ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:44037

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 83 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Williamhof

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



O snároch
@ alternatívne vedy     3.12. 07, 03:52

© Jolande Jacobi, PhD.

Ak vychádzame z predstavy, že sny majú svoj vlastný zvláštny život, že sú deťmi noci a obývajú Podsvetie ako v Hésiodovej Theogónii, či prebývajú za bránami Západu ako v Homérovej Odysei, tak knihy, ktoré boli o nich napísané, môžeme prirovnať ku slovníkom alebo k ústave sveta snov. Snáre so svojimi usporiadanými zoznamami pravidiel a stereotypných výkladov určitých konkrétnych snových zážitkov pôsobia na človeka pomerne sucho, nie nepodobne zbierkam zákonov „bdelého sveta“. No podobne ako zákonníky, aj snáre zahŕňajú nesmierne bohatstvo ľudskej existencie a činov - až po tie najchúlostivejšie a najskrytejšie záležitosti - a zjavujú ich tomu, kto hľadá.

Z postojov jednotlivcov a ľudských spoločností k problematike snov sa dajú vyvodiť ďalekosiahle dôsledky o tom, akú majú životnú filozofiu (svetonázor, Weltanschauung). Na sny sa zvyčajne pozerá niektorým z nasledujúcich spôsobov: ako posolstvo od božstva, ako správa z vyššieho sveta, ako prorocká inšpirácia, ako varovanie od vyšších síl, ako reflexná reakcia na vonkajšie a vnútorné podnety, ako „splnenie želaní“, ako náhodné zhluky obrazov tvorených „útržkami denných udalostí“, ako výmysly mysle, či napokon ako čistý nezmysel. Sny prichádzajú od Boha - sny pochádzajú zo žalúdka. Interpretácie sa pohybujú medzi týmito dvoma pólami a umožňujú vznik aj tých najextrémnejších variantov. V zásade sa však vždy rozlišovali dva druhy snov: nadprirodzené a prirodzené. Celkove bolo pre dávnejšie doby typické skôr uprednostnenie božského či občas démonického pôvodu snov, kým neskoršie doby odvodzovali sny prevažne od mentálnych či fyziologických javov. Popri tomto voči starším prístupom protichodnom uhle pohľadu však naďalej prežíva aj v podstate rovnaká starobylá tradícia, a to v nespočetných snároch. Tá tradícia sa skrz ne odnepamäti vinie ako červené vlákno, svedčiac o stálom prežívaní jadra magickej viery medzi ľuďmi, ktorých nedokážu uspokojiť logické, materialistické riešenia. Je to preto, lebo mágia a mysticizmus patria k pôvodnej, primordiálnej vrstve psychiky. Tieto knihy sa navzájom líšia vo svojich konkrétnych podobách, vo vysvetleniach, ktoré ponúkajú, no aj v spôsoboch, akými obliekajú svoje témy, aby boli v súlade s duchom svojej doby a kultúry. Aj napriek tomu všetkému sú však do dnešných dní až zarážajúco podobné nielen v teórii a metóde, ale aj v obsahu svojich interpretácií. Tie sa často prenášajú bez zmeny, s dodržaním aj tých najmenších detailov, bez ohľadu na to, či autorom bol Bohom vyvolený prorok alebo jarmočný vykladač snov.

V histórii ľudstva viera v sny nikdy nevymizla a vždy tu boli prítomné aj výklady snov. Vo veľmi dávnych dobách sa vykladanie snov považovalo za vysoké umenie a študovalo a používalo sa ako veda. Pre tie sny, ktoré boli čistým nosičom Božieho slova zreteľne a neomylne zjavujúcim Jeho vôľu, akými boli takmer všetky sny v Biblii, bol akýkoľvek výklad nadbytočný. Interpretácia však bola nevyhnutná pre tie sny, ktorých symbolický a záhadný spôsob vyjadrenia vyžadoval preklad do každodenného jazyka, pretože len vtedy bol ich význam užitočný pre človeka.

Prístup ku snom však nikdy nebol jednoduchý. Bolo treba presekať cestičku cez hustý podrast hieroglyfov, prirodzeného, na obrazoch závislého jazyka duše. Ľudia preto vždy mali naliehavú túžbu usporadúvať mnohotvárne snové obrazy podľa určitých pravidiel a tak zjednodušovať dešifrovanie ich hlbšieho významu. Urobili to tak, že vyvinuli systém, v ktorom každý sen, ktorý sa človeku prisnil, zapadol do príslušnej kategórie, ktorej zodpovedal určitý spôsob interpretácie. V dávnych dobách nesiahal po týchto kľúčoch len jednotlivec z čisto osobných dôvodov; rovnako konali pre „dobro“ svojich záležitostí aj vodcovia armád, panovníci, ba aj štáty ako celky. Zistiť dostatočne včas, či vyhrajú v bitke, či kráľ umrie alebo či bude chudobná žatva, bolo pre nich bezpochyby rovnako dôležité, ako pre jednotlivca odhaliť, či nestratí všetko, čo má, či si nájde ženu alebo či ho neskláti choroba.

Vykladač snov mal vždy istým spôsobom špeciálne postavenie. Mohol byť človekom s povolaním, ako boli tí v Biblii, ale aj jedným z tých ľudí, ktorí existovali vo všetkých historických dobách a ktorí si urobili zdroj zisku z ľudskej hlúposti a ľahkovernosti. Mohol byť lekárom ako Hippokrates, Galénos, Paracelsus či Cardanus, alebo terapeutom ako moderný hlbinný psychológ. Nech už bol kýmkoľvek, vždy ho obklopovala vážnosť, bázeň, obdiv a očakávanie. Tí, ktorí dokážu vykladať sny, sú nadradení svojim blížnym. Mať schopnosť vidieť za obrazy duše totiž znamená získať moc nad ľudskými bytosťami, ako aj zvláštny vzťah k nadprirodzenému. Služby vykladačov snov využívali všetky vrstvy spoločnosti a ich živnosť, v minulosti rovnako ako aj dnes, všade prosperovala. V minulosti toho vykladača, ktorý sa pomýlil, potrestali a občas bol nútený za omyl zaplatiť aj životom, no reputáciu profesie ako takej to nikdy neohrozilo. Zmena, ktorá priniesla úpadok povesti vykladačov snov, prišla až vtedy, keď sa na nej začali priživovať šarlatáni a podvodníci, pokým s rozširujúcimi sa myšlienkami osvietenstva strácalo hodnovernosť všetko iracionálne.

Medzi prvými, ktorí sa preslávili umením predpovedať budúcnosť pomocou snov, boli Chaldejci. Aj v egyptskej, indickej a gréckej oneiromancii (veštení zo snov, pozn. prekl.) môžeme vystopovať chaldejské vplyvy. Za prvého predchodcu všetkých vykladačov snov a objaviteľa tohto „božského umenia“ sa všeobecne považuje Jozef, syn Jákobov, o ktorom rozpráva Biblia. Obyvatelia maloázijskeho Telmissu boli taktiež obzvlášť slávnymi vykladačmi snov.

Kedysi v tých dobách prekročili vykladači snov oblasť čisto intuitívnych inšpirácií a svoje veštby začali zachytávať do systematicky usporiadaných písomných záznamov. Z úsilia zachytiť pozorovaním získané a skúsenosťou potvrdené výklady sa postupne vyvíjala technika interpretácie a tiež čoraz rozsiahlejšia literatúra.

Prvá primitívna klasifikácia rozdelila sny na pravé (pravdivé) a falošné, to jest na také, ktoré si vyžadovali interpretáciu, a na také, kde by akýkoľvek pokus o výklad bol zbytočný. Homérove slová o dvoch cestách, ktorými nás navštevujú sny, sú všeobecne známe: Prostredníctvom rohov prichádzajú pravé sny, ktoré sa splnia; cez slonovinu prichádzajú zas tie falošné, nerealizovateľné. Predpokladal sa princíp, že „pravda“ sna vyplývala v konečnom dôsledku z vnútorných a vonkajších okolností a vplyvov, ktorým bol snívajúci vystavený. To sa vzťahovalo predovšetkým na to, nakoľko morálne si počínal v živote. Už v staroveku sa rozšírilo presvedčenie, že „nezmyselné“ sny pochádzajú z nerozumných chúťok, že sú príznakmi sýtosti či hladu fyzického organizmu, alebo „neskrotných“ vášní a pod., a tiež, že čím viac sa duch dokáže oslobodiť od pút tela, tým jasnejšie a „pravdivejšie“ sny dostane.

Druhý a stále prevládajúci pohľad, podľa ktorého sa môžu klasifikovať sny, korení práve z takéhoto moralizujúceho postoja. Tento postoj mimochodom sa v žiadnom prípade neobmedzoval výlučne na stredoveké myslenie; bol integrálnou súčasťou starovekých snáh o etický a morálny spôsob života. Podľa tohto pohľadu sa sny rozdeľovali na „dobré“, ktoré sľubovali radosť a šťastie, a „zlé“, ktoré ohlasovali smolu. Je jasné, že tie dobré pochádzali od Boha alebo Jeho nebeského vyslanca a prichádzali len dobrým ľuďom. No a rozumie sa samo sebou, že tie zlé prichádzali od diabla alebo nejakého démonického ducha. Istota v presvedčení, že len zlí ľudia môžu mať zlé sny, prepožičiavala vykladačom snov aj snárom možnosť pedagogicky napomínať a vplývať na morálku a mravy. V dôsledku toho zohrávali vo svojej dobe významnú rolu v náboženskom a duchovnom rozvoji.

Existencia príčinného spojenia medzi ľudským charakterom a jeho snovými víziami, ktoré sa prejavuje v hlbokom vzťahu medzi dušou a osudom, bola pre ľudí dávnych dôb očividnou realitou. Takto sa to však chápe aj dnes, pretože napokon aj dva moderné analytické prístupy, teda Freudova domnienka o význame splneného želania aj Jungova teória o kompenzačnej funkcii sna, spočívajú na rovnakom základe. Tento vzťah teda zrejme tvorí najdôležitejší uzol, v ktorom sa stretávajú moderné a staroveké koncepcie významu snov a ich interpretácie. Predstavy šťastia sa na seba všade na svete nápadne podobajú, zvlášť, ak majú niečo do činenia s „vonkajším dobrým osudom“. Súvisia s akumuláciou prestíže, moci, s víťazstvom, cťou, oficiálnym postavením, s peniazmi, ale zahŕňajú aj lásku, zdravie a dlhý život. Inak to však nie je ani pri negatívnych veciach, ktoré môžu ľudí postihnúť. Na základe toho sa dajú rozlíšiť také typické situácie a motívy v snoch, o ktorých sa dá za každých okolností jednoznačne povedať, či predstavujú dobré alebo zlé znamenia. Takže ak napríklad hlavný motív sna tvorí červená farba, čiže farba krvi, tak sa sen spravidla považoval za zlé znamenie. Naopak, sen o vlastnej smrti sa vykladal ako predpoveď dlhého života, a teda šťastia. Celkove však človek musí žasnúť nad tým, že množstvo týchto starých snárov aj napriek ich schematizácii výborne vystihovalo zložitosť čohokoľvek duševného a že bolo natoľko dobre prispôsobených na rozmanitosť života. Tým tvoria ostrý protiklad voči moderným snárom.

Vzdelanejší autori najvýznamnejších snárov okrem zvyčajného rozdelenia snov na prirodzené a nadprirodzené, pravé a falošné (t.j. na dobré a zlé) rozlišovali aj iné možnosti, aké typy snov môžu byť. Artemidoros rozlišoval šesť typov, Macrobius päť a Filip Melanchton rozoznával štyri typy snov, ktoré bolo možné chápať viac-menej ako podrobnejšie delenie dvoch základných skupín. Nie každý z týchto typov však bol podľa nich vhodný na „vedecký výklad“. V klasických snároch, predovšetkým v tých starších, sa materiál rozdeľoval podľa tematiky. Človek, jeho údy a orgány, jeho zamestnania, najčastejšie situácie v živote, choroby a starosti, nálady a radosti, príroda, zvieratá a rastliny z jeho okolia, bohovia a ich uctievanie a pod. poskytovali motívy rozličným kapitolám, do ktorých sa autori usilovali zahrnúť a interpretovať všetko, často od najbizarnejších detailov k najsubtílnejším obrazom. Mnohí sa vyžívali vo veršovanom štýle a snové obrazy aj ich významy prezentovali v trefných vetách vypĺňajúcich spravidla jednotlivé krátke riadky. Iní zas, ako napríklad v strednej Európe od stredoveku dodnes, jednoducho abecedne zoraďovali obrázky zo snov, aby tak uľahčili ich rýchle vyhľadávanie. Takéto abecedne usporiadané snáre, ktoré predstavovali aj určitý druh „vešteckých kníh“, boli veľmi rozšírené a sú známe aj pod názvami Sompnile Joseph alebo Sompnile Daniel (pozn. autorky: Pozri Max Förster: „Das Lateinaltenglische Pseudo-Danielsche Traumbuch“ in Tiberius II. Beiträge zur Mittelalterlichen Volkskunde. Braunschweig, 1910), pretože ľudová slovesnosť ich spravidla pripisovala biblickým postavám Jozefovi alebo prorokovi Danielovi. (pozn. Autorky: Cit. aj známy Oneirocriticon du Prophète Daniel, dédié au roi Nabuchodonosor, prvýkrát publikovaný v 16. storočí, ktorý vyzerá ako priamy vzor pre všetky podobné verzie, ktoré sa objavujú až do súčasnosti.)

Celkove môžeme rozlíšiť tri hlavné druhy snárov:

1.Také, ktoré vychádzajú z obsahu sna a vzťahujú ho na niečo v budúcnosti;

2.Také, ktoré odvodzujú svoje závery z okamihu, keď sa sen človeku prisnil (takzvané Traumlunare, čiže mesačné snáre alebo snové orákulá)

3. Také, ktoré sa používali spolu s hracími kockami, kartami, ťahaním lósov a inými spôsobmi veštenia.

Väčšinu významných autorov nájdeme v prvej skupine (Artemidoros, Cardanus atď.); len niektoré známejšie mená, predovšetkým z Blízkeho Východu, patria do druhej skupiny (napr. Astrampsychus a Nicephorus). Knihy z tretej skupiny tvorili v každej dobe výnimočne dobre predajný tovar a drvivú väčšinu z nich až do súčasnej doby môžeme charakterizovať ako využívanie pochybných poznatkov z podzemia ľudského sveta, čím sa ostro odlišujú od často extrémne jemného „poznania“ typického pre prvé dve skupiny.

(pokračovanie)

Pozn. prekl.: Táto štúdia žiačky C.G. Junga bola pôvodne publikovaná v časopise Ciba-Zeitschrift z júna 1945 pod názvom „Traumbücher“. Keďže sa nám napriek značnému úsiliu nepodarilo získať nemecký originál tejto práce, využili sme anglický preklad, ktorý vyšiel pod názvom „Dream-books“ v ročenke Spring. Jungian Thought & Archetypal Psychology, rok 1960, s. 36-54, ktorú vydával James Hillman vo vydavateľstve Spring Publications, The Analytical Psychology Club of New York.

Preklad: R. Popescu

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 26560   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE