ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48102

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 99 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: RichardSoync

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     16.11. 07, 01:50

Kapitola štvrtá,
v ktorej sa čitateľ zoznámi s osobou Martina Schlossmanna


„Transferencia?“ zopakovala Deliah, na ktorej bolo vidno, že už usilovne uvažuje o ďalšej zmene mena. „To znie tak technicky... Má to niečo spoločné s transformátorom?“

„Drahá Deliah,“ povedal Bogdanoff, „takmer ste trafili!“

„Trafostanica!“ pokúsila sa o vtip Deliah a hlučne sa zarehlila.

„Nepovedal by som, že pri transferencii máme do činenia s transformáciou,“ pustil sa do vysvetľovania doktor Bogdanoff. „A hoci sú mi elektrické úkazy a veda, ktorá sa nimi zaoberá blízke, transferencia, o ktorej sa bavíme, je z iného súdka. Ak si nalistujete slovník, rýchlo zistíte, že ide o lingvistický termín. Transferencia je, podľa definície, prenos elementov, pravidiel a systémových javov z jedného jazyka do druhého. Stáva sa, že sa uskutočňuje na všetkých rovinách jazykového systému a potom dochádza k transferencii fonologickej, lexikálnej, syntaktickej, sémantickej...“

„Dobre,“ vpadol do reči Bogdanoffovi slovenský novinár Kušírik, „ale čo to má spoločné so strašidelnými javmi?“
„Strpenie prosím,“ povedal Bogdanoff ostro. „Bez načúvania niet bdelosti a bez bdelosti môžete na akýkoľvek vnútorný či spirituálny pokrok zabudnúť!“

„Dokelu, má pravdu!“ vykríkla Deliah a pozrela na Marínu, ženu v stredných rokoch. „Veď len kukni, v akom stave je civilizácia! Máš pocit, že kráča cestou pokroku? No figu borovú! Máš pocit, že niekto načúva? Že si niekto všíma, čo rozprávajú stromy a vtáci? Máš pocit, že ľudia počúvajú, čo hovoríš?“

Marína na príval Deliahiných otázok reagovala plachým úsmevom.

„Deliah! Ani vy nepočúvate!“ Tvár doktora Bogdanoffa zrumenela. „Vidím, že budeme musieť zaviesť prísnejšie pravidlá!“

„Doktor má pravdu,“ povedal piskľavým hlasom Martin Schlossmann, chudý Nemec s havraními vlasmi a hrubými okuliarmi. „Navrhujem, aby niektorí boli z Ústrania vylúčení!“

„Na to je ešte zavčasu,“ povedal Bogdanoff.

O Martinovi Schlossmannovi bolo známe, že sa venuje teórii mágie. Schlossmann nemal ani tridsať rokov a už mal za sebou niekoľko vyčerpávajúcich publikácií skúmajúcich prepojenie tradičných ezoterických techník a súčasných technológií. Jazyk jeho kníh prekypoval termínmi z oblasti filozofie, psychiatrie a kybernetiky. Deliah ním opovrhovala, pokladala ho za pokrytca a sexuálne frustrovaného vedátora bez štipky šarmu a inšpirácie.

„Smiem niečo poznamenať?“ spýtal sa sebavedomo Schlossmann.

„Nech sa páči.“ Doktor Bogdanoff si sotva badateľne povzdychol.

Schlossmann sa zhlboka nadýchol a spustil:

„Transferencia je výraz, ktorý pozná aj psychológia...“

Deliah zagúľala očami, Kušírik si zamyslene špáral v nose.

„Predpokladám, že prednáška doktora Bogdanoffa smeruje práve k psychológii...“ Schlossmann pohľadom hľadal u Bogdanoffa oporu, alebo aspoň drobné gesto súhlasu, no Bogdanoff nehol ani brvou.

Schlossmann pokračoval:

„Psychoanalýza chápe transferenciu ako prenos emócií z jednej osoby na druhú. Aby som to upresnil, väčšinou ide o nevedomý prenos. Pojem transferencie zaviedol Sigmund Freud, keď si všimol, že pacienti často prenášajú také emócie ako napríklad romantická láska alebo láska rodičovská na terapeuta...“

„Pán Schlossmann,“ prerušil Bogdanoff mladého teoretika mágie. „Ja si môžem rovno zobrať dovolenku, vy ma tu bez problémov zastúpite. Ale viete čo? Ja vám to tu neprenechám. A viete prečo? Lebo mi na vás záleží! Vidím, že hlavu máte zapratanú ezoterickým, psychoanalytickým a kdejakým iným haraburdím a svinstvom. Považujte teda svoj pobyt v Ústraní za očistnú kúru. Ručím vám za to, že špeciálne pre vás vymyslím taký duchovný tréning, že čoskoro si nebudete vedieť spomenúť na svoju súčasnú, podľa všetkého parádne živenú falošnú identitu!“

Schlossmann sklopil oči, no Bogdanoff vedel, že je to len herecké gesto. Ľudia ako Schlossmann zvyknú bojovať o uchopenie moci nad kolektívom do poslednej kvapky krvi.

„A teraz, ak dovolíte, vrátim sa k problému transferencie. Pán Schlossmann správne poznamenal, že transferenciu chápem skôr ako psychologický, než lingvistický fenomén. Nedá mi však nepovedať, že stojí za to vrátiť sa k lingvistickej definícii a podrobne ju preskúmať. Chápme túto definíciu ako rovnicu, kde si môžeme dosadiť ľubovoľné hodnoty. Zvýšenú pozornosť venujte najmä tomuto: prenos elementov, pravidiel a systémových javov z jedného jazyka do druhého. A teraz opäť môžeme začať hovoriť o mátožných javoch. O deťoch je známe, že vidia strašidlá. Ak ich vidia a tušia aj dospelí, psychológovia ich zvykávajú považovať za infantilných. Samozrejme, každé dieťa vie o prízrakoch, ale nie každé vidí skutočných duchov. O čo teda ide vo chvíli, keď dieťa má pocit, že ho ohrozuje nejaké strašidlo či príšera? O transferenciu. Isté elementy, pravidlá a systémové javy z nevedomia dieťaťa sa prenášajú na nejaký objekt. Aj samotný objekt, ktorý tento prenos znáša, je produktom nevedomých stavebných prvkov a zákonitostí. Úkazy, o ktorých bola reč v správe, ktorú som vám minule prečítal, sú takisto objekty, ktoré sú terčom a nositeľmi prenášaných emócií. Deti sú niekedy schopné vidieť skutočné nadprirodzené úkazy, väčšinou však to, čo vidia, je stopou, ktorú v nich zanechali rôzne rozprávky a filmy. Ak teda dieťa povie, že nepôjde do kuchyne, lebo za chladničkou sa ukrýva ľudožrútska príšera, odohráva sa transferencia, ktorá v skutočnosti odkazuje na niečo celkom iné. Dieťa môže mať strach konfrontovať sa s reálnym svetom, s ľuďmi, s konkrétnymi situáciami, so vzťahmi, povinnosťami, s konkrétnou zodpovednosťou. Strach z týchto vecí potom radšej vyjadrí tak, že povie, že v kuchyni je strašidlo. Tento mechanizmus funguje aj u dospelých, no opakujem, že nie u každého a nie vždy to tak musí byť. Úzkosti toho muža, ktorý sa s nami o svoje zážitky v tej správe podelil, môžu a nemusia byť príkladmi transferencie. V správe spomína viac bytov a to, že ku každému sa viazali iné úkazy. Tu je namieste podotknúť, že veľmi záleží na tom, v ktorom byte v akom duševnom a fyzickom rozpoložení žil a čo v tom čase vo svojom živote riešil. Kým v jednom prípade pokojne mohlo ísť o to, že si emocionálne - takže aj morálne a sociálne - nevie s istou ťažkosťou poradiť, a teda jeho pozorovania boli ukážkou prenosu, zatiaľ v druhom byte mohol prežívať pomerne šťastné a vyrovnané obdobie a za to, čo tam videl alebo cítil môže ďakovať svojej nesmiernej citlivosti. Vidíme teda, že pri zachytávaní a pozorovaní, či vyciťovaní tzv. nadprirodzených javov vstupuje do hry priveľa faktorov, ktoré sa niekedy navzájom priam neprehľadne prekrývajú. Transferencia sa teda neodohráva iba medzi pozorovateľom a pozorovaným, ale aj medzi tým, čo prenos je a čo prenos už nie je. Áno, dokonca aj tam dochádza k interakcii. Preto je niekedy veľmi ťažké posúdiť, či máme do činenia s chorým človekom, halucináciou, bežným prenosom alebo s naozajstným nadprirodzeným úkazom. A´ propos: nadprirodzený. Všetko, čo tu, v tomto svete - alebo aj vo svetoch tých dimenzií, do ktorých sa vieme z toho sveta dostávať - je len a len prirodzené. Všetko, čo dokážeme vnímať, pozorovať, pomenovať sa okamžite stáva prirodzenou súčasťou nášho sveta. Nemôžeme povedať, že napríklad stolička je prirodzená, kým mátoha je nadprirodzená. Pretože sme už pomenovali úkaz, ktorý takým alebo onakým spôsobom je predsa len spojený s nami, so svetom, v ktorom vieme existovať. Nadprirodzené je skôr to, čo je mimo hradieb našich zmyslov, meracích prístrojov, pravopisných pravidiel. Nech už nevšedné úkazy, s ktorými sa niektorí jedinci stretávajú vyzerajú akokoľvek bizarne, oveľa zaujímavejší, aspoň podľa mňa, je onen mechanizmus, ktorú celú tú udalosť nášho stretnutia s nevšednou realitou riadi...“

„Nevšedná, čiže oddelená realita!“ vykríkol Schlossmann. „To je castanedovský termín! Ako isto všetci vieme, Castaneda navrhuje zavrhnúť našu zaužívanú interpretačnú mriežku všednosti...“

„Interpretačnú mriežku?“ prerušil ho Bogdanoff. „To znie dobre!“

„Áno, interpretačnú mriežku,“ povedal Schlossmann. „Ešte ste to slovné spojenie nepočuli? No to sa vám čudujem. Ako možno viesť seminár zameraný na ezoterické aspekty ducha bez toho, aby pracovalo s interpretačnou mriežkou všednosti?“

„Ezoterické aspekty ducha?“ nestačil sa čudovať Bogdanoff. „Vy máte pocit, že my tu niečo skrývame?“

„Podľa mňa tu ide o to, že sa snažíme re-interpretovať sémantiku tajných učení,“ povedal Schlossmann.

„Musím vás vyviesť z omylu, Schlossman,“ odvetil pobavený Bogdanoff a dodal: „Ste si istý, že ste na správnom mieste?“

„Z pohľadu spoločnosťou preferovaných interpretačných mriežok...“

„Veď vravím: znie to naozaj dobre!“ Bogdanoff potláčal smiech. Po krátkej odmlke dodal:

„Ale to je asi tak všetko. Tie slová tu a teraz pre nás nemajú žiaden význam.“
Schlossmann sklapol.

„A čo má teda význam?“ spýtal sa netrpezlivo novinár Kušírik.

„Aby sme pochopili mechanizmus transferencie,“ povedal pokojným hlasom Bogdanoff.

„A prečo práve týmto začíname?“ nenechal sa odbiť Kušírik.

„To je veľmi jednoduché,“ povedal Bogdanoff. „Vysvetlil som vám, že svoje okolie zaľudňujeme preludmi. A nezáleží na tom, ako hlboko sme materialisti či racionalisti. Neustávajúce vnútorné dialógy a monológy sú vám známe. Mozog je hotová továreň ilúzií a ilúzie majú aj pragmatici a agnostici. Ak sa neučíme vidieť do tejto neurónovej továrne, sotva budeme môcť v sebe prehlbovať bdelosť a náš pobyt a činnosti v Ústraní vyjdú navnivoč. Transferencia alebo presnejšie: naša nevedomá ochota transferenciu produkovať, je čosi také rafinované, že sa jej dopúšťame nielen vtedy, keď svoje strachy a vášne prenášame na objekty mimo nás, ale aj vtedy, keď jedným obsahom prekrývame druhý obsah, jednou emóciou nejakú inú emóciu, jednou predstavou nejakú inú predstavu. A aj naša komunikácia vyzerá tak: chceme povedať biele, ale namiesto toho povieme čierne. Fenomén transferencie je prítomný aj pri meditácii: myslíme si, že už meditujeme, no pritom sa deje niečo celkom iné. Myslíme si, že sme práve na niečo prišli, no stalo sa len toľko, že sme čosi zatlačili do úzadia, jednu myšlienku doslova navliekli na nejakú inú myšlienku, len aby sme nemuseli... nemuseli uvidieť to, čo by nás vytrhlo z tej robotickej reality, v ktorej sme zvyknutí fungovať...“

„Aké je teda východisko?“ spýtal sa Kušírik.

„Také, že teraz okamžite prestaneme debatovať a odoberieme sa na vrchné poschodie do meditačnej sály.“


Magistra Aglaja







pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 19615   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE