ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:53822

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 84 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Ahomapanny

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     22.11. 07, 23:57

Kapitola piata,

v ktorej sa doktor Bogdanoff na chvíľu vráti k problematike budhizmu

Prestávku medzi dvomi meditáciami doktor Bogdanoff využil na to, aby doprial svojmu močovému mechúru úľavu. Keď sa vracal zo záchoda, niečo mu brnklo mysľou a tak sa obrátil a zašiel do knižnice.

Tam narazil na Angličana, ktorý v Ústraní používal meno Gampo a doposiaľ sa do debát nezapájal.
Gampo bol človek vysoký, chudý, jeden by povedal, že asketický. Ryšavosť jeho vlasov len podčiarkovala nepokoj, ktorý vyžarovala z jeho neprestajne kmitajúcich očú.

Keď vo dverách zbadal Bogdanoffa, roztržitým, strnulým pohybom vrátil knihu na policu.
Doktor Bogdanoff sa naňho usmial a dal sa do hľadania publikácie, v ktorej si zrejme chcel niečo overiť.

„Myslím, že to, čo hovoríte o budhizme, je zavádzajúce,“ podotkol nesmelo Gampo.

„To je možné,“ zamrmlal Bogdanoff a ani neodtrhol zrak od police, v ktorej sa práve prehrabával.

„To sa nesmie,“ začal sa osmeľovať Gampo.

„A čo také?“

„Zavádzať ľudí...“

Bogdanoff sa narovnal a uprene sa zahľadel do Gampových nepokojných sivých, ako keby perleťovou glazúrou potiahnutých očí.
„Človeče, vy si ešte stále myslíte, že slovami, tými obmedzujúcimi pravopisnými pravidlami, ktoré momentálne máme k dispozícii, môžeme niečo vyjadriť tak číro, aby to nevyznelo ako podvod?“

„Zavádzať sa nesmie!“ Gampo s prísne vztýčenou hlavou odolával Bogdanoffovmu spaľujúcemu pohľadu.

„Súhlasím,“ povedal pomaly Bogdanoff. „Väčšinou nezavádzame zámerne. No... možno politici... Politici však, keďže ich mozgy sa ešte stále nachádzajú na veľmi primitívnej úrovni, veľmi často uveria tomu, čo hovoria...“

„Chcete tým povedať, že keďže nie ste politik, neveríte tomu, čo hovoríte?“ V Gampových očiach sa objavil víťazoslávny lesk.
„Dobrá otázka,“ povedal Bogdanoff. „Ale nič viac!“

„Ako to myslíte?“

„Akákoľvek bude moja odpoveď, bude len a len zavádzaním. A to bez ohľadu na to, či ju za zavádzanie budete považovať vy alebo niekto iný. Zavádzanie sa totiž deje samo, živí sa samým sebou, samo si vyhasína svoj život, samo sa rozohňuje a rozhojňuje.“

Bogdanoff sa krátko zarehotal.

„Robíte si zo mňa blázna!“

„Nie, drahý priateľu, verte, že nie. Vy sám si zo seba robíte blázna.“

„Neverím vám.“

Gampo sa rozhodol bojovať.

„Ani nemusíte. Stačí, ak budete veriť sebe. Ak, pravda, máte na to dostatok odvahy. Nebojím sa, že by ste mali. Väčšina ľudí nemá odvahu veriť v seba. Preto sa zavádzaniu tak dobre darí. Môžete ľudí oboznámiť s akoukoľvek pravdou, spoľahlivo si to prekrútia vo svojich mozgoch tak, aby potom mohli učiteľa či proroka ukrižovať, upáliť, otráviť. Možno Budha nezomrel na starobu, možno tú otrávenú či pokazenú rybu nezjedol náhodou...“

„Kam tým mierite?“ opýtal sa Gampo.

„Možno si ju otrávil sám, lebo už mal ľudí a ich prekrúcačiek a mudrovačiek plné zuby a možno ho otrávil niektorý zo žiarlivých žiakov... Čo my vieme?“

„Ale legendy predsa...“

Bogdanoff ho mávnutím ruky zahriakol a povedal:

„Drahý priateľu, nemám veľa času. Musím sa vrátiť do meditačnej sály. Tak von s tým, čo máte na srdci?“

„Nesúhlasím s vašim tvrdením, že meditačné zásedy sú krokom späť,“ povedal Gampo.

„Váš nesúhlas vám nikto neberie. Uvedomte si však, že toto nie je budhistický kláštor.“

„Akúkoľvek meditáciu tu vyučujete, neviete, čo je to meditácia...“

„Ale nevravte!“ zdvihol pobavene obočie Bogdanoff. „A nie ste tu náhodou prikrátko na to, aby ste mohli vynášať takéto súdy?“

„Tak dobre, možno viete, ale pod tým termínom rozumiete niečo iné...“

„Nepochybne,“ povedal Bogdanoff. „Každý z nás pod každým slovíčkom rozumie niečo iné. Keby sme všetci rozumeli navlas to isté, bez najmenšej odchýlky, potom by stačilo, keby túto planétu obýval jediný človek a rozmanitosť názorov a fantázií by zanikla.“
Gampo sa zhlboka nadýchol.

„Doktor, meditácia nie je prostriedok na to, aby človek na niečo prišiel. Takže výrok, že ľudia aj bez dlhých meditačných zásedov vedia to, čo vedieť majú, je vyložená hlúposť!“

„Počkajte. Tak si to zopakujme. Podľa vás sa v meditácii nemá na nič prísť, ale súčasne, ako tvrdíte, je hlúposť myslieť si, že aj bez meditácie by mohol niekto vedieť niečo, čo iní vedia len vďaka meditácii... Nuž ale, keď sa v meditácii nemá na nič prísť, tak na nič prísť možno aj bez meditácie, či nie?“

„Nechytajte ma za slovíčka!“ povedal podráždene Gampo.

„Ja? Vy ste začali!“ Bogdanoff vydul líca a zatváril sa ako urazené decko.

„Meditácia je o vnútornej premene, o tom, aby sme sa stali lepšími, láskyplnejšími a súcitnejšími...“

„Drahý Gampo! To, čo mi tu hovoríte, nie je nič iné ako pokresťančené chápanie budhizmu. Uvedomujete si to? Vy nie ste budhista, ale budhológ. Alebo ani to nie. Pozrite sa. Pred chvíľou ste povedali, že v meditácii nemá ísť o nič. Teraz tvrdíte, že meditácia je o vnútornej premene. Zrejme to mám chápať tak, že vnútorná premena je nič. A chcete povedať, že napríklad milióny Afričanov niekde v pralesoch a na savanách, ak sa tam učenie o budhistickej meditácii nedostane, nikdy nezažijú vnútornú premenu? To je veľmi kresťanské chápanie. To je, ako keby ste povedali, že najdokonalejšie náboženstvo na svete je kresťanstvo a v rámci kresťanstva katolícka cirkev a kto v ňu uverí dostane sa do neba a kto nie - do pekla. Kam sa potom dostanú budhisti, ktorí sa s kresťanstvom buď nestretnú alebo ak sa aj stretnú, nepochopia hneď, že sa stretli s najdokonalejším náboženstvom... Ako by aj mohli, keď podľa nich náboženstvo vymysleli ľudia a bohovia sú nespoľahliví, vrtošiví?“

„A podľa mňa,“ povedal rozpálený Gampo, „nie je pravda, že budhisti oddeľujú tých, ktorí vnímajú jednotu od tých, ktorí ju nevnímajú. V budhizme nejde o to, aby sme vedeli, kto čo a ako vníma. V budhizme sa každý stará sám o seba a nie o druhých...“
„Výborne, Gampo! Sme na jednej lodi. Aj ja si myslím, že starosť o seba je prvoradá. Ale povedzte, máte pocit, že nebudhisti sa nestarajú o seba, ale o druhých? Máte pocit, že žijeme v súcitnom svete, kde každý sleduje, ako by tomu druhému pomohol?“
Gampo však akoby Bogdanoffa nepočúval, kazateľská horúčka ho úplne schvátila:

„Jedinou starosťou budhistu je dostať sa z duality!“

„Čiže ľudia sa delia na tých, ktorí sa z duality dostať chcú a na tých, ktorým to ani nenapadne a ktorých za celý život nebude trápiť, či existuje alebo neexistuje nejaká dualita!“

„Bogdanoff! Vám pýcha zatemnila myseľ!“

„Samozrejme, priateľu, samozrejme,“ povedal doktor Bogdanoff pokojne. „Len si, prosím, uvedomte, že tárať tu čosi o jednote a dualite je takisto prejavom zotrvávania v dualite. Raz nechápem, o akej jednote sa to tu odvažujete rozprávať, keď, súdiac podľa vašich rečí, sotva tušíte, či sa taká jednota sype alebo leje, je alebo pije...“

„Mali by ste si uvedomiť, že ak sa meditácia praktizuje správnym spôsobom, nikdy to nebude mať opačný efekt a v človeku sa prehĺbia láska a súcit.“

„Vy máte pocit, že láska a súcit zakaždým vedú k blaženosti živých tvorov? A myslíte si, že keď tú vašu jednotu na chvíľu zakúsite, láska a súcit sa vo vás ohromne prehĺbia? Napadlo vám niekedy, že láska je len polovica celého jablka a že ak zažijete svet ako jednotu, nebudete tam môcť rezervovať sedadlo pre lásku, pretože tá sa živí energiou nenávisti. Alebo žeby v tej vašej jednote mala miesto len láska, no nenávisť už nie? Potom aká je to vlastne jednota, keď jednej kvalite držíte stranu, pričom tú druhú ignorujete?“

Doktor Bogdanoff si začal špárať v nose. Po chvíli dodal:

„Obávam sa, že tá vaša vytúžená jednota nie je kompatibilná s láskou, pretože nie je kompatibilná ani s nenávisťou. Jednoducho je mimo kategórií a pomenovaní, na ktoré sme navyknutí. Viete, Gampo, vy rozprávate ako z nejakého katechizmu alebo instantnej základnej príručky o budhizme. Lenže veci sú oveľa, oveľa zložitejšie.“

„A ešte... A ešte vonkoncom... vonkoncom nesúhlasím s vašim výrokom, že na to, aby sme nastúpili na duchovnú cestu, musíme najprv dosiahnuť nejakú úroveň. To, jednoducho, nie je pravda. Duchovná cesta je predsa vnútorná premena a nie kdejaké čáry-máry! A vždy je ten správny čas a správna úroveň, aby sme nastúpili na duchovnú cestu. Vždy sme na duchovnej ceste...“

„Nehnevajte sa, milý Gampo, ale chcete povedať, že keď chcete nadvihnúť stokilové závažie, môžete sa kedykoľvek zohnúť a nadvihnúť ho? Chcete povedať, že na to, aby ste ho nadvihli nepotrebujete dlhodobo pripravovať svoje svalstvo?“

„Duchovná cesta nie je žiadne kaukliarstvo!“ vybuchol Gampo.

„Veď práve! Ako by ste sa mohli dozvedieť o budhizme, keby ste nevedeli čítať? A čítať ste sa azda naučili bez prípravy, len tak, jedného dňa? Chcete povedať, že keď obyvateľovi rómskej osady dáte do rúk text Srdcovej sútry, tak, ak to nie je totálny analfabet, bez prípravy a vysvetlenia pochopí, o čom ten text hovorí? Duchovná premena je naozaj vnútorná, privátna, intímna záležitosť; ale sú isté fyzické a psychické stavy, ktoré vás môžu zabiť. Ak konáte netrpezlivo, unáhlene, bez dôkladnej prípravy, ocitnete sa na mieste, po ktorom najmenej túžite. Nič sa nedá robiť, musíte dosiahnuť určitý fyzický a psychický stav, aby ste sa mohli začať duchovne uvedomovať a pracovať na sebe.“

„Rečičky o vyšších stavoch sú nepodstatné!“

„Hovorím len o stavoch, nie o vyšších stavoch. Hovorím o stave, v ktorom je človek dosť silný, aby sa mohol istým praktikám venovať a isté spirituálne obsahy pochopiť.“

„Stačí meditovať. Budha povedal, že treba meditovať. Hneď, tu a teraz.“

„Budha nám podal správu o ceste, ktorou prešiel.“

„A to znamená, že človek, ktorý nemedituje, nemá šancu.“ Na Gampovej tvári sa zjavil triumfálny úsmev. „Až keď človek pochopí, o čom je meditácia a na čo slúži, až potom zistí, že inú možnosť naozaj nemá!“

„Nuž ďakujem vám opäť aj v mene lesných obyvateľov Afriky, amazonských šamanov a pobožných babičiek zo zastrčených dediniek.“

„Budha vyslovil základné myšlienky, ktoré platili vtedy, platia teraz a budú platiť aj keď my tu už dávno nebudeme.“
„Pochopiteľne,“ povedal Bogdanoff. „Nezabúdajte však, že v tomto vesmíre - možno v nejakom inom je to nejako inak - všetko podlieha premenám, dokonca aj výroky a učenia, o myšlienkach ani nehovoriac. Nezabúdajte na židovskú múdrosť: ´Všetko je inak.

Alebo nie?´“

„Základným cieľom budhistov je rozvíjanie súcitu. Musíte uznať, že súcit je večná téma...“
„Večná ako večná. Ak nás veda jedného dňa prinúti znovu definovať človeka, život, smrť, potom aj súcit bude o čomsi inom. Ale toto je téma jednej mojej neskoršej prednášky, nechcem teraz predbiehať. Ale povedzte mi, milý Gampo, keď princ Siddharta opustil svoju manželku, deti a rodičov - bol to prejav súcitu?“

„V tom čase ešte nebol osvietený...“

„To je pravda. Ale keď ho už osvietilo a prišiel na význam súcitu, prečo sa k nim nevrátil?“

„Činy by sa nemali hodnotiť podľa toho ako navonok vyzerajú...“

„Opäť máte pravdu, milý Gampo,“ povedal Bogdanoff. „Lenže ak sa prestanete riadiť tým, čo vidíte a vnímate, po chvíli nebudete vedieť, čo je to súcit, čo je to tá správna cesta, čo je alebo nie je dualita, skrátka nebudete vedieť, o čo vlastne hovoríte. Ale to už nebude môj problém...“

„Budha opustil rodinu zo súcitu k všetkým bytostiam...“
„Ale nevravte!“ Bogdanoff sa šibalsky usmial. „Pred chvíľou ste povedali, že vtedy ešte nebol osvietený, ergo ani jeho súcit nemohol byť pravý...“

„Prekrúcate veci!“

„Lebo existuje len jedna jediná, pre všetkých záväzná a tá najsprávnejšia verzia?“ zahrmel Bogdanoff.

„Ale prečo vymýšľať nové veci, keď Budha cestu, ktorú by človek mal prejsť už objavil?“

„Ak ste si istý tým, čo ste práve povedali, tak potom naozaj nechápem, prečo so mnou debatujete a prečo ste nešli radšej do budhistického kláštora?“

Gampo mlčal.

Bogdanoff sa poškrabal za uchom a povedal:

„Samozrejme nemám problém prijať argument, že diskusiou si niečo vyjasňujeme, prípadne eliminujeme možné dezinterpretácie, no niekde bude asi problém, si veci okolo Budhovej dokonalej a nespochybniteľnej cesty, už vyše dve tisícročia potrebujeme všakovako vysvetľovať a objasňovať. Poviem vám, prečo tá debata okolo náboženských učení celé stáročia neustáva. Pretože sa rodia nové a nové pokolenia a tie zakaždým začínajú od začiatku. Neexistuje kontinuita. Tá existuje azda len vo vede. V duchovných náukách vládnu amnézie. Platón to presne vystihol. Vieme už všetko, čo potrebujeme, len sa musíme vedieť rozpamätať. Lenže, aký je človek nešťastník, stále sa rozpamätáva na to isté, na stokrát predebatované, ba niekedy už aj vyriešené, a tak vlastne prešľapuje na jednom mieste... Vy veríte tomu, čo čítate v západných prekladoch budhistických kníh? Vy ste ešte nikdy nepočuli o časových priepastných rozdieloch medzi modernými západnými, a zdôrazňujem, že národnými jazykmi a medzi klasickými mŕtvymi jazykmi? Viete, ten rozdiel medzi tým čo a ako dnes tými našimi zúboženými jazykmi hovoríme a tým, čo a ako sa hovorilo pred tisícročiami je taký ohromujúci, že tu rovno by som sa mohol hodiť na podlahu a plakať a plakať nad príšernou ľudskou domýšľavosťou. Sanskrt a pálijčina sú mŕtve jazyky takisto ako napríklad aramejčina a my nemáme šancu obsiahnuť všetky významové vrstvy toho, o čom kázali Ježiš a Budha. Dá sa povedať, že sa k nám dostávajú len zlomky čohosi a my si na tom hneď staviame spôsob svojej existencie, ba viac, vyrážame do sveta, aby sme šírili svoje útržkovité a veľmi pravdepodobne nesprávne pochopené a nie celkom strávené poznatky. Namiesto toho, aby sme sa odvážili prežiť vlastný život - život rovnako viacvýznamový a pestrý ako tie mŕtve jazyky, život mnohorozmernejší než súčasné jazyky, ktoré na jeho popisovanie používame... No nie je to smiešne?“


Magistra Aglaja

Foto: Peter Macsovszky

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 20723   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE