ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48189

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 114 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Jainnyd

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     7.12. 07, 06:44

Kapitola siedma,

v ktorej doktor Bogdanoff hovorí o tom, že človek, ako ho poznáme dnes, bude zanedlho nahradený čímsi iným


Témou ďalšej prednášky doktora Bogdanoffa sa stal automatizmus v ľudskom konaní.

„Moji drahí, nachádzame sa vo zvláštnom období ľudskej civilizácie. Posledných päťsto rokov a najmä priemyselná revolúcia nám ukázali mechanizmy. Aby ste chápali: vďaka vede a filozofii sme sa v určitom období, mám na mysli čas od renesancie po osvietenstvo, naučili chápať prírodu i vesmír ako stroj. Takýto náhľad bol zaiste fascinujúci, pretože predstava, že vesmír funguje ako nejaký hodinostroj, ľudstvu priniesla pokušenie zasahovať. Skúmať, rozoberať, skladať, opravovať, vylepšovať. Ak niečo vnímame ako stroj, našou ďalšou myšlienkou je túžba manipulácie, ovládania stroja. Pud zotročovania je nevykynožiteľný. Stroje konštruujeme, aby nám slúžili.

Prednášku som začal tým, že žijeme vo zvláštnom období - viem, otrepaná fráza takisto ako aj výrok, že naša éra je prechodnou érou. V skutočnosti asi všetky éry sú prechodné, resp. ani jedna nie je prechodná, to len my, jednotlivec, kolektív, prechádzame z jedného bodu do druhého a máme potom pocit, že krajina sa okolo nás hýbe ako na nejakom filmovom páse. Áno, určite si teraz nejeden z vás pomyslel, že niet ničoho prirodzenejšieho ako byť na ceste - medzi narodením a smrťou. A že život je jeden veľký prechodový (transformačný) rituál, čiže nestály úsek medzi dvomi stálicami, ktorými sú narodenie a smrť. Ó, áno, narodenie a smrť naďalej zostanú hlavnými témami všetkých duchovných náuk, hoci sa občas bude zdať, že sú v úzadí, lenže práve ony sú hybnými pákami duchovnej skúsenosti a sú aj na pozadí toho, čo civilizácia bude v najbližších rokoch, desaťročiach riešiť. Tou veľkou témou, ktorú dnes ešte nevieme obsiahnuť, bude umelá inteligencia.

V zvláštnych časoch žijeme dnes preto, lebo sa technologicky a už aj psychologicky dostávame do fázy, v ktorej budeme schopní skonštruovať a eticky prijať stroj inteligenciou blízky človeku. Paradox našich čias spočíva predovšetkým v tom, že storočia sme si vesmír predstavovali ako poslušný, automatický a pomerne primitívny stroj, no fyzika dvadsiateho storočia ukázala, že elementárne častice reagujú aj na množstvo takých subtílnych podnetov, ktorých skúmanie spadalo skôr do oblasti psychológie a ezoteriky. V dvadsiatom storočí sme sa veľmi bolestivo museli zmierovať s predstavou, že priestor, v ktorom sme boli zabývaní, v ktorom sme mali svoj duševný aj fyzický nábytok sa rozletel - a nie v Hirošime prvýkrát - na márne kúsky, na kúsky kúskov. Vesmír prestal byť hodinostrojom. Nastal čas veľkých duševných revolúcií.

Jednou z najvýstrednejších a súčasne zdanlivo najmenej účinných, bola surrealistická revolúcia. Túto revolúciu vymysleli a viedli umelci - azda preto mala v spoločnosti len takú chabú, okrajovú ozvenu. Surrealistická vzbura za oslobodenie ľudského ducha sa vykrmovala „výdobytkami“ psychoanalýzy a prišla s jedným zaujímavým objavom - objavom v kruhoch špiritistov nie novým - automatickým písaním. Nuž, len povážte: umelecká revolúcia, ktorá hlása boj za čo najväčší priestor pre jednotlivca a jeho sny, používa metódu, ktorá sa volá automatické písanie. Automatizmus v službách individualizmu? Treba však asi chápať, že surrealisti pod automatizmom nemysleli otrockú poslušnosť spoločenským normám, ale spontaneitu.

Prečo som povedal, že surrealistická umelecká revolúcia bola neúčinná len zdanlivo? Je to jednoduché: naoko si len málokto všímal výčiny výstredných bohémov, ktorí sa za svojimi halucináciami vydávali do pralesov za šamanmi alebo prepadli užívaniu opiátov, no v podpalubí spoločnosti zatiaľ nenápadne prebiehalo odsávanie a preskupovanie surrealistických metód a objavov do obchodno-politickej mašinérie spoločnosti. Z umenia surrealistov, ako to dnešok ukazuje, najväčšmi profitovali nadnárodné firmy, reklamný priemysel, instantné ezoterické smery. Stačí si zapnúť televízor a už sa na nás večer čo večer valí láva reklamných surrealistických výjavov. Výdobytky surrealizmu skončili teda na opačnom brehu: namiesto vytúženej a ohlasovanej slobody, zotročenie reklamnou mašinériou. Namiesto spontaneity presne vykalkulovaná manipulácia, žonglovanie s obrazmi, symbolmi, asociáciami, analógiami, sémantikou, syntaxou. Surrealizmus sa rozdelil na partizánsky - to je ten pôvodný, dnes už prakticky mŕtvy - a na korporátny, čiže komerčný, ktorý je živý až priveľmi a ešte veľmi dlho aj bude.

Túto odbočku k surrealizmu som urobil preto, aby som sa mohol dostať k problematike šesťdesiatych rokov. Subkultúrne revolty tohto obdobia sa udiali v okamihu, keď už začínalo byť jasné, aké nebezpečenstvá pre vedomia jednotlivca predstavuje korporátne používaný surrealizmus. Nemusím hovoriť, že revolta šesťdesiatych rokov skončila neúspechom a že sny o originalite a spontánnosti jednotlivca mohli byť pochované. Stačilo jedno desaťročie - roky sedemdesiate - a vedomie západnej spoločnosti nadobro upadlo do stavu hibernácie. To, o čo sa my tu v Ústraní usilujeme, je možno spoločensky nebezpečná záležitosť. Najväčšie nebezpečenstvo však číha na nás samých, ktorí sme sa podujali na to, aby sme vykĺzli spod jarma navrstvených manipulácií. Nepoviem, že hľadáme pôvodnú čistotu ducha, pretože aj z tej sa už stal výhodný obchodný artikel. Samozrejme, na tovar sa postupne zmení všetko, no na výmene, na obehu tovaru je pekelné nie to, že ide len a len o peniaze, ale to, že je prítomný zámer. Vesmír, príroda, rastliny, živočíchy, minerály - to všetko jestvuje z vôle - z vôle k bytiu - ale nie zo zámeru. Možno mnohí z vás neuvidia hneď rozdiel medzi vôľou a zámerom, no verte či nie, toto je ten rozdiel, ktorému naši predkovia hovorili nebo a peklo. A my momentálne žijeme vo svete zámerov.

Ako som povedal, posledná, dosť slaboduchá revolúcia za oslobodenie ducha, sa udiala v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tie výboje, ktoré sa udiali odvtedy, boli už len simulácie, manipulácie, módne vlny, zastierania niečoho iného. Nijaká relevantná revolúcia - v duchu surrealistickej či undergroundovej z rokov šesťdesiatych - nás už nečaká. Niečo iné je dnes dôležité. Za posledných dvadsať rokov sa začal čoraz väčšmi vyjasňovať ďalší rozpor - rozpor medzi právami jednotlivca a vedeckými faktami, ktoré čoraz rukolapnejšie ukazujú, že ľudský organizmus je stroj, ľudské psyché funguje takpovediac na úrovni mincového automatu - koľko vhodíš, toľko dostaneš. Z toho vyplýva, že ľudia sú sériové výrobky, že veru možno sa budeme musieť vrátiť k mechanisticko-materialistickému vnímaniu vesmíru i života. Že to znie poburujúco? Možno. Lenže kvantová fyzika ruka v ruke s genetickým výskumom a informatikou v dramaticky krátkom čase zosadí človeka z jeho patetického piedestálu. Čo príde potom? Aká genetická mutácia? Aký tvor? To nevieme. Dnes bude stačiť, ak budeme dostatočne poctiví a priznáme si, že ani obhajoba starého sveta, starého chápania človeka nestojí zaveľa. Človek starého sveta vymyslel náboženstvá, rozpútal vojny, vynašiel ohromujúce vynálezy skazy, spôsobil si rakovinu a zničil flóru i faunu tejto planéty. Ak by nová bytosť mala byť taká, ktorá nebude produkovať lásku ani nenávisť a ktorá nebude ničiť, potom prečo by sme mali bojovať za zachovanie človeka starého sveta? Prečo by sme nemali pokorne a tíško ustúpiť. Do desiatich rokov vyrobíme tvora nám podobného (navštívil som niekoľko podzemných laboratórií a môžem s istotou povedať, že vedecký výskum je oveľa ďalej, než sa to navonok prezentuje) a staneme sa prvým živočíšnym druhom, ktorý nahradí sám seba svojou vylepšenou podobou. Potom, my, dožívajúci ľudia starého sveta, alebo my, bytosti v novej telesnej schránke, si budeme môcť položiť otázku, čo robiť s tradičnými duchovnými náukami, resp. ktorá z nich bude dostatočne flexibilná, aby pretrvala vo svete nových bytostí? Toto je veľmi vážna otázka, dnes to možno znie ako vedecká fantazmagória, možno sa na tom aj zasmejete, ale garantujem vám, že do desiatich rokov úsmevy primrznú.

Opakujem: sme v zvláštnej situácii: vďaka hnutiam new age sa zdôraznila sloboda ľudského ducha, ďalej: trvalo storočia, kým sme sa oslobodili od mechanistických predstáv a dnes sme v situácii, keď by sme mali priznať, že ako ľudstvo, aj s celým našim citovým svetom, duchovnými ideálmi, romantickým rojčením, sme v koncoch a jediné, čo pre seba ešte môžeme urobiť, je premeniť sa na stroje. Poviem vám to takto: účelom tohto pobytu v Ústraní je rozpoznať v sebe škodlivé, staré, nepotrebné, neužitočné, zaťažujúce psychické automatizmy, čiže zbaviť sa v sebe starého stroja, úplne anulovať v sebe strojovosť, ale nie preto, aby sme uvoľnili priestor vrtošivému, romantickému, individualistickému vyčíňaniu...“

V tom okamihu sa miestnosťou rozľahli rozvášnené stony a vzdychy.

Poslucháči ako jeden človek pozreli na doktora Bogdanoffa.


Magistra Aglaja

Foto: Peter Macsovszky

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 19916   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE