nastavený lovecky.

A skutočný lov – čiže získavanie toho, čo mi prináleží a čo ma posilní a čo je teda šité len a len na mieru mojej bytosti – nie je dramatickým, krvavým bojom, no ani detskou hrou.

Netreba padnúť medzi dve stoličky interpretácií, z ktorých jedna tvrdí, že lov je boj a druhá, že lov je hra.

Na úsvite civilizácie sa ľudstvo delilo na zberačov a lovcov – to je zavádzajúce delenie, pretože loví aj ten, kto zbiera a zbiera aj ten, kto loví.

A nielen trofeje.

A nielen plodiny.

Čo sa v lete vyhrievalo a slnečnú energiu v sebe hromadilo, to teraz odtrhnem, odnesiem, prehltnem.

Čo po celé leto vstrebávalo slnečnú energiu, to ma teraz bude zvnútra zohrievať.

Som jesenná nátura, som zádumčivá, mám sklony k melanchólii, krákanie havranov, vnímam ako láskavé, no prísne volanie, predstavujem si pritom ako na jesennom cintoríne pŕchne lístie a s radosťou si uvedomujem, že jeseň svojou pripomienkou smrti, zániku a večnej premenlivosti, nestarší, ale naopak, lieči, pretože všetko to trápne a znepokojujúce, čo som zažila za tento rok, sa z perspektívy smrti a vädnutia javí ako maličkosť, fraška, mizernosť, milá, ťarbavá príhoda.

Zrazu som vďačná smrti za to, že vymyslela jeseň a jeseni za to, že smrť vie odieť do takého očarujúceho, takého majestátneho rúcha a že tak robí potichu, s toľkou vyberanosťou a citlivosťou.


Magistra Aglaja






pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 22539   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE