ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:44037

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 90 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Williamhof

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



O snároch pokračovanie
@ alternatívne vedy     6.12. 07, 04:50

© Jolande Jacobi, PhD.

Predchádzajúca časť: http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=6124

Technika výkladu sa zvyčajne riadila presne určenými, tradíciou preverenými pravidlami. Princípom, ktorý stál za výkladom, bola analógia. Každý sen bol alegóriou a jeho symbolizmus závisel od podobností. Napríklad v Astyagovom sne vinič vyrastajúci z lona jeho dcéry Mandane zodpovedal synovi, ktorého čakala, pričom rozrastajúca sa réva symbolizovala synovu vládu nad celou Áziou (podľa Artemidora). Alebo iný príklad: v Traumbüchlin od autora menom Gualtherius Ryff (1540), lekára, matematika, skúseného majstra v kuchárstve a staviteľstve, sa píše: „Keď sa niekomu sníva o tom, že sa rozpráva s Maurom, tak nasledujúci deň dostane nákladný voz naložený uhlím,“ pretože obaja sú čierni! Podobnosti medzi slovami, číslami, farbami, zvukmi, ďalej páry protikladov ako horúce a studené či deň a noc, ako aj kombinácie asociácií zohrávajú v interpretačnej technike klasických snárov podobnú úlohu, akú v hlbinno-psychologickej teórii výkladu snov hrajú skrátené podoby slov a mien, novovytvorené slová alebo výrazy pripomínajúce prerieknutia. Interpretácie, ktoré sa opierajú o spojenia s astrológiou, boli podporované vierou v obojstranné pôsobenie, v spojitosť a súvislosť senzibility týkajúcej sa všetkého v kozme. Toto presvedčenie zakorenené už v babylonsko-chaldejskom pohľade na svet sa zakladalo na vzťahu medzi mikro- a makrokozmom. Niekedy dokonca mali sny rozličné významy podľa toho, ako boli rozostavené hviezdy a mesiac. Aj teórie o pôsobení telesných štiav (krv, žlč, hlien a „čierna žlč“ z antickej predstavy o činnosti tela; pozn. prekl.) a temperamentov sa tiež brali do úvahy. Napríklad ľudia sangvinického temperamentu často snívali o piesni, jedle, tanci, hre a bitke; cholerici o vraždách a požiaroch; melancholici o strate nálady a o čiernych veciach apod. Vo výkladoch sa brali do úvahy aj dvojité významy niektorých slov, pretože sa považovalo za všeobecne známe, že keď sen zdôrazňuje jeden význam, tak zároveň poukazuje na ten druhý. Niekedy sa snový obraz vzťahoval na nejakú životnú situáciu, napríklad výstup na horu znamenal postup v povolaní. Alebo keď sa niekomu snívalo, že je v Raji, znamenalo to, že bude bez manželky (alebo ju stratí).

Pevný symbolizmus, ktorý si nikto netrúfol narušiť, umožňoval interpretáciu mnohých typov snov. Tak napríklad ústna dutina značila dom; zuby jeho obyvateľov, čiže príbuzných; hlava symbolizovala otca, ľavá ruka zas manželku (bežný druh symbolizmu, ktorý znovu oživili pevné interpretácie Freudovej školy). Vo veľmi rozšírenej a často používanej moslimskej interpretácii snov slúži ako určitý slovník snového jazyka Korán. Napríklad vajce má vždy niečo do činenia so ženou, pretože v Koráne sa píše, že „žena je ako vajce ukryté v hniezde“. (pozn. Autorky: Gabdorrhachaman = Abd el-Rahmán ibn Nasr. (Moslimský snár alebo učenie a výklad snov podľa Arabov...) Prvý francúzsky preklad od Pierra Vattiera, Paríž 1664. Anglickú verziu pozri podľa Frank Seafield: The Literature and Curiosities of Dreams. London 1865, 2 zväzky.) Ale keď sa hovorí, že „strukoviny vo sne znamenajú nešťastie“ (Artemidoros), tak to musíme vnímať iba ako vplyv ľudovej povery. Slovné hračky, zmena poradia písmen, ich nahradenie číslicami či iné nástroje tejto prečudesnej myšlienkovej akrobacie sa často používali nielen na dôvtipné vydolovanie významu zo sna, ale aj na jeho vynútenie doslova hrubou silou. A napokon, do textov sa kvôli opisovačom, prekladateľom a rozličným spôsobom čítania dostalo veľké množstvo hrubých chýb. Tieto chyby však slepo dôverčiví ľudia prijímali úplne nekriticky, čím prispievali k zmätenej mase absurdít, ktorými dodnes oplýva väčšina snárov.

Nespočetné množstvo rukopisných snárov, žltnúcich zubom času a takmer nečitateľných, leží v archívoch a čaká na rozlúštenie. Pôvod snárov siaha do dávnej minulosti. Slávna knižnica kráľa Aššurbanipala v babylonskom Ninive vlastnila snový kánon napísaný na kamenných tabuľkách. Najstarší dnes známy snár na papyrusovom zvitku (pozn. autorky: Manuscript Nr. 10683 z tretej série Chester-Beatty Gift, adaptoval a vydal A. Gardiner, London: British Museum, 1935) pochádza z Der-el Medineh v Egypte z čias 12. dynastie (asi 2000 až 1790 pr. Kr.). Hoci je dosť poškodený a zachovaná ostala len stredná časť, nielenže nám umožňuje hlbšie nahliadnuť do metód výkladu snov tých čias, ale má aj veľký kultúrny a historický význam. Tento snár opisuje „dve oproti sebe stojace kategórie“ ľudí, konkrétne nasledovníkov Hora na jednej a Seth-Typhona na druhej strane. Ich sny a im zodpovedajúce interpretácie sú zachytené v stručných riadkoch usporiadaných do podoby tabuľky. „Dobré“ sny sú zapísané čiernym atramentom a „zlé“ červeným, pretože červená, čiže farba krvi, znamenala všetko zlovestné. Zvyčajná, ustavične sa opakujúca formula, ktorou sa uvádzali tie riadky, bola „Ak človek vidí sám seba, ako tak či onak robí ..., potom to znamená ...“. Napríklad, ak niekto vo sne videl sám seba v spoločnosti s niekým, kto bol od neho väčší, tak to bolo dobré znamenie, pretože to znamenalo rast vďaka vlastným schopnostiam. Na nasledovníkov Seth-Typhona, teda buď ľudí s červenými vlasmi (Paracelsus pred červenovlasými varoval a poverčiví ľudia sa ich boja dodnes), alebo iným spôsobom nápadných, sa vzťahujú iné pravidlá výkladu snov, než na „normálnych“ ľudí. Dobré aj zlé sny sa však uvádzali pre obe kategórie. To, čo robí tento papyrus zaujímavým, je opis Sethových ľudí a črty, podľa ktorých sa dali rozoznať, a všeobecné pravidlá, ako s nimi vychádzať, keď ich človek stretne. Obsahuje však aj okolnosti a podmienky ich pravdepodobnej smrti. Napríklad, Sethovi ľudia boli údajne posadnutí diablom, opilci, hašteriví a pudmi ovládaní, zvodcovia žien, starí mládenci či dievky, zväčša sa dožívajúci šesťdesiatky, často zomierajúci na epilepsiu - slovom, diabolskí ľudia. Pomedzi to vsunutý výkladový text napísaný v podobe dialógu je takisto hodný zmienky. V ňom Horus volá svoju matku Isis, aby ho ochránila pred hrozivými následkami jeho snov. Tie on, pochopiteľne, pripisoval Sethovým „machináciám“. Táto Horova invokácia Isis pozostávala z akéhosi exorcistického zaklínadla, ktoré by mal pred spánkom recitovať každý, kto chce mať dobré sny, a to po tom, ako si utrie tvár čerstvou trávou navlhčenou bobuľami a myrhou. Zjavne šlo o rozšírený zvyk.

Jeden slávny snár, ktorý až do dnešných čias ovplyvňuje tento druh literatúry, sa datuje do obdobia okolo dvetisíc rokov po spomínanom egyptskom. Ide o dielo Oneirocritica pozostávajúce z piatich kníh, ktoré napísal Lýdijčan Artemidoros z Daldis v druhom storočí nášho letopočtu. Toto dielo (dostupné aj v českom preklade: Artemidoros: Snář. Praha: Svoboda 1974, resp. v reedícii taktiež česky Bratislava: Ikar 2001, pozn. prekl.) prináša súhrn všetkého, čo ľudia danej dobe vedeli o snoch, a to jasným a prehľadne usporiadaným spôsobom. Pramene, ktoré pochádzajú z obdobia medzi týmito dvoma publikáciami, buď zatiaľ nie sú dostupné, alebo sú v tej či onej forme obsiahnuté v iných astrologických či vešteckých tradíciách. Medicínske využitie snov, egyptské a grécke inkubačné praktiky apod. sa istotne zachovali v bohatom materiáli o veštení, v každom prípade to však zatiaľ nikto zo starších autorov venujúcich sa snom nezhrnul v systematickej podobe porovnateľnej s Artemidorovým dielom. Práve on bol prvým, kto oneiromanciu rozvinul do skutočnej „vedy“. Cítil sa k tejto úlohe povolaný samotným Apolónom, a s nesmiernou usilovnosťou zozbieral nielen interpretácie a poznatky o snoch pochádzajúcich z tradície jeho vlastného národa, ale na svojich početných cestách zbieral všetko, čo mohlo mať hodnotu pre výklad snov. Boli v tom zabudnuté úryvky z náučných textov, z ľudových príbehov, a tiež, ako sám uvádza, z rozhovorov s pochybnými „darebákmi a čarodejníkmi“. Artemidorov snár je tiež usporiadaný podľa tematiky. Interpretácia začína šiestimi základnými pojmami -prirodzenosťou, zákonom, zvykmi, časom, zručnosťami a menom - a všetko sa vyvíja z týchto kategórií. Keď snový obraz zodpovedá prirodzenosti toho, čo vyjadruje (napr. ryba pláva vo vode), tak to značí niečo dobré. Ak je to naopak (napr. ryba na zemi), tak ide o zlé znamenie.

Sny sa rozlišujú podľa toho, kde a s kým sa v nich niečo udeje, na také, ktoré sú vlastné snívajúcemu, ďalej sny, ktoré sa týkajú niekoho cudzieho, potom sny všeobecné, verejné a kozmické. Závery sa potom vyvodzujú podľa toho, koho sa sny týkajú, teda či snívajúceho samotného alebo iných ľudí.

Artemidoros často majstrovsky využíval kľúče k symbolickému jazyku sna. V predhovore k Kapitole IV. hovorí:

„Ak sa niekto so správnym porozumením (teda ak rozumie správnym spôsobom) zamiluje do ženy, potom sa tá, ktorú miluje, neobjavuje vo svojej vlastnej podobe, ale ako nádherný kôň alebo zrkadlo, ako voda, čln, samica nejakého zvieraťa, ako časť odevu alebo niečoho na ten spôsob, ktorý sa dá chápať ako žena.“ (pozn. autorky: Artemidoros z Daldis: Snár. Citácie prevzaté pôvodne z nemeckého vydania z roku 1677)

Niečo podobné môžeme nájsť takisto (až na presnú formuláciu) aj v modernej príručke hlbinnej psychológie. Neprekvapuje, že v priebehu náročnej práce sa mu do textu vkradlo aj zopár pošmyknutí a absurdít, napríklad vtedy, keď píše, že ploché syrové koláčiky znamenajú podvod a klamstvo (pozn. autorky: ibid., I,69). Keď však každému vykladačovi snov odporúča, aby svoje interpretácie dôkladne podložil, aby ho nepovažovali za babráka a podvodníka (pozn. autorky: ibid., IV,20), prezrádza tým mimoriadne jemné a citlivé psychologické pochopenie svojich klientov, ktoré mu zabezpečilo takú dlhotrvajúcu slávu. Takže on už vtedy vedel to, čo naši súčasní psychológovia zdôrazňujú ako dôležité pri výklade:

„...vedieť a brať do úvahy, akému typu osoby sa sen prisnil, aké je jeho povolanie, do akej spoločenskej triedy patrí, ako sa volá, akým vlastníctvom a majetkami disponuje, akej je telesnej konštitúcie, aký život dosiaľ žil, a akého veku sa dožil.“

Bolo tiež dôležité zistiť mravy a zvyky rozšírené v okolí, v ktorom snívajúci žije, ba dokonca aj jeho náladu - skrátka všetko, čo sa dnes v analytickej terapii nazýva „osobný a psychologický kontext“.

Špekulácie o číslach spojených so snami, ktoré dnes tvoria základ rozšírených „lotériových snárov“, nachádzame už aj u Artemidora. Nevyužíva ich len na spájanie alebo kombinovanie obrazov zodpovedajúcim písmenám v slovách, o ktorých sa človeku sníva, ale aj v dlhých a zložitých inštrukciách, ako zistiť, koľko rokov bude mať osoba, keď zomrie (pozn. autorky: ibid., II,70).

Artemidorove Oneirocritica vyšli prvýkrát tlačou v gréčtine v Benátkach v roku 1518. V nemeckom vydaní ich sprevádza detailné pojednanie o rozlišovaní a interpretácii snov, ktoré napísal Philipp Melanchton. Tento protestantský teológ a priateľ Martina Luthera sa sám intenzívne zaoberal astrológiou, veštením zo snov a podobnými vecami. Vo svojom pojednaní bojuje za „správny“ a „bohabojný“ spôsob výkladu snov, pričom sa odvoláva na posvätnú „snovú prax“ v Biblii a na využitie snov v medicíne.

„Náuka o výklade snov“ dosiahla v Artemidorovi svoj vrchol. Jeho nasledovníci rozšírili Oneirocritica len niekoľkými dodatkami, ktoré slúžili na to, aby dielo prispôsobili aktuálnemu politickému a spoločenskému vývoju. Snár, ktorý napísal Astrampsychus (pozn. autorky: Astrampsychus: Oneirocriticon. Graece et. Lat. a Jos. Scaligero digest. Oracula metrica. Paris, 1607), o autorovi ktorého sa predpokladá, že bol perzským mágom zo 4. storočia, opäť kráča v stupajach babylonsko-chaldejskej metódy, pričom usporadúva svoje poznatky do krátkych veršov:

„Bežať vo sne prezrádza neodvratnosť okolností.
Umývať si ruky vo sne značí oslobodenie od strachu.
Strihať si vo sne vlasy znamená straty v podnikaní.“


Vedúcou osobnosťou medzi arabskými vykladačmi snov bol Gabdorrachaman, ktorého dielo publikovali v roku 1664 vo francúzskom preklade pod názvom L’Onirocrite musulman, ou la doctrine et inerprétation des songes selon les Arabes, par Gabdorrachaman, fils de Nasar (pozn. autorky: Gabdorrhachaman = Abd el-Rahmán ibn Nasr. (Moslimský snár alebo učenie a výklad snov podľa Arabov...) Prvý francúzsky preklad od Pierra Vattiera, Paríž 1664. Anglickú verziu pozri podľa Frank Seafield: The Literature and Curiosities of Dreams. London 1865, 2 zväzky.) Obsahuje čudesnú zmes náboženských výkladov založených na Koráne, ale ofarbených astrológiou a ukotvených v ľudových poverách. Jeho nezvyčajnosť spôsobuje, že je len ťažké pochopiť ho so sympatiou. Ak sa napríklad niekomu sníva sen o obielenom, no neznámom dome, tak tento dom symbolizuje vlastný hrob. Ak však ten dom nie je obielený, tak znamená získanie manželky. No okrem takýchto vecí sa tam tiež nachádzajú výklady o zuboch podobné tým, ktoré sú nám známe zo všetkých ostatných snárov.

Dielo z 9. storočia od dvorného lekára a vykladača snov slúžiaceho na dvore Kálifa Al-Mamúna, známe v nemecky hovoriacich krajinách ako Achmets Traumbuch (pozn. autorky: Oracula sybillina et Gallaeus. Amstelodami 1689) pojednáva v tristo štyroch tematicky zoradených kapitolách najskôr o snoch panovníkov (ktoré pochopiteľne môžu dopadnúť jedine priaznivo!) a potom o snoch bežných smrteľníkov. Z hľadiska kultúry je, čo sa týka štýlu, toto dielo nasledovníkom predchádzajúceho snára.

Trochu odlišným snárom, no tiež pôvodom východný, je Sifat-Sirozah, snár napísaný v perzštine a gudžarátčine (pozn. autorky: Sifat-i-Sirozah. preložil J. Wilson v diele Parsee Religion, as Contained in the Zend-Avesta. Bombay, 1834), ktorý mal obrovský vplyv na životné postoje Zarathuštrových nasledovníkov. Do dnešných dní len zriedka chýba v niektorej rodine tohto ľudu. Jeho interpretácie sú založené na vzťahu medzi snom a dňom mesiaca, ako napríklad:

„Šiesty deň mesiaca pripadá Churdádovi, anjelovi zodpovednému za všetku vodu a rastlinstvo. Je to deň, ktorý prináša šťastie a je priaznivý pre sadenie stromov, pitie vína, krviprelievanie, dlhé cesty a svadby... Deti narodené v tento deň budú mať zlý charakter. Ľudia, ktorí ochorejú v tento deň, sa rýchlo uzdravia, atď.“

Pozn. Prekl.: Táto štúdia žiačky C.G. Junga bola pôvodne publikovaná v časopise Ciba-Zeitschrift z júna 1945 pod názvom „Traumbücher“. Keďže sa nám napriek značnému úsiliu nepodarilo získať nemecký originál tejto práce, využili sme anglický preklad, ktorý vyšiel pod názvom „Dream-books“ v ročenke Spring. Jungian Thought & Archetypal Psychology, rok 1960, s. 36-54, ktorú vydával James Hillman vo vydavateľstve Spring Publications, The Analytical Psychology Club of New York.

(pokračovanie)

Preklad: R. Popescu

Foto: Peter Macsovszky

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 24441   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE