vyberte si:
fóra [pravidlá]
zaujímavé odkazy
publikovať článok
Stránky Dr. Jesenského
aktívni za posl. 5 min.
Standard user
 mních
poč. registrovaných užívateľov:10047
V tejto chvíli prezerá stránku 1 registrovaných užívateľov 15 anonymných užívateľov.
Vítame nového registrovaného užívateľa: Dianthus
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.
|
Perseidy v auguste 2008
@ čo by ste nemali prehliadnuť
5.8. 08, 10:10 |  |
Perseidy – meteorický roj někdy nazývaný „Slzy svatého Vavřince“, je ideálním úkazem, pro „romantické“ letní sledování. Mateřským tělesem roje je krátkoperiodická kometa 109P/Swift-Tuttle. Maximum jeho aktivity s přepočtenou frekvencí asi 90 met./h nastává vždy kolem 12. srpna, tedy v době, kdy i v noci ještě panují relativně příjemné teploty a noc samotná již není tak krátká, jako v červenci. Období aktivity roje je poměrně dlouhé asi od 17. července do 24. srpna, ovšem chceme-li spatřit více meteorů, je potřeba pozorovat poblíž maxima, tedy řekněme mezi 11. a 13. srpnem.
Podmínky pro sledování Perseid nejsou v roce 2008 ideální. Dne 16. srpna nastává úplněk a Měsíc tedy bude výrazně rušit i během maxima. Navíc maximum roje je předpovídáno na 12.5 srpna, tedy po poledni našeho času. Ideální nocí na pozorování tedy bude 11./12. srpna. Radiant roje - místo odkud meteory zdánlivě vyletují - se (jak již název napovídá) nachází v Perseovi, přesněji v jeho severní části na rozhraní s Kassiopeiou, zhruba v místě, kde najdeme také známou dvojici otevřených hvězdokup Chi&h Persei.
V tomto období se daná část oblohy nachází nejvýše nad obzorem v 5:42 SELČ
(80°) a nejníže naopak v 17:42 SELČ (20°). Což v praxi znamená, že nejlepší geometrické podmínky k pozorování meteorů jsou nad ránem. Počátkem srpna lze pozorovat asi do 4. hodiny ranní, nejvíce meteorů – až 30 za hodinu – tedy můžete spatřit zhruba mezi 2 a 4 h SELČ. To sice neznamená, že večer po setmění žádný meteor neuvidíte, ale bude jich výrazně méně.
Zdroj http://www.astrovm.cz/cz/na-obloze/ukazy/perseidy-v-srpnu-2008/9.html
Kto objavil Perseidy ?
Edward Claudius Herrick bol knihomoľ. S rodinou býval v New Haven (Connecticut), sídle Yalskej univerzity. Otec Herrick bol Yaleským absolventom, a matka potomkom jedného z jej zakladateľov. Napriek tomu, že malý Edward (1811 - 1862) vyrastal v prostredí silne ovplyvnenom univerzitným duchom, sám ju nenavštevoval. Rodičia sa totiž báli, že mu štúdium nepôjde kvôli neustálym zápalom očných viečok. A tak namiesto štúdia, začal vo veku 16 rokov pracovať ako predavač v miestnom - viac menej univerzitnom kníhkupectve.
Každý intelektuál pobývajúci v New Haven sa v obchodíku zastavil a zvedavý Edward sa výborne bavil v debatách s profesormi, akými boli napríklad astronóm Denison Olmsted a chemik Benjamin Silliman.
Čas plynul, Edward múdrel a nič sa nedeje len tak. V dobe, kedy bolo už čiastočne jeho kníhkupectvo pred krachom, stalo sa niečo, čo ovplyvnilo celý jeho život. 9. augusta 1837 spozoroval na jasnej večernej oblohe nezvyčajné množstvo meteorov. V tých časoch vo vedeckej obci, panoval ešte stále všeobecný rozruch z novembrového meteorického dažďa spred štyroch rokov, kedy bolo pozorovaných viac než 1000 “padajúcich hviezd” za minútu. Kým niektorí astronómovia boli zaujatí Olmstedovým modelom meteorického roja ako paralelného prúdu telies prichádzajúceho z veľkej vzdialenosti, mnohí stále verili, že meteory sú len bezvýznamné astmosferické úkazy hodné ignorácie, podobne ako oblaky, či zrážky.
Rovnako ako ostatní v prípade Leoníd, chytil sa aj Herrick príležiitosti a pustil sa do hľadania stôp v minulosti, ako aj prípadných záznamov najnovšieho pozorovania z iných miest. A našiel 7 historických zápisov. Najstarší z roku 1029 z Egypta, najnovší z roku 1833 v Anglicku. Len čo to zistil, ponáhľal sa napísať článok do januárového čísla Sillimanovho časopisu American Journal of Science and Arts, v ktorom predpokladal existenciu ďalšieho meteorického roja. Nuž a po ďalšom pátraní v archívoch, mohol v svojom nasledujúcom článku vysloviť už tieto - dodnes platné závery:
1. maximum výskytu augustových meteorov trvá asi 3 dni, kým “pomaximové meteory” sa objavujú ďalšie 2 týždne.
2. podobne ako meteory v novembri, aj augustové meteory majú svoj “počiatočný bod”, z ktorého zdanlivo vylietajú (kvôli nedostatočnému počtu meteorov ešte nebol schopný presne stanoviť polohu radiantu medzi hviezdami).
3. meteory v auguste sú každý rok početnejšie, než meteory v novembri, až na výnimky, kedy novembrové padajú v intenzívnych spŕškach.
4. okrem augustového a novembrového, existuje pravdepodobne aj tretí meteorický roj, v období okolo 30. apríla.
Edward Herrick zmýšľal otvorene a priekopnícky. Odmietal názory, že by meteory boli meteorologické javy, blesky, alebo vulkanický materiál padajúci späť na Zem po výbuchu sopky. Napísal: “Padajúce hviezdy sú bez pochýb kozmickými alebo nebeskými telesami... a nemajú atmosférický alebo zemský pôvod.”
Nemecký astronóm Heinrich Wilhelm Brandes vec tiež posunul o niečo vpred, keď nameral rýchlosť augustových meteorov až 58 km/s, čo poukázalo na ich retrográdne dráhy. Za predpokladu brzdenia Zemského pohybu zrážkami s meteormi, pátral Herrick po dôkaze skracovania dĺžky roka. To sa mu však nepodarilo, a tak vyvodil záver, že aj keď je množstvo a rýchlosť meteorov značná, ich hmotnosť musí byť zanedbateľná. Na základe dlhodobých pozorovaní so skupinou svojich priateľov odhadol, že sa denne stretneme s troma miliónmi nerojových meteorických telies. (Dnes je ich počet odhadovaný až na 25 miliónov!) Toto prekvapujúce zistenie ho viedlo k ďalšej dôležitej úvahe - keďže meteory padajú už tisícky rokov, ich zdroje musia byť enormne bohaté. A mohli by to byť hmlovinové alebo kometárne objekty, do ktorých Zem pri svojom pohybe okolo Slnka naráža. Ako vieme, hypotéza o kometárnom pôvode meteorov (prvykrát načrtnutá už Olmstedom) bola potvrdená až o 28 reokov neskôr!
Plný entuziazmu, poslal do Sillimanovho časopisu ďalší článok s novými dôkazmi o existencii roja, do ktorého zahrnul aj svoje teórie o meteoroch ako takých. Za necelé dva týždne však dostal skrušujúce správy. Nebol objaviteľom roja..
Ako sa to už vo vede stáva, na rovnakom probléme niekedy pracujú aj niekoľkí myslitelia naraz, nezávisle od seba aj relatívne dlhý čas. Tak tomu bolo aj v prvej polovici 19 storočia, kedy mnohých zaujímala aktuálna otázka meteorov.
Už šesť mesiacov pred Herrickom sa o Perzeidách veľmi nenápadne ale predsa zmienil zakladateľ a riaditeľ Observatória v Brusseli Adolphe Quetelet. Záujem o meteory v ňom vzbudil Françoa Arago – dominanta vtedajšej európskej vzdelanosti, keď do vedeckých kruhov vhodil jednoduchú otázku: Čo je podstatou meteorického dažďa (mysliac na Leonidy 1833) a koľko meteorov padá počas obyčajnej noci? Otázka „koľko“ v Queteletovi zareznovala, pretože štatistika bola jeho veľkou vášňou. A tak preskúmal dovtedajšie výsledky a aj sám sa pustil do pozorovania. 3. decembra 1836 dal Kráľovskej akadémii vied a umenia v Brusseli svoju odpoveď: V priemere za noc a rok môže pozorovateľ vidieť 8 nerojových meteorov za hodinu. Po odprezentovaní tohto výsledku sa ešte len tak akoby mimochodom zmienil: „...myslím si, že som tiež zaznamenal zvýšenú aktivitu meteorov v období medzi 8. a 15. augustom....“ Neskôr, priamo na svojej hvezdárni v Brusseli, našiel záznamy o výnimočnej augustovej aktivite meteorov aj v rokoch 1834 a 1835, ktoré ho len utvrdili v jeho vlastných zisteniach a podmienil vyzvať vedeckú spoločnosť, aby v noci z 10. na 11. augusta 1837 bdela.
Herrick bol zhrozený z toho, že sa Quetelet odvážil vyvodzovať a zverejňovať nejaké závery zo série len troch rokov. On sám mal totiž k dispozícii záznamy siahajúce 800 rokov dozadu. Zároveň sa však obával o vlastnú vedeckú reputáciu, keďže uverejnil výsledky, zjavne už pred ním publikované. Spory o prvenstvo predsa len zvyknú byť nepríjemné...
Novátorská meteorárska práca Edwarda Herricka, Denisona Olmsteda, Alexandra Twininga a Eliasa Loominga sa rovnako ako každá iná musela podrobiť kritike. Oponentom tejto „yalskej“ skupine astronómov bol najmä Joseph Lovering Tento mladý profesor matematiky a filozofie na Harvade sa stále držal teórie o atmosférickom pôvode meteorov a myšlienku zrážok Zeme s metoeroidmi vysmial. Herricka to neodradilo – práve naopak. Pustil sa do ďalšieho štúdia ešte vehementnejšie a intenzívnejšie. Hľadal nové dôkazy o augustovom, novembrovom a aprílovom roji. Jeho vytrvalosť napokon priniesla dalšie nečakané výsledky...Geminidy. Natrafil na ne náhodou a asi aj preto bolo objavovanie nových rojov skutočne zábavné.
V nasledujúcom roku sa spolu s troma priateľmi pokúsili určiť radiant augustového roja. Správne si všimli, že meteory vylietajú zo súhvezdia Perzea – ale ani v tomto objave neboli prví. Tentokrát poznatok o radiante priniesol už 11. augusta 1834 denník Cincinnati Daily Gazette publikovaním správy Johna Locka - 43 ročného fyzika, geológa, vynálezcu a zároveň riaditeľa dievčenskej školy o pozorovaní meteorického roja 9. augusta.
Lock, inšpirovaný Olmstedovými úvahami o radiante Leoníd, bol pri pozorovaní pozorný a zistil, že augustový roj má tiež radiant, a to v blízkosti hviezdy Algol v Perzeovi. A mal pravdu.
Je takmer samozrejmé, žr tento článoček v bezvýznamných miestnych novinách tam kdesi na západe ostal nikým nepovšimnutý. Až keď boli zverejnené články Herricka a Queteleta, Lock sa ozval a podal dôkaz o svojom nezávislom objave.
Tieto tri nezávislé objavy Perzeíd však ako sa neskôr ukázalo, neboli jediné. Boli ich tisíce...
Zuzka Kaňuchová
Zdroj http://www.astrovm.cz/cz/na-obloze/ukazy/perseidy-v-srpnu-2008/9.html a
http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1300&pageNum_clanky=2
 pošli do vybrali.sme.sk
Zdielať tento článok na Facebooku
|
| |
reklama:
 Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:
| čerstvé záznamy do denníkov |
| May 21, 12:05 |
| May 19, 13:59 |
| May 19, 10:38 |
| May 17, 18:11 |
| May 14, 20:00 |
| May 14, 19:57 |
| May 12, 12:59 |
| May 11, 18:40 |
| May 10, 23:23 |
| May 10, 21:28 |
| May 05, 19:17 |
| May 05, 15:51 |
| May 02, 15:35 |
| Apr 30, 18:25 |
| Apr 30, 16:27 |
| Apr 25, 09:01 |
| Apr 23, 17:02 |
| Apr 21, 20:54 |
| Apr 21, 19:47 |
| Apr 20, 23:19 |
| Apr 16, 10:16 |
| Apr 12, 20:36 |
| Apr 07, 19:08 |
| Apr 07, 18:25 |
| Apr 07, 13:36 |
| Apr 06, 21:14 |
| Apr 05, 12:55 |
| Mar 28, 12:02 |
| Mar 22, 12:26 |
| Mar 19, 23:31 |
|
jaroslav.demeter.ptacek
ansz
satielll
northy
dryada
tobin
katka