ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47784

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 121 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: AndrewCew

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     29.11. 07, 23:43

Kapitola šiesta,

z ktorej sa čitateľ dozvie o tom, že možno aj milostné dobrodružstvá patria k životu na pobytových kurzoch duchovného rozvoja


„To nemyslíš vážne!“ vykríkol novinár Štefan, sediaci v jednom z ošúchaných, preliačených kresiel knižnice.

„Ale smrteľne vážne!“ povedala pokojným hlbokým hlasom Deliah, ktorá si zmenila meno na Dilúviu.

„To sa ti muselo snívať, alebo si mala nejaké halucinácie. Len si spomeň na svoje narkomanské obdobie!“

„Ti šibe, alebo čo? Už vyše roka som čistá. Medzitým som bola dvakrát v Indii...“

„No pekne, tam si si mohla nejaký ten fajný mátroš zabezpečiť, čo?“ Štefan bol opäť vo svojom novinárskom živle: vtedy sa cítil najlepšie, keď mohol byť uštipačný.

„India nie je len o drogách...“

„Však ja viem, aj o korení,“ poponáhľal sa s odpoveďou Štefan. „Ale teraz vážne. Ešte raz, pomaly, po poriadku mi porozprávaj, čo si to vlastne videla.“

„V lete sme boli s mojim manželom Peťom, veď vieš, v umeleckých kruhoch mu hovoria Gintomas, v Grécku a tam som to videla na vlastné oči, za bieleho dňa, na ulici, prisahám, že som čistá, ani ouzo som si nehrkla... Normálne sme šli po chodníku a zrazu vidím, že sa po ceste rúti nejaké dosť otrieskané auto, biela Lada, na to človek nezabudne, Lady nájdeš už len na Balkáne, skrátka rúti sa tade ako zmyslov zbavené a ja kričím na Gintommyho, že pozor, zrazí ťa...“

„To je dobré: auto zbavené zmyslov... To sa teda nepočuje každý deň. Na písanie básničiek si ešte nepomášľala?“

„Prestaň vyrývať, dobre?! Radšej počúvaj!“

„Dobre, biela Lada a -?“

„V tej Lade nikto nesedel. Chápeš? Vozidlo sa rútilo po ceste bez šoféra! A to nie je všetko...“

„Jazdec bez hlavy!“ vykríkol víťazoslávne Štefan. „Moderná obdoba jazdca bez hlavy!“

„Si vtipný. Auto bolo bez šoféra a neboli v ňom ani sedadlá! Videla som, ako nehybné ruky hýbu volantom, prevodovou pákou, brzdu a plyn stláčali neviditeľné nohy. Myslela som si, že odpadnem! Ľudia na chodníku sa zastavovali a prizerali sa...“

„Niekto ho riadil diaľkovým ovládačom,“ povedal sucho Štefan. „Ozaj, a Gintomas prečo neprišiel do Ústrania?“
„Gintomas je na koncertnej šnúre. Ale ty mi neveríš, že som videla auto bez jazdca, čo?“

„A čo dostanem, ak uverím?“ spýtal sa Štefan hlasom zvodcu.

„Prosím ťa prestaň blbnúť, nemám na takéto veci náladu...“

„Mám na izbe schované víno. Nedáme si?“

„Si blázon, alebo čo?“ Dilúvia vytreštila oči. „Bogdanoff nás vyhodí, ak sa to dozvie...“

„Bogdanoff je blázon a šarlatán,“ povedal Štefan. „Ja na tie veci, čo tu tára, neverím. Som tu ako investigatívny žurnalista, chápeš? Som členom spolku Pyrrhos a cieľom členov je odhaľovať a strápňovať na verejnosti šarlatánov.“

„Štefan,“ povedala Dilúvia a zhlboka sa nadýchla. „Mne je jedno, kto sem prečo prišiel. Ja sa tu naozaj chcem niečomu priučiť.“
Štefan sa naklonil k Dilúviii a dotkol sa jej kolena. Nastala chvíľa ticha. Dilúvia sa ani nepohla.

„Skutočne?“ spýtal sa Štefan šeptom.

„Skutočne,“ zašeptala Dilúvia a sklopila svoje veľké tmavé oči.

„Ale pohárik vína si so mnou zato ešte môžeš dať. Či ani to nie?“

Dilúvia si ukazovákom brnkla po spodnej pere a povedala:

„Môžem.“

Fľašu suchého červeného, ktorú Štefan schovával na svojej izbe, kým Štefanov spolubývajúci bol na meditačnom sedení, stiahli za necelú polhodinu. Neopili sa, iba sa dostali do povznesenej nálady. Zábrany opadli a po počiatočných ťarbavých bozkoch nasledovali odvážne dotyky. Odtrhli sa od seba, až keď k nim z chodby doľahli kroky účastníkov meditačného sedenia. Dohodli sa, že keď dom úplne stíchne a keď už všetci budú spať stretnú sa v sprche.

„Myslíš, že aj sem príde?“ spýtal sa Štefan a pobozkal nahú Dilúviu na plece.

„Kto?“

„No predsa neviditeľný vodič. Nie jazdec bez hlavy, ale šofér bez Lady...“

„To nie je smiešne!“

„No dobre, tak sa venujme niečomu inému,“ zašeptal vzrušený Štefan a svojim mocným, i keď trošku mľandravým telom pritlačil krehučkú Dilúviu k vykachličkovanej stene sprchy.

„Štefan, ja nechcem Gintommyho podviesť,“ povedala Dilúvia vláčnym hlasom a skúseným pohybom sa vyšvihla na svojho nápadníka, pričom sa mu stehnami mocne ovinula okolo bedier. Takmer súčasne sa prestali brániť prílevu vášne a oheň súlože premenil bdelosť ich zmyslov na popol. Ani si nevšimli, že v sprche nie sú sami.

Pri umývadle totiž stál Bogdanoffovov asistent a opovržlivo pozoroval ich dychčiace, rytmicky sa pohybujúce mokré telá. Nepočkal, kým vyvrcholia; tíško vykĺzol dverami, nesúc so sebou korisť odhaleného tajomstva.

Na druhý deň po raňajkách Bogdanoff využil chvíľu, kým poslucháči dopíjali čaj. Pozrel na Dilúviu, no svoje slová adresoval novinárovi:

„Tak čo pán Kušírik? Akú ste mali noc?“

Novinár Štefan mlčal. Dilúvia hľadela von oknom.

„Podľa mňa,“ ujal sa po chvíľke zlovestného mlčania Bogdanoff, „prišlo veľmi vhod, že medzi vami a slečnou Dilúviou vzniklo sexuálne puto.“

Miestnosťou sa rozľahol pobúrený šum. Šálky a lyžičky cinkli o tanieriky.

„Na príklade vášho vášnivého vzťahu sa budú môcť ostatní účastníci tohto kurzu kadečomu priučiť...“

„A čo také?“ Dilúvia sa snažila byť drzá, zrazu jej bolo jedno, či ju z kurzu vylúčia, alebo nie.

„Nebojte sa, Delia, či, ehm, Dilúvia... Nevylúčim vás z kurzu. Iba vás nasťahujem k pánovi novinárovi, aby ste mohli žiť manželským životom, kým kurz trvá.“

„Protestujem,“ ohradil sa novinár Štefan.

„Nemôžete,“ povedal pokojne Bogdanoff.

„Ako to?“

„Pretože vylúčim vás...“

„Nech sa páči!“ zakričal novinár.

„... aj slečnu Dilúviu...“

„Nebude mi to prekážať,“ vycedila zo seba heroicky Dilúvia.
„... a rozpustím celý kurz,“ dokončil Bogdanoff. „A hádam si nechcete vziať na triko zničenie úsilia ostatných.“

Nastalo ticho.

Doktor Bogdanoff pomalým pohybom vrátil šálku čaju na stolček. Potom povedal:

„Tak, ako sa rozhodnete?“

Novinár aj Dilúvia mlčali, pohľadom blúdili po ostatných účastníkoch, daromne hľadajúc náznak solidarity.

„Súhlasíme,“ povedal nakoniec novinár Štefan.

„No vidíte!“ usmial sa priateľsky doktor Bogdanoff.

„Ale to akože budeme bývať v trojici, so Štefanovým spolubývajúcim?“ spýtala sa znechutená Dilúvia.

„To nechajte na nás,“ povedal oceľovým hlasom Bogdanoffovov asistent.

„Ručím vám za to, že neoľutujete!“ Doktor Bogdanoff sa rozrehotal až mu zabehlo a asistent, ktorý sa od neho nikdy ani na chvíľu nevzďaľoval, ho musel poriadne pobúchať po chrbte.


Magistra Aglaja

Foto: Peter Macsovszky





pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 19307   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE