ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48102

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 115 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: RichardSoync

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     25.1. 08, 01:54

Kapitola štrnásta,


v ktorej doktor Bogdanoff rozpráva o súvislostiach medzi pohybom a emóciami

„Keď už prišla reč na emócie,“ ozvala sa Dilúvia, „čítala som takú knihu, že Mapy extázy. Napísala to nejaká Američanka, jej meno som si nezapamätala, ale viem, že sa zaoberala používaním šamanistických metód v mestskom prostredí. No a spomína, teda v spojitosti s emóciami, že životom každého človeka sa tiahne päť rytmov. Doktor, viete o tom niečo?“
Doktor Bogdanoff si odkašľal.

„Samozrejme. Tá Američanka sa volá Gabrielle Roth a jej kniha už patrí ku klasike postmodernej ezoteriky. Nepochybne podnetné čítanie, ale treba vedieť, aspoň zbežne, z čoho všetkého autorka vychádza. Pretože nejde len o atraktívne, takpovediac javiskové formy toho, čomu sa hovorí urban shamanism, ale aj o seriózne poznatky čerpané z postupov a analýz gestalt terapie profesora Fritza Perlsa. Myslím, že ani z našej knižnice nechýbajú práce tejto pozoruhodnej osobnosti a ja sám niekedy siaham po metódach gestalt terapie, no účelom tohto kurzu je čosi iné. Dostali sme sa síce k téme pohybu a emócie a Dilúvia si veľmi správne spomenula na Gabrielle Roth, ktorej význam by som neváhal porovnávať s Goreovou, Goodmanovou, Harnerom, Castanedom. A hoci my sa nebudeme detailnejšie zapodievať teóriami a cvičeniami uvádzanými v Mapách extázy - kto chce, môže si ich preštudovať, nebude to kolidovať so systémom, ktorý vyučujem ja - predsa len by som v krátkosti, keď už ma na to Dilúvia naviedla, pohovoril o spomínaných piatich rytmoch.“

Doktor Bogdanoff s fučaním zdvihol svoje ťažké telo zo starožitného kresla a podišiel ku skrini, v ktorej boli uložené gramoplatne. Vytiahol stadiaľ tri platne, vrátil sa ku kreslu, posadil sa a spustil:

„Isto viete, že mám už vyše šesťdesiat rokov. Nazdávam sa, že tento vek ma oprávňuje na to, aby som skonštatoval, že spomínaných päť rytmov som zažil a nevyhne sa im nielenže nijaký človek, ale nijaký živý tvor, nič v tomto vesmíre. Pozrite sa na tieto platne.“

Bogdanoff ukázal prvú z nich.

„Predpokladám, že poznáte Gershwinovu Rapsódiu v modrom. Podľa mojich vedomostí nič tak krásne a rukolapne nevystihuje charakteristické črty rapsódie. Rapsódia je kompozícia nepokojná, vrtkavá, premenlivá, prekvapivá, protirečivá. V rapsódii nájdete všetkých päť rytmov: prúdenie, staccato, chaos, lýru, pokoj. Aj vo vašom živote sa vyskytujú tieto rytmy, ktoré sa striedajú, hádajú, dopĺňajú, splývajú. Váš život je rapsódia. Niekoho možno pestrosť a hektickosť tónov a rytmov vydesí, pretože túži po nadčasovej múdrosti a pokoji, lenže múdrosť spočíva skôr v prijímaní protirečení a nestálosti, než v ich popieraní a likvidácii. Našťastie, nemáme svoj život úplne vo vlastných rukách. To by sme vyzerali! To by sme si svoje životy domanažovali, dokormidlovali - len ktovie do akých prístavov! Ďalšia platňa, ktorú držím v ruke obsahuje nahrávku skladby Parade. Napísal ju Eric Satie, nesmierne talentovaný a výstredný skladateľ. Táto jeho kompozícia - pokojne by som ju nazval rapsódiou - je pravým dadaistickým výstrelkom - v skladbe zaznejú výstrely z pušky, ba i klávesy písacieho stroja, je tu prítomný veľkomestský nepokoj Paríža zo začiatku dvadsiateho storočia. Je to pocta technike, ale súčasne i výsmech z nej, je to skladba robustná i jemná, sarkastická i lyrická - ako predstavenie jarmočných klaunov. Poslucháč by si mohol povedať, že je to niečo na spôsob talianskych vidieckych hodov - sagra profano. Protikladom tejto „profánnosti“ a civilizmu je skladba nepochybne hlboko duchovná, ktorú mám tu, na tretej platni. Skladba sa volá Svätenie jari a jej autorom je - ako ste už isto uhádli - Igor Stravinskij. Podľa môjho názoru - a takýto názor si celkom trúfam mať azda aj preto, že pochádzam z tej istej krajiny, z tej istej nevyspytateľnej a tajomnej kultúry ako Stravinskij - táto skladba, napriek pestrosti, hravosti, premenlivosti a viere v silu tvrdošijne sa obnovujúceho života, je vo svojej hĺbke temná, mrazivo dramaticky a presne sa dotýkajúca našej civilizačnej i kozmickej podstaty. Všetky tri skladby poslúžili alebo dokonca boli napísané ako podklad pre tanečné prestavenie. Azda preto som si na ne spomenul, keď už prišla reč na Gabrielle Roth, ktorá pripisuje tancu veľký význam, veď v ňom vidí prostriedok na uvoľnenie a vyjadrenie piatich rytmoch, ktoré sa v priebehu našich životov objavujú. No a teraz už skutočne o tom, čo je to tých päť rytmov.

Prvý z nich, nie som si istý, či použijem správne slovo, je rytmus prúdenia. Tento rytmus vyjadruje emócie, v ktorých dominuje miernosť, jemnosť, podvolenie sa, schopnosť prijímať. Ďalší rytmus je už nepokojnejší, je to staccato. Tu sa dostávajú na povrch „zámery srdca“, nadobúdanie svojej pôvodnej moci - či nad sebou alebo nad okolím, to je už otázka intenzity duchovnej práce. Sami dobre viete, že kto chce ovládať svoje okolie, musí vynaložiť veľmi veľa energie na to, aby pozoroval, skúmal, sledoval, anticipoval to, čo si okolie pýta. Čiže mu nezostáva síl na to, aby sa stal vládcom nad samým sebou. Tretím rytmom je rytmus chaosu. Keď v tanci uplatňujeme tento rytmus, opúšťame kŕč, v ktorom prežívame väčšinu svojho života. Tento kŕč, táto strnulosť a stuhnutosť nám totiž celé desaťročia vnucuje predstavu, že život je plný ohrození a že keď už nie šťastný, tak aspoň pohodlný život môžeme prežiť iba tak, ak sa všemožne budeme usilovať o nadobudnutie kontroly nad vecami o javmi, ktoré sa nám javia nepochopiteľné, neposlušné, nevyspytateľné, nepríjemné. Rytmus chaosu nás učí striasať zo seba parazitujúce astrálne elementy, ktoré nám nanucujú stuhnutosť, schematické predstavy, rigidné a dogmatické názory. Chaotický tanec - to nie je len pohyb koní pustených z ohrady, to nie je len výraz vzbury výrastkov. V chaotickom pohybe zhadzujeme zo seba manické a fixné fantazmy o našej minulosti, o bezútešnej prítomnosti a o povinnom a nepríjemnom harmonograme, ktorým sa snažíme zotročiť vlastnú budúcnosť. Štvrtý rytmus - rytmus lýry - je výrazom hľadania celku, celostnosti, zdravia. Prebudenie tohto rytmu má v nás uvoľniť kreatívne riešenia napohľad neriešiteľných záležitostí nášho života. Posledný, piaty rytmus - pokoj - má byť dovŕšením, vyvrcholením života. Pokoj hovorí o tom, že sme našli svoj stredný, organizujúci stred, centrum, z ktorého vyžarujú rovnováha, inšpirácia, múdrosť. Ak tieto rytmy zoradíme tak, ako som ich vymenoval, zistíme, že vyjadrujú jednotlivé obdobia života. Treba však mať na pamäti, že v každom období ľudského života, bez ohľadu na to, či v ňom dominuje chaos alebo pokoj, sa vyskytujú v menšej či väčšej miere aj všetky ostatné spomínané rytmy. No a nám, tu v Ústraní, ide predovšetkým o prebudenie takej bdelosti, ktorá nám umožní spoľahlivo rozpoznať, kedy v ktorom a akom období sa nachádzame a vyhnúť sa tak, aby sme obdobie chybných krokov považovali za čas múdrosti a naopak. Predídeme takto mnohým komplikáciám a najmä sa nám otvoria šance vyslobodiť sa zo schematickej, mašinistickej, zautomatizovanej existencie... Cesta ku bdelosti povedie cez iné stavy vedomia. Nebojte sa, nebude to nebezpečné. Číňania veria, že čchi rozváža myšlienky po tele a že táto energia je prítomná aj v krvi. Teraz si predstavte, že zdvihnete ruku. Čo sa stane? Krv na to zareaguje - časť, ktorá sa odkrví, začne chladnúť. Chlad vám privodí iné myšlienky ako doposiaľ. Vôbec na všetky zmeny v krvnom obehu mozog zareaguje nielen tematickým výberom myšlienok, ale aj rýchlosťou či pomalosťou ich prúdenia. Tak si asi viete domyslieť, čo robí s mysľou tanec, taj-či, kung-fu, čchi-kung, joga. Ak pohybmi ovplyvníme myšlienky, tak čo všetko môžeme urobiť s emóciami! Ak tyrania emócií ničí naše telo tým, že ho núti do strnulosti alebo hyperaktivity, tak sa predsa môžeme proti emóciám vzbúriť, uzurpovať im moc, ovládnuť ich a prostredníctvom pohybov ich prinútiť na ústup... Áno, môžete namietať, že čo s depresívnymi ľuďmi, ktorí sa nevládzu pohnúť a ktorým nemožno nakázať, aby z ničoho nič začali jasať, výskať, tancovať, poskakovať. Tak asi treba preskúmať, či depresívne stavy - alebo isté zdedené, prevzaté, opatrované utkvelé myšlienky - ich priviedli k strnulosti a nehybnosti, alebo to bolo skôr tak, že najprv boli leniví, pohodlní, neaktívni a až v závislosti na takejto životospráve začali byť nadmieru skrúšení. Človek nie preto má danú schopnosť, dimenziu pohybu, aby ju nechal zakrpatieť. A potom: ten, kto sa dobrovoľne rozhodne pre nehybnosť, skadiaľ vie, že či práve istý druh pohybu nie je bránou k takým poznatkom, zážitkom, skúsenostiam, ktoré - azda aj v dôsledku nového spôsobu prekrvenia mozgu - spôsobia v jeho živote prevrat? Nemám rád ľudí, ktorým ani nenapadne, že ciest je viac a ktorí si nikdy nezbalia cestovnú batožinu, nevykročia, neopustia prah svojho domu, ale už vopred naisto vedia, ktorá cesta je pre nich vhodná a ktorá nie. No bŕŕŕ... Radšej zhynúť na ceste ako zhniť v rodnej chatrči...“

„Doktor Bogdanoff, mám otázku,“ vykríkol netrpezlivo novinár Štefan.

„Nech sa páči!“

„Spomínali ste akúsi udalosť, na ktorú nás pripravujete. Máme to chápať tak, že pôjde o iniciáciu? O zavŕšenie kurzu? Veď podľa harmonogramu ešte zďaleka nie sme na konci...“

„Nedá sa jednoznačne povedať, že pôjde o iniciáciu. V istom zmysle vás nepoznám dosť dobre na to, aby som mal pocit, že práve táto skupina by si zasluhovala iniciáciu. Ide len o to, že z toho, čo sa tu doposiaľ udialo a povedalo, som usúdil, že musím prikročiť k aplikovaniu ďalších metód, pretože, ako som to už niekoľkokrát zdôraznil, teórie nepostačujú.“

„Máme teda očakávať radikálnejšie zásahy?“ spýtal sa Martin Schlossmann.

„Ale to sa predsa deje po celý čas,“ povedal Bogdanoff a dodal: „A takým bude aj navodenie stavu zmeneného vedomia - samozrejme bez pričinenia chémie - v ktorom sa budete môcť rozpamätať na vaše vlastné, prirodzene dané hlbinné rytmy. Tie si totiž nemôžete na nijakom seminári osvojiť. Najviac vecí sa aj tak naučíte len sami od seba - pretože seba sa neodvážite napodobňovať.“

Magistra Aglaja

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 22402   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE