ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48161

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 140 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: AlbertLes

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     2.11. 07, 00:53

Kapitola druhá,
v ktorej doktor Bogdanoff oboznamuje svojich žiakov s niektorými nástrahami spojenými s pobytom v Ústraní


V prvej kapitole sme spomenuli, že Ústranie sídli v chate, ktorá nie je najmladšia a ktorá by už potrebovala renováciu. Doktor Bogdanoff často vyzýva svojich žiakov k opatrnosti, najmä pri zdolávaní starých, vŕzgavých schodov. Ale sú tu aj iné nebezpečenstvá, pred ktorými zvýšená opatrnosť a renovačné práce človeka neochránia.

Napríklad neďaleký úšust hrozí lavínou. Úšust, asi v dvestometrovej výške prechádza do miernejšieho svahu, priam stvoreného na to, aby na ňom lavína nabrala potrebnú ničivú rýchlosť. Z okraja strminy tony snehu poletia voľným pádom a takpovediac zbombardujú les a chatu.

„Naposledy sa to stalo pred dvadsiatimi rokmi,“ začína svoje spomínanie Bogdanoff. „Lavína dopadla na les, skosila stromy a ešte mala toľko síl, aby drevenú kôlničku, ktorá bola kedysi pricapená ku chate, odsunula o pol kilometra ďalej, dole, k potoku. Chate sa nič nestalo, len sme boli zasypaní snehom po druhé poschodie. Môže sa to kedykoľvek zopakovať. Neviem, v akom stave je strešná konštrukcia a čo by sa stalo, keby napríklad napadlo viac snehu, než koľko strecha unesie...“

„Strašíte nás?“ spýtala sa po anglicky dvadsaťpäťročná Slovenka Darina, ktorá po vstupe do Ústrania všetkých požiadala, aby jej odteraz hovorili Deliah.

„Do istej miery áno,“ povedal Bogdanoff. „Je to súčasť nášho duchovného cvičenia. Vo víre všedného života si totiž málokedy uvedomujeme, že máme dobré dôvody báť sa. Tým nechcem povedať, že by sme svoje životy mali prežiť v úzkosti; naznačujem len, že máme sa naučiť žiť v susedstve strachu. Strach síce nie je dobrý radca, no ako sused je celkom obstojný.“

„Ja som bola v Indii a tam som videla, ako pália mŕtvoly. Nič zvláštne, dosť to smrdelo,“ povedala Deliah.

Niektorí poslucháči sa po sebe nechápavo pozreli a ktosi vzadu povedal:

„Niečo mi uniklo?“

Bogdanoff si pozorne premeral Deliu, zdalo sa, že zvažuje metódy, ktoré na nej v najbližšom období uplatní. Deliina nepatričná a vlastne dosť arogantná poznámka ho očividne nevykoľajila.

„Áno, smrť,“ povedal po chvíľke mlčania. „To je zdroj našej najväčšej úzkosti. Šamani veria, že smrť je najlepší radca. Aj v tejto chate je neprestajne s nami - to vám nemusím vysvetľovať. Je však prítomná nielen v podobe prírodnej pohromy, ku ktorej tu môže dôjsť kedykoľvek, a nezáleží na tom, či je zima alebo leto, pretože okrem lavín nás môžu prekvapiť orkány, zosuvy premočenej pôdy, rozvodnené potoky... Prítomná je aj v úkazoch, prostredníctvom ktorých s nami komunikuje záhrobie...“

„Čože?!“ V hlase ďalšieho Slováka Štefana Kušírika, ktorý o sebe tvrdil, že sem neprišiel ako novinár, ale ako súkromná osoba vážne sa zaujímajúca o prehlbovanie svojej bdelosti, preskočila iskierka hystérie.

„No záhrobie,“ predstieral Bogdanoff prekvapenie.

„Počkajte, počkajte. Ako to myslíte?“ vybrechol netrpezlivo Kušírik.

Bogdanoff na chvíľu privrel oči. Keď ich znovu otvoril, najbližších prísediacich zarazil ich nezvyčajný jas.

„Nebudem chodiť zbytočne okolo horúcej kaše,“ začal. „V tejto budove straší...“

„A prečo si to myslíte?“ poponáhľal sa s otázkou Kušírik, ktorý očividne zabudol, že toto nie je tlačová beseda a pustil sa do bombardovania: „No schválne, prečo si to myslíte? Myslíte si, že duša môže žiť aj po smrti? Že existuje posmrtný život? Kde ste na to prišli? Aké máte dôkazy?“

„Nepotrebujem dôkazy,“ zahučal zrazu Bogdanoff. „Sám uvidíte, čo sa tu po nociach odohráva...“

„Čo také?“ vytreštila oči Deliah.

„Čierne postavy v kúte. Vysoká žena v starodávnom rúchu, ebenové vlasy jej zakrývajú tvár. Mal som tu raz jasnovidku z Thajska a tá prisahala, že pri Budhovej soche, čo stojí v sále na poschodí, videla postávať prízraky thajských kráľovských sluhov.“

„A to akože, myslíte úplne vážne?“ spýtala sa ticho Deliah.

„Pobudlo tu pár ľudí, ktorí tie prízraky videli,“ povedal Bogdanoff.

„A vy?“ spýtal sa Kušírik. „Aj vy ste niečo videli?“

„Pravdaže. A, keďže tu bývam, nie raz.“

„A nebola to len taká halucinácia zo samoty a odlúčenia? Výsledok čiastočnej senzorickej deprivácie?“ Kušírik vytasil zápisník.

„Nie, veď som mal vypité,“ povedal Bogdanoff a bolo vidno, že čochvíľa prepukne do smiechu.

„Tak potom ste boli pod vplyvom,“ zvolal triumfálne Kušírik.

„Kdeže! Alkohol so mnou len tak nezakrúti! Pozrite sa na mňa, som predsa väzba, či nie?“ Bogdanoff si rozopol svoj orientálny kabátik a odhalil svoje statné brucho.

„Tak toto ako čo je za duchovný kurz, či čo, že sa tu pije?“ spýtala sa Deliah hlasom, z ktorého bolo jasné, že nečaká odpoveď.

„Mýlite sa, drahá, tu sa alkohol nepije,“ povedal pobavený Bogdanoff.

„Dobre, dobre,“ ponáhľal sa vykoľajenú debatu uzavrieť Kušírik. „Vráťme sa k tým prízrakom.“
Bogdanoff si odkašľal a spustil:

„Prv, než sa k nim vrátime, nech mi je dovolené povedať, že takúto uvoľnenú diskusiu tolerujem zvyčajne len na začiatku. Potom už musí byť poriadok, inak je práca na prehlbovaní bdelosti nemožná. Uvedomte si, prosím, že nemôžeme skákať z témy na tému, odbáčať, pristavovať sa pri nepodstatnostiach a zanedbávať smerovanie a koncepciu. Dúfam, že ma je počuť aj tam vzadu.“

Bogdanoff sa vystrel, aby lepšie dovidel na malú šomrúcu skupinu v kúte. Šomranie okamžite ustalo.

„Na úvod som vám chcel len upozorniť na to, čo všetko vás v tejto budove a v jej najbližšom okolí môže počas pobytu možno aj nepríjemne prekvapiť. Hovorili sme o lavíne, orkáne, potoku, neduhoch starej stavby a o prízrakoch. K nim chcem dodať len toľko, že pre každého človeka existujú v takej podobe a s takou intenzitou, aké im sám prisúdi. Čím si však môžeme byť úplne istý, je že každé miesto má určitý energetický potenciál, ktorý takpovediac pulzuje a prostredníctvom tohto pulzovania vyžaruje, vypudzuje zo seba istý charakter. Tento charakter je vysielaný v kvantách, čo vypovedá o istom rytme a rytmus zas hovorí o pravidelných pauzách. To znamená, že charakter vyžarovaný z energeticky aktívnej lokality nemá vždy rovnakú intenzitu, raz je silnejší, inokedy slabší. Ako sa dostali thajskí služobníci k Budhovej soche? Nuž tá socha, tam hore v meditačnej miestnosti, pochádza z Thajska a je veľmi pravdepodobné, že kedysi stála na mieste, kde sa dostala do kontaktu buď s energiou nejakej veľmi intenzívnej udalosti, alebo jednoducho len vstrebala do svojej hmoty charakter miesta. Inak povedané, pojala do seba isté informácie, ktoré sa tu, za istých podmienok, aktivujú a vysielajú čosi ako hologram thajských služobníkov. Toto teda nie je dôkaz posmrtného života, ale len dôkaz výmeny informačných energií medzi informačnými poľami?. Z podobného súdka pochádzajú aj prízraky rôznych historických postáv a lesných mužov, ktorí sa potulujú po tunajších chodbách a v okolitých lesoch. Sú to podobizne, by riskol by som výraz priemety ľudí, ktorí tu dávno žili a zomreli v pokoji, alebo ich zabila prírodná pohroma či iná nepriazeň čias. Preto sa nečudujte, ak pôjdete do sprchy a stretnete tam svetielkujúceho, machom zarasteného lesného muža...“

„Bŕŕŕ, radšej sa umyjem v umývadle,“ poznamenala Deliah, načo poslucháči v rohu vybuchli do smiechu. „Myslím to vážne,“ obrátila sa k nim.

„Lesného muža v sprche treba pekne požiadať, aby uvoľnil miesto,“ pokračoval doktor Bogdanoff v prednáške. „A ešte jedna vec. Ak poviem: lesný muž, každý z vás si ho predstaví po svojom. Buďte si vedomí toho, že sa bude zjavovať tak, ako ho máte zafixovaného v predstavách, čiže: každému inak. Mal som raz jedného žiaka, ktorý mi porozprával jednu mimoriadne zaujímavú vec. Keď odchádzal, požiadal som ho, aby svoj príbeh spísal. Ak súhlasíte, rád by som vám ho prečítal zajtra ráno, hneď po raňajkách.“

Magistra Aglaja












pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 20970   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE