ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48189

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 103 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Jainnyd

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     29.2. 08, 09:10

Kapitola devätnásta,

v ktorej čas beží a nikto nevie, čo sa udeje v najbližších dňoch


Prešiel týždeň, život v Ústraní sa znormalizoval. Väčšina účastníkov už nepochybovala o tom, že inštruktor, ktorý ich zasväcuje do skrytých súvislostí bytia je pravý doktor Bogdanoff a že to s nimi nemyslí zle. A pokiaľ ide o hŕstku pochybovačov, voči celkovému vývoju zľahostajneli a rozhodli sa, že pobyt budú chápať ako príjemnú rekreáciu s pridanou hodnotou vysokohorskej prírody. K tomuto ležérnemu postoju sa prihlásila aj Dilúvia.

„Čo budete robiť, až skončí tento kurz?“ spýtala sa Martina Schlossmanna a Maríny, v spoločnosti ktorých popíjala čaj, ponorená v pohodlnom kresle knižnice.

„Myslím, že sa budem zaujímať o možnosť pokračovania,“ povedal Schlossmann a dodal: „Ale nie so zámerom vážne sa do tejto problematiky ponoriť, ale skôr len... ako by som to povedal... z vedeckého, antropologického záujmu...“

„A ty?“ obrátila sa Dilúvia na Marínu.
„Čo ja...“ povedal táto placho. „Mám tri deti, vrátim sa k nim...“
„A využiješ dajako skúsenosti z tunajšieho pobytu?“ zaujímala sa ďalej Dilúvia.
„To ešte neviem...“
„No ale prišla si vlastne – kvôli čomu?“ spýtal sa Schlossmann.
„Ani neviem presne,“ povedala zadumane Marína. „Myslím, že som prišla hľadať inšpiráciu... Pracujem s textilom a zavše aj niečo namaľujem...“
„To sa mi nejako nezdá,“ povedala Dilúvia akoby pre seba.
„Čo? Že maľujem?“
„No... Hej... Zdá sa mi to ako slabý dôvod...“
„Pripájam sa,“ povedal Schlossmann. „Je to vskutku nepresvedčivý motív.“
„Pozri,“ vzdychla si Dilúvia a uprela svoje veľké tmavé oči na Marínu, „máš doma manžela, tri deti, chorú matku, textilnú dielničku. To všetko dokopy musí byť duševne i finančne dosť náročné. Napriek tomu sa schytíš, vyvalíš hromadu peňazí za kurz, ktorý veru, priznajme si to otvorene, vonkoncom nepatrí medzi najlacnejšie, a nie je ani z tých menej náročných. Veď sem chodia intelektuáli. Novinári, umelci, autori príručiek, duchovní bádatelia. Skrátka toto nie je kurz pre začiatočníkov, žiadna instantná ezoterika, nijaký rýchlokurz veštenia či pozitívneho myslenia. Slovom, nič pre trojdetné matky, ktoré pravdepodobne nemajú doma žiaden zvyšný čas na extra aktivity.“
„A vám aké dôkazy mám akože predložiť?“ spýtala sa inak tichá a pokojná Marína zvýšeným hlasom. „Veď fotky svojich deti a manžela som vám už poukazovala. Aj môj životný príbeh už poznáte.“
„Veď práve,“ povedal Schlossmann, na ktorom bolo vidno, že sa v pikantnej hre na detektívov, do ktorej sa Dilúvia práve pustila, začína vžívať. „To všetko môže byť len šikovný konštrukt.“
„A tá tvoja sexuálna mágia?“ Marína si zaumienila, že pokiaľ títo dvaja budú ďalej dobiedzať, nezostane im nič dlžná. „To nie je podfuk? Naozaj si myslíš, že holobriadkovi ako ty niekto uverí, že je naozaj taký skúsený a erudovaný?“
„Marína,“ povedala pomaly Dilúvia, „takže pripúšťaš, že životný príbeh, ktorým nás tu už celé týždne kŕmiš, je vymyslený?“
„Nič také som nepovedala.“
„Tak prečo si položila Martinovi otázku tak útočne?“
„Ja že som ju položila útočne? Martin, no povedz, zaútočila som na teba?“ Marína treštila na Schlossmanna oči.
Schlossmann sa však rozhodol, že kým nevyhúta dajakú lesť, zostane utiahnutý vo svojej ulite mlčania.
„Teraz čo mlčíš?“ dobiedzala Marína.
Schlossmann uvoľnil spodnú peru a sklopil oči.
Dilúvia sa usmievala.
„Prečo mlčí?“ obrátila sa Marína n Dilúviu.
„Asi nemá čo povedať,“ povedala Dilúvia.
„Ach tak,“ zašeptala napaprčená Marína. „Tak v tom prípade... ani ja už nemám čo povedať.“
„Tak asi musíme zmeniť tému.“ Z Dilúviinho hlasu presvitala blahosklonnosť.
Marína sa na ňu vyzývavo zahľadela a už o čosi miernejším hlasom povedala:
„Teda. Nebola by som si pomyslela, že ma budeš takto podozrievať. Myslel som si, že sa z nás stali priateľky...“
„Keď celý tento cirkus skončí,“ riekla Dilúvia, ako keby Marínu ani nezačula, „vieš čo spravím ako prvé?“
„Povedz.“
„Kúpim si knihu o tarote a naučím sa ho vykladať.“
„A myslíš si, že to je také jednoduché?“ ozval sa Schlossmann po dlhom mlčaní.
„Hádam aj hej,“ povedala Dilúvia sebavedome. „Niečo som o tom už čítala, moja prababka bola veštica, otec sa okrem hudby venoval aj ezoterike a mystike, a myslím si, že disponujem určitou jasnovidnou intuíciou. A nezabúdaj, že som bola aj v Indii. A nie raz.“
„Keď si myslíš, že ti to bude stačiť...“ povedal Schlossmann neutrálnym hlasom.
„Človek si musí dôverovať, však, Marína?“
„Ja so sebadôverou problém nemám,“ odpovedala táto.
„To som si všimla,“ usmiala sa víťazoslávne Dilúvia. „Napriek tomu, že si celkom obstojne predstierala životom uťahanú, plachú trojdetnú matku.“
„Trepeš nezmysly, Dilúvia. Toto ja nebudem počúvať!“
„Pred pár dňami som si nechtiac vypočula tvoj telefonát,“ povedala chladne Dilúvia. „Bol to dosť dôverný hovor. A dovtípila som sa aj to, s kým si volala...“
„Naozaj?“ zasmiala sa nasilu Marína. „A s kým? Tak von s tým!“
„Myslím, že si hovorila s Bogdanoffom...“
„Vážne? No tak čosi tak vtipné som odvtedy, čo som sa nasťahovala do tejto prekliatej chaty, ešte nepočula.... Blahoželám! Dilúvia, a to ani trochu neprekáža, že doktor Bogdanoff je po celý čas tu a že keď s ním chcem hovoriť, tak mu nemusím volať?“
„Tak!“ Dilúvia zatlieskala. „Všetko je jasné! Takže za prvé: preriekla si sa, lebo si použila slovo nasťahovala som sa. To znamená, že v tejto budove, medzi nami, máš isté poslanie, ty prosto nie si len taká obyčajná účastníčka kurzu. Za druhé: povedala si, že doktor Bogdanoff je po celý čas tu a že človek nemusí telefonovať. Tak toto ponúka viacero interpretácií. Podľa jednej z nich súčasný doktor Bogdanoff predsa len nie je skutočný Bogdanoff. V tom prípade skutočný doktor Bogdanoff je ten predošlý a budovu vôbec neopustil. Druhá interpretácia pripúšťa, že súčasný doktor Bogdanoff je pravý Bogdanoff, no ty si s ním už v takom dôvernom vzťahu, že máš prístup do jeho izby. Za taký krátky čas! Ale je tu ešte jeden háčik. Povedala si, že si odkázaná na to, aby si mu volala, keď je tu. To znamená, že ty, na rozdiel od ostatných účastníkov, máš jeho telefónne číslo? A čo mali znamenať tvoje slová: Bogo, neboj sa, zatiaľ všetko ide podľa plánu? Lebo to sú tie slová, ktoré si pred niekoľkými dňami povedala do telefónu!“
„Si paranoidná!“ zasyčala Marína.
„Mysli si, čo chceš,“ povedala pokojne Dilúvia. „Pre mňa je už jasné, že si minimálne blízkou asistentkou, ak nie prisluhovačkou, či dokonca šedou eminenciou a milenkou doktora Bogdanoffa... Trápi ma už len jedna otázka. Ktorému z dvoch možných doktorov Bogdanoffov slúžiš?“
„Na to musíš prísť sama,“ odsekla Marína, vstala a ráznym krokom opustila miestnosť.


Magistra Aglaja










pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 18396   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE