ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:48179

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 136 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: JamesCed

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



ÚSTRANIE
@ čítanie na víkend     26.10. 07, 02:20

Kapitola prvá,
v ktorej sa čitateľ dozvie, čo je to Ústranie a kto stojí na jeho čele


Ústranie je vlastne nenápadná trojposchodová budova, pripomínajúca skôr ošarpaný horský hotel kdesi vo švajčiarskych Alpách než centrum pre rozvoj duchovnej bdelosti. Do budovy sa vstupuje úzkymi dverami - okázalý hlavný vchod buď zamurovali, alebo nikdy ani neexistoval. Predsieň je tmavá, značný priestor zaberá skriňa na odkladanie topánok. Pri skrini stojí vysoký kôš, do ktorého si môžu návštevníci odložiť dáždniky. Z predsiene sa vstupuje do nemenej tmavej štvorcovej miestnosti, odkiaľ sa možno dostať do komory, kuchyne a jedálne. Z komory sa možno dostať do kôlne. Jedáleň - keďže je najpriestrannejšou a najsvetlejšou miestnosťou v budove - slúži aj ako spoločenská miestnosť, kde sa predebatúvajú problémy komunity. Netreba si však predstavovať klasickú jedáleň - nie sú tu ani stoly, ani stoličky, iba masívne meditačné vankúše na hrubých orientálnych kobercoch.

Zloženie komunity je nestále, neprestajne niekto prichádza a niekto odchádza, doktor Bogdanoff tu nikoho nedrží násilím.

Na prvom poschodí sa nachádzajú izby pre návštevníkov. V každej izbe sú po dve drevené poschodové postele, kúpeľňa a záchod sú na konci chodby. Ten, kto sa sem rozhodne prísť, vie, čo môže, pokiaľ ide o nejaký luxus, očakávať od ubytovne postavenej pred štyrmi desaťročiami v bezmála dvetisícmetrovej nadmorskej výške. V zime a na jar býva návštevníkov menej, takže nie je zriedkavosťou ani to, že každý má svoju izbu. V čase, v ktorom sa tento príbeh odohráva, prespáva v Ústraní dvadsaťjeden ľudí.

Druhé poschodie má pestrejšie zloženie: okrem niekoľkých hosťovských izieb je tu knižnica a spálne inštruktorov. Zariadenie knižnice tvoria tri kreslá, dve pohodlné, no značne ošúchané pohovky - zrejme milodary od obyvateľov neďalekej dediny - tri stolíky, dve stolové lampy, jeden počítač a dve knihovničky. Repertoár knižnice je obstojný: okrem publikácií zameraných na budhizmus, islamskú mystiku, taoizmus, gnosticizmus a šamanizmus, možno tu nájsť aj niekoľko aktuálnych časopisov s duchovnou tematikou, vo fascikloch usporiadané novinové výstrižky šíriace dobré meno Ústrania, rôzne príručky s koncentračnými i telesnými cvičeniami, pásky s Majstrovými prejavmi a hudobné nosiče s meditačnou a klasickou hudbou.

Na treťom poschodí vládne takpovediac posvätná atmosféra. Nachádzajú sa tu totiž apartmán doktora Bogdanoffa a sála, kde sa pravidelne, rôznymi technikami pracuje na prehlbovaní duchovnej bdelosti. „Sála“ je však pre túto miestnosť priveľmi honosné slovo; miestnosť je jednak menšia ako jedáleň na prízemí a jednak - okrem dvoch poldruhametrových sôch Budhu a Zoroastera - niet tu ničoho, čo by týmto stenám prepožičiavalo slávnostnú atmosféru takú príznačnú pre sály rôznych verejných reprezentačných priestorov. V rohoch stoja skrinky, kam sa ukladajú meditačné vankúše. Pred sochami dostali miesto stolčeky s vonnými tyčinkami.

Jedna zo stien je presklená od stropu až po podlahu, no i tak tu vládne šerosvit, pretože práve na tejto strane susedí budova s hustým ihličnatým lesom, za ktorým sa týči niekoľko stoviek metrov vysoký úšust. Priestor medzi trámami nie je prekrytý doskami, takže vidno celú strešnú konštrukciu.

Prevádzka Ústrania je vyriešená veľmi jednoducho: okrem poplatku, ktorý nádejní žiaci platia prevodom zo svojich účtov, každý je povinný priniesť si so sebou minimálne dva kilogramy ľubovoľných potravín, ktoré sa - po odovzdaní kuchynskej službe - stávajú súčasťou spoločných zásob.

Obyvatelia Ústrania sa stravujú dvakrát denne, posledné jedlo sa podáva o trinástej hodine. Raz za čas, keď si doktor Bogdanoff zmyslí, koná sa bohatá hostina, nezriedka trvajúca až do skorých ranných hodín. To však ani v najmenšom nemôže narušiť prísny režim dňa. Nedostatok spánku sa nesmie stať zámienkou pre odklad povinností.

Každé ráno upratuje iná dvojica žiakov. Keďže raňajky sú o siedmej, upratovanie začína o šiestej. Aj kuchyňa má svoj harmonogram: nestane sa, aby tí istí varili dvakrát za sebou. Čo sa tým sleduje? To je predsa jednoduché. Podľa Bogdanoffa by žiaci, ak prehlbovanie duchovnej bdelosti berú naozaj vážne, mali by zľahostajnieť voči chuti. Pretože chuť jedla je prvá vec, v ktorej človek, keď sa ocitne v neznámej situácii, hľadá útechu. Ak, pravda, nie je naporúdzi alkohol, zvykáva dodať so smiechom Bogdanoff.

Striedaním sa služieb pri príprave jedál sa však sledujú aj iné ciele. Doktor Bogdanoff neberie do úvahy fakt, že niektorým žiakom možno chýba cit a zručnosť, také prepotrebné pri varení. Čím grambľavejší je niekto v kuchyni, tým lepšie. Aspoň sa dôverne zoznámi s každým detailom varenia! A dozvie sa, aký je trápny, keď nezvláda elementárne zručnosti nevyhnutné pre prežitie bez toho, aby sa musel spoliehať na niekoho druhého. A ak mu spod rúk vzíde gastronomický nepodarok, ostatní žiaci tak dostanú príležitosť ukázať, aké pokroky sa im podarilo urobiť v budovaní čo najľahostajnejšieho vzťahu k jedlu.

Nie každý z tých, ktorí sa chystajú v Ústraní istý čas pobudnúť, si uvedomuje, že toto nie je rekreačné stredisko. Doktor Bogdanoff to dobre vie, napriek tomu ich neposiela preč:

„Moji milí, asi ste si nie celkom uvedomili, čo sa ukrýva v zázračnom slovíčku ústranie. Väčšina z vás si myslí, že je to miesto, kde sa môže pred ruchom profánneho sveta utiahnuť a v tichu a samote si oddýchnuť. Ústranie, ktoré si to už roky budujeme sa skôr podobá na budhistické ústrania, ktoré, ako iste viete, súvisia skôr s intenzívnou meditačnou prácou. Nuž, aj naše ústranie je zamerané na intenzívnu vnútornú prácu, ktorá je len niekedy meditačná...“

„Podľa budhistov sa meditačná prax nemá oddeľovať od všedného života, v ktorom nie sú zabezpečené podmienky vhodné pre meditáciu,“ zvykávajú na začiatku namietať vzdelanejší žiaci.

Doktor Bogdanoff - nikto nikdy nepátral po tom, kde a za akých podmienok svoj titul získal, či mu ho má z medicíny, filozofie alebo antropológie - sa zhlboka nadýchne a povie:

„Správne. Meditačná práca sa naozaj nemá oddeľovať od všedných činností. A predsa: u ľudí, ktorí priznávajú, že sa venujú meditáciám, nevidíme nič iné len separovanie meditácie od života. Ako keby separovali odpad. Tým odpadom je podľa ich premeditovanej mienky všedný život. Myslieť si, že banality života sú čímsi, čo treba silou-mocou držať od tela, teda od meditačnej praxe, je presne to, čo robí odpad nie zo života, ale z meditácie. Svätuškári, fanatici, dogmatici meditáciu svojím prísnym prístupom meditáciu v plnej miere znehodnocujú. Nepochopili jej význam. Nepochopili, že lipnutie na jej mechanickom vykonávaní, myseľ neoslobodí, ale zatemní. Meditácia je len pomôcka. Nepotrebujú dve skupiny ľudí: totálni obmedzenci, ktorým by nepomohlo ani keby sa im zjavila nejaká nebeská bytosť a mohli by sa jej dotknúť, a nadmerne bystrí a flexibilní ľudia, ktorí aj bez dlhých meditačných posedov vedia to, čo vedieť majú. Pre túto druhú skupinu ľudí by meditačné sedenia znamenali zostup z toho vývojového stupňa, na ktorom už sú.“
Doktor Bogdanoff sa načiahol po šálku čaju.

„Vrátim sa k problematike separovania. Deje sa to dvoma spôsobmi. Dobre si zapamätajte, čo vám poviem, pretože separovanie meditácie od všedného života sa deje spontánne, automaticky, nenápadne, musíte byť nesmierne bdelí, aby ste nespadli do klepca. Takže toto, takpovediac nevedomé separovanie sa deje buď tak, že človek žije dva životy, čiže keď medituje je niekým iným, ako keď je napríklad v rodinnom kruhu alebo v práci medzi kolegami, alebo tak, že odporučenie zabudovať meditáciu do všedného života pochopí nesprávne a upadne do zmätku. V prvom prípade, teda pri ostrom oddelení meditácie od všedného života, sa v človeku hromadia napätia a protirečenia a vzniká reálna hrozba konfliktu a kolapsu. V druhom prípade som pod zmätkom mal na mysli to, že dotyčný adept sa do meditácie natoľko zažerie, že chodí po svete ako v sne a z tejto snovej pozície - samozrejme nedostatočne, povrchne - vykonáva svoje všedné povinnosti. Výsledkom takéhoto postoja je, aby som to povedal obrazne, no vlastne to platí aj doslovne: nedbalo umytý riad. A keď sme si už čosi povedali o separovaní, môžem sa na chvíľku vrátiť k budhistom. Niektorí z nich - a možno väčšina - sú naozaj komickí. Sú totiž presvedčení, že sa vyhli pasci separácie. Pritom sú v nej až po uši. Tvrdia, že dobro a zlo sú len otázky hľadiska a psychických stavov a že všetko je jedno. Takéto myslenie je výsledkom rozlišovania a vedie zákonite k tomu, že aj budhista si raz uvedomí, že ľudí rozdeľuje na tých, ktorí to jedno už vnímajú a tých, ktorí ešte nie. Tak toto je už ukážkové separovanie jednej kvality od druhej. Nehovorte, že nie!“


Magistra Aglaja

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 20565   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE