ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:44037

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 86 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Williamhof

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Astrológia, rodinné konštelácie a morfogenetické pole (2.)
@ alternatívne vedy     10.4. 07, 20:29

Dr. Rupert Sheldrake

II. Morfogenetické pole

Postulujem istý druh pamäti, ktorý prináleží každému organizmu v podobe jeho (ako to nazývam) morfogenetického alebo morfického poľa. V priebehu času vytvárajú organizmy akéhokoľvek druhu kumulatívnu kolektívnu pamäť. Pravidelnosti v prírode sú zvykového (habituálneho) charakteru. Predmety sú takými, akými sú, pretože boli tým, čím boli. Univerzum je systém zvykov nachádzajúci sa v stálom vývoji.
(Rupert SHELDRAKE)


Medzinárodne známym a zároveň kontroverzným obhajcom zavedenia pojmu morfických polí je Rupert SHELDRAKE. Argumentuje v zmysle celostnej biológie, pričom na jej podloženie prináša niektoré obzvlášť zaujímavé paralely v ľudskom správaní.

Holistické, teda celostné prístupy k vysvetľovaniu v rámci prírodovedných disciplín dokážu vysvetliť mnohé javy, ktoré sa nedali pochopiť pomocou starších mechanistických teórií.
Napríklad z každého kúska tela hlísty, ktorú sme predtým narezali na malé kúsky, sa vyvinie celý nový červ. V oblasti psychiky je mnoho indícií, ktoré poukazujú na to, že celok je viac než súhrn jeho častí. Zároveň však z častí možno vystihnúť charakteristiky celku.

Na druhej strane, aj v genetickom výskume sa objavujú zaujímavé otázky. Genóm bezpochyby obsahuje všetky informácie potrebné na vývoj druhu. Lenže ako sa dá vysvetliť to, že v prste nachádzame ten istý gén, ako v nohe? Ako dokážu rovnaké gény vytvoriť navzájom odlišné orgány, ktoré dovedna vytvárajú človeka vrátane jeho rozličných spôsobov správania a životných plánov? Ako sa takýto spočiatku jednotný plán premení na natoľko rozmanitý? Jeho fyziologickou reprezentáciou je síce genóm, lenže uvedený stavebný plán vo svojom pôsobení prekračuje čisto fyziologickú úroveň a vyvoláva mnohé ďalšie účinky. Zdá sa, že ten stavebný plán obsahuje ešte o zopár informácií viac, než by sa mohlo vyťažiť z genómu.,


Týmito otázkami sa zaoberá teória morfogenetických polí:

Poukazuje na to, že tým ovocným muškám, ktoré sa počas citlivej fázy vývoja dostanú do kontaktu s éterom, vo 2%-ách prípadov narastú dva páry krídel namiesto zvyčajného jedného. Vedel ich genóm o tejto možnosti? V generácii ich potomkov však zopakovanie pokusu v rovnakom usporiadaní vedie nie ku dvom percentám takýchto mutácií, ale až 5% exemplárov bude mať dva páry krídel. Odkiaľ „vie“ genóm potomkov o predchádzajúcich mutáciách? Najpozoruhodnejšie však je to, že aj u kmeňa ovocných mušiek, ktorý ešte nebol priamo ovplyvnený, spôsobí podobné vystavenie éteru už na prvýkrát dva páry krídel u 4% prípadov! U generácie potomkov sa potom pozorovalo 10% exemplárov so zdvojenými krídlami! Takéto a podobné javy označujeme ako „morfické rezonancie“. (SHELDRAKE, cit. ako vyššie)

SHELDRAKE (1988) ďalej zmieňuje pozorovanie, že potkany, ktoré sa v laboratóriu v Kalifornii naučili nejaký nový vzor správania, nové nadobudnuté skúsenosti „odovzdajú“ takmer všetkým potkanom na svete. Takže v New Yorku sa ten istý kúsok podarí tamojším potkanom takpovediac na prvý pokus. Žeby opäť morfická rezonancia?

Aj v súvislosti s ľudským správaním je možné uskutočniť podobné pozorovania:

Teoretici psychologických testov si už dávnejšie všimli, že pri testoch, ktoré sú dlhšie v obehu a ktoré sa vykonali vo väčšom množstve prípadov, sa priemerná úspešnosť postupne zlepšuje. Pritom to v žiadnom prípade nie je možné vysvetľovať paralelne rastúcou inteligenciou alebo všeobecne sa zlepšujúcim stavom vzdelania u obyvateľstva. Žeby morfická rezonancia? (Pozn. autorov: Jeden z autorov (M. J. W. Angermaier) je autorom „Psycholingvistického vývinového testu PET“ a pozoroval tento jav aj pri opakovanej kalibrácii tohto jazykového testu).

V jednom z najnovšie zverejnených experimentov sa dokonca ukázalo, že pokusná skupina lúštila krížovky výrazne lepšie, pokiaľ sa deň predtým publikovali v inom anglickom meste vo významných novinách. Za takýchto podmienok ich totiž určite lúštili stovky čitateľov. Opäť morfická rezonancia? (Rupert SHELDRAKE - osobná informácia)

Ponúka sa nám záver, že ak mnoho ľudí disponuje určitým poznatkom, tak sa táto informácia rozšíri nejakým dosiaľ neznámym spôsobom „diaľkovej komunikácie“. To by napríklad mohlo vysvetľovať, prečo sa na niektoré vedecké ponatky príde súčasne na rôznych miestach, a to aj vtedy, ak medzi výskumníkmi neprebehla žiadna známa forma komunikácie. Všetky prípady tohto typu hovoria v prospech hypotetickej morfickej rezonácie.

Za podstatnými myšlienkami, ktoré chceme komunikovať, sa nachádza hypotéza, že vnútorná dynamika tak pri rodinných konšteláciách, ako aj pri astrológii, sa dá opísať ako formy morfickej rezonancie.

Príklady, ktoré tu predstavujeme len veľmi stručne, dovedna vedú k nasledujúcim záverom o fungovaní morfogenetických polí:

· Morfogenetické pole je mechanizmom pôsobenia, ktorý sa neobmedzuje len na odovzdávanie a spracovanie informácií, ale pôsobí aj na úroveň správania a ako biologický, fylogenetický formujúci faktor.
· V priebehu dlhodobých procesov vývoja prijíma nové impulzy, ktoré modifikujú dovtedajší rezervoár spôsobov formovania.
· Pôsobí nezávisle na vzdialenosti, takže raz nadobudnuté „vedomie“ môže účinkovať nie iba na jednom mieste, ale naopak, globálne.

Podstatný moment morfogenetických polí sa musí teda opisovať ako teória rezonancie. A to ako taký druh rezonancie, ktorý pôsobí nezávisle dokonca aj na vzdialenosti a čase.

Napriek tomu, že u slona žjúceho v súčasnosti sa dajú ešte pozorovať podobnosti s pravekým mamutom, počas svojej fylogenézy sa podstatne zmenil. Každá individuálna skúsenosť mamuta sa tu prejavila svojím pôsobením počas tisícročí. To podstatné však napriek tomu pretrvalo a my ihneď rozoznáme podobnosť.

Tieto súvislosti sú dôležité aj pre proces uzdravovania, pretože ako liečivé sa môžu prejaviť aj také faktory, ktoré na to samy o sebe nemajú žiaden „faktický“ dôvod. Ako inak by sa dal vysvetliť takzvaný „placebo-efekt“ alebo „liečivý pohľad“ či „daršan“ u liečiteľa?

Ak si tu len veľmi stručne porovnáme spomínané vlastnosti morfogenetických polí so znalosťami o astrológii, udrú nám do očí výrazné podobnosti. Súbory astrologických vedomostí sú staré tisíce rokov. Hoci tiež podliehajú istej premene, táto premena prebieha len veľmi pomaly. Modifikuje pôvodné metafory o bohoch a ich charakteroch, sklonoch a činoch. Prastaré obrazy však účinkujú dodnes ako spoločné mentálne bohatstvo ľudí žijúcich v kultúre, v ktorej prebieha postupný vývoj.

Súbory astrologického poznania pôsobia nezávisle na vzdialenostiach. Obsahujú dané hodnoty, ktoré sa presne viažu na miesto a hodinu narodenia. Podľa pracovnej hypotézy, ktorú tu predkladáme, tu však ale nejde o priame pôsobenie istých planét a ich konštelácií, ale o ich metaforické elementy hovoriace o vzniku a zániku, dobrých a zlých vplyvoch, osudových zvratoch a spôsoboch ich zvládania, ako aj o potenciálnych charakterových možnostiach vývoja a ich osobných ekvivalentoch, ktoré sa s nimi tradične viažu. Toto samozrejme nie je nezávislé od ducha doby, od rodinného a osobného životného priestoru a jeho histórie. Ak by sme to mali zhrnúť do jednej veľmi skrátenej formulácie, potom moment, v ktorom dieťa prichádza na svet, je pravdepodobne tým okamihom, v ktorom prebehne niečo na spôsob „razenia mincí“, v ktorom tým razidlom sú práve prastaré metaforické vplyvy. Tieto sa nedajú oddeliť od genetiky a neskorších vplyvoch prostredia, môžu však vyvinúť podobnú dynamiku, ako rodinné osudové udalosti.

Na tomto mieste však treba rázne odmietnuť akékoľvek monokauzálne vysvetlenia. Človek by mohol uvažovať o tom, že napríklad tajomné orientačné schopnosti sťahovavých vtákov závisia od sluchového vnímania infrazvuku spôsobeného pohybmi pôdy, od ich geneticky naprogramovaných vnútorných hodín, od čuchových informácií alebo od postavenia Slnka na oblohe - aj s pomocou polarizovaného svetla, ak je práve zamračené. Všetky tieto súčasti vnímania sú zdedené, pričom tam platí také pravidlo, že pri zmiešaní rôznych rás vzniká nový vzor sťahovania vtákov, ktorý je potom genetickým kompromisom medzi otcovskou a materskou genetickou informáciou. Pomerne rýchlo však podliehajú aj skúsenostiam učenia sa. Okrem toho sú známe procesy komunikácie migrujúcich vtákov medzi sebou, ako aj raný proces učenia sa u mladých vtákov. Nedávno sa našli dokonca aj organické štruktúry, ktoré sú schopné registrovať intenzitu magnetického poľa. Tieto poznatky však ešte stále nestačia na úplné vysvetlenie orientácie sťahovavých vtákov (pozri článok Die Nomaden der Lüfte. GEO 04/April 2002). Napríklad SHELDRAKE (1994) píše o tom, že počas prvej svetovej vojny si poštové holuby našli cestu ešte aj potom, ako sa nejakým dopravným prostriedkom dostali o pár kilometrov ďalej. Odkiaľ majú zvieratá toto svoje „poznanie“?

Keďže už na javisku života aktéri v rodinách odohrali veľa takých aktov, ktoré môžu mať takmer neodvratné dôsledky pre nového obyvateľa Zeme, je tu možné načrtnúť paralelu s rodinnými konšteláciami. Bolo by neprípustným zjednodušením, keby sme pri vysvetlení ľudského správania chceli ignorovať genetické, sociálne či známe medicínske vývinové faktory, alebo tie činitele, ktoré vyplývajú z teórie učenia alebo z diferenciálnej diagnostiky. V horoskope však napriek tomu nachádzame doplňujúce indície o tom, do akej miery môžeme pozmeniť rolu človeka predprogramovanú v rodine, a aké prekvapenia nám ešte asi nachystal osud.

Tým sa dostávame k nasledujúcej predbežnej podpore pre naše domnienky spojené s rodinnými konšteláciami:

· Pri rodinných konšteláciách sa poznanie o rodinných udalostiach formuje na základe poznania zákonitostí pôvodného usporiadania a zákona vzájomnej príslušnosti.
· Tieto takmer telesne vnímateľné účinky rodinnej dynamiky a celého osudu rodiny sa dajú v rozostavenej skupine veľmi dobre zažiť ako fenomén rezonancie.

Materiál a javy, ktoré vyjdú najavo v rodinných konšteláciách alebo v horoskopoch, sa voči sebe navzájom pravdepodobne obojstranne dopĺňajú.

III. Jeden príklad: Kráčanie v otcových šľapajach
Po tom, ako vtedy 44-ročný muž absolvoval asi 10 rokov psychoanalytickej psychoterapie, rozhodol sa hľadať alternatívnu terapeutickú pomoc. Dovtedy sa totiž jeho problémy z roka na rok iba zhoršovali. Symptómy, na ktoré sa sťažoval, mali povahu fóbií. Bál sa predovšetkým šoférovať auto, pretože mal pocit, že je príliš ďaleko od lekárskej pomoci, a on sa obával, že by mohol utrpieť životu nebezpečný srdcový záchvat. Napokon, aj jeho otec zomrel na zlyhanie srdca. Starosti o to, ako mu pracuje srdce, mali za následok extrémne obmedzenia v spôsobe života. No napriek tomu sa mu v podnikaní darilo veľmi dobre. Okrem toho ubezpečuje, že by nikdy neukončil manželstvo alebo neopustil svoju rodinu. A to aj napriek tomu, že vo svojom okolí veľmi rád vníma podnety zo strany žien, a to aj navzdory podozrievavým pohľadom svojej manželky. Svojej bývalej terapeutke prezradil dôležitú poznámku z terapeutických sedení, ktoré absolvoval spoločne s inou ženou: „Kým jej muž bude mať psychické problémy, nikdy od nej neodíde!“ Ako však potom pacient dodal, jeho otec mal po rozvode s jeho matkou mnoho žien.

Rozostavenie rodiny s pomocou drevených figúrok ukazuje zmieneného pacienta v centre rodiny stojaceho v úzkom prepojení a zreteľnom vzťahu so svojím otcom. Matkinho druhého muža zas vnímal ako vzdialeného. Výrazne mladšieho nevlastného brata vnímal ako spojovací článok medzi matkou a jej druhým manželom. Matka sama je privrátená k pacientovi podobne ako jeho otec. Ak by prizerajúci sa cudzí človek nevedel, že telesný otec krátko pred synovým narodením odišiel z manželstva, na základe tejto konštelácie by určite neodhadoval, že tu došlo k rozvodu.

Spoločne vypracovaný komentár k rozostaveniu poskytuje kľúče k životným maximám jednotlivých členov rodiny o ich postavení. Konštelácia viedla k nasledujúcim výrokom:

Starý otec z matkinej strany: Samotár, čudák: „Ja som spokojný!“ Zomrel pomerne mladý na cukrovku.
Stará matka z matkinej strany: V manželstve bola nešťastná, mala mnoho nesplnených želaní: „Rada by som žila inak.“
Matka: Po rozvode s otcom trpela srdcovými úzkosťami (bez organického základu) a do konca života smútila za pacientovým otcom. Druhé manželstvo bolo kvôli materiálnemu zabezpečeniu. „Škoda, že to s otcom neklapalo!“
Otec: Ako vojak utrpel priestrel pľúc, rozviedol sa s pacientovou matkou (v jej 9. mesiaci tehotenstva, keď čakala nášho pacienta), potom mal mnoho priateliek. Zomrel vo veku 45 rokov kvôli chybe srdcových klopní: „Vojna mi zničila život!“ Vždy sa aj po rozvode objavil „ako meteorit s chvostom z peňazí“
Otčim (druhý matkin manžel): Nikdy ho nevolal „otec“.
Pacient: Som vlastne ako môj otec. Ale moju rodinu nikdy neopustím! (Ako šéf je mimoriadne obľúbený a ochotne pomáha všetkým zamestnancom)
Nevlastný brat: O 10 rokov mladší od pacienta.

Vo veľmi skrátenej podobe by sme mohli zhrnúť podstatné astrologické podklady k charakteristike pacienta (nar. 19. 7. 1955, 7:30 SEČ, Kolín n. Rýnom) nasledujúcim spôsobom:

1.Ihneď padnú do oka astrologicky predvídateľné silné vzájomné vzťahy k priateľom a skupinám, do ktorých pacient patrí. Voči ostatným ľuďom vystupuje s veľkou starostlivosťou a s takmer až materským postojom. Takíto ľudia robia pre druhých veľmi veľa a kvôli druhým ľuďom odsúvajú aj vlastné záujmy do pozadia. Tomu zodpovedá skutočnosť, že napriek častým skleslým pocitom a labilnej nálade sa agresívne prejavy orientujú dovnútra a proti vlastnej osobe. Príležitostne sa objavujú zjavné sebapoškodenia.
2. Po boku vnímavého a starostlivého muža konajúceho v znamení raka stojí ascendent v levovi usilujúci sa o úspech a uplatnenie, takže sa príležitostný nedostatok sebavedomia a sklon k uzatváraniu sa napokon prekonajú prostredníctvom dôvery vo vlastné schopnosti. Zameranie na materiálne postavenie, ale aj úsilie o duchovný vývoj sú charakteristické rovnako, ako výrazná snaha získať odolnosť. Je tu prítomná záľuba v živote bohatom na pôžitky, lenže je spojená s realistickým odhadom vlastných možností na pozadí skôr konzervatívneho myslenia.
3. Ascendent v levovi predurčuje pacienta k jeho záujmu o motoristický šport, ktorý tiež využíva v práci, a ktorý je zároveň základom pre jeho úspech v oblasti financií.
4. Jeho takpovediac klasický konflikt medzi úzkostlivosťou, starostlivosťou a snahou sa presadiť sa spracováva skôr vnútorne. Zvýraznená je oblasť srdca kvôli radu predvídateľných srdcových neuróz a neurotických napätí.
5. Ako šéf je na takmer ideálnej pozícii, má organizačný talent, je vecný, činorodý a zároveň starostlivý a zaujíma sa o svojich ľudí.
6. Nepokoj prináša tieň Pluta, tak, ako sa tu objavujú aj ďalšie astrologické náznaky na znepokojujúce a mimoriadne duševné zážitky sústredené okolo vlastnej osoby. Vo všeobecnosti mierumilovné adaptačné sklony takto dostávajú mocné iritácie.
7. Téma rozvodu, ktorú pacient opakovane začína, je latentne zakotvená v konjunkcii Mesiaca a Uránu. Ako človek, ktorý je silno ovplyvnený Plutom, však bude aj bez ohľadu na to prežívať celý život ako sústavný boj proti temnej stránke svojej duše.
8. Na pozadí dokumentovaných rodinných konštelácií v súvislosti so spomínanými biografickými aspektmi je fascinujúcim nápadné postavenie Saturna vo štvrtom dome, v takzvanom „Dome pôvodu“. Otcovský princíp stelesnený v Saturnovi tu musíme vykladať ako princíp obmedzovania a záťaže, a to rovnako dedičnej záťaže od otca, od jeho osudu a sklonov s výsledným fatalistickým strachom zo života, ktorý v tomto konkrétnom prípade celý život krúžil okolo obávaného zlyhania srdca. (LÖHLEIN 1973: 446ff.)


Takýmto spôsobom získame s pomocou horoskopu pôsobivú precíznu charakteristiku povahy pacienta. Prekvapujúco dobre korešponduje so známymi životopisnými údajmi. Zároveň nám rodinné konštelácie ponúkajú potvrdenie výslednej astrologickej prognózy, že pacient v latentnom nasledovaní svojho otca osudovo imituje jeho záťaž (srdcové zlyhanie).

Zároveň pacient pokračuje v boji svojho otca proti nerovnováhe zažitej na jeho strane v podobe striedajúcich sa kontaktov so ženami, ktoré pôvodne vyvolali rozvod medzi rodičmi a tým iniciovali skrytú tému rozvodu u pacienta. Vývin jeho srdcovej fóbie je teda práve pokus o riešenie zameraný na tento účel. Toto môže zároveň vysvetliť doterajšiu nevydarenú terapiu jeho srdcovej úzkosti , a to ako výraz láskyplného pokračovania v otcových šľapajach.

To, čo v horoskope pôsobí ako fatalistický predpis, sa však dá rozviazať. Pacient si ale musí uvedomiť, a to či už pomocou rodinných konštelácií, alebo aj s pomocou horoskopu, svoju problémovú identifikáciu s osudom svojho otca. Keďže sa mu takto môže objasniť, že podstatným motívom jeho problémov je láska k otcovi, môže na základe toho hľadať primeranú cestu pre túto lásku a aj k vyriešeniu svojich životných ťažkostí. Na druhej strane, pridŕžanie sa doterajších symptómov by zodpovedalo jeho želaniu nikdy neopustiť svoju ženu a deti.

Zhrnutie
Ústrednou myšlienkou tohto príspevku je hypotetický pokus o vysvetlenie pôsobenia astrológie ako morfickej rezonancie tisícročných ľudských mýtov. Predpokladáme, že morfické polia neurčujú len astrologické poznatky, ale môžeme ich použiť aj na vysvetlenie základných princípov rodinných konštelácií. Pri tom však nesmieme vylúčiť žiadne iné známe faktory vplývajúce na ľudský vývoj.

Prípadová štúdia doložila vzájomnú súhru údajov z rodinných konštelácií a z horoskopu, ktoré sa navzájom dopĺňajú spôsobom nanajvýš bohatým na informácie.

Michael J.W. ANGERMAIER & Sabine JONAS

Literatúra
Angermaier, Michael J.W. Gruppentherapie. Lösungsorientiert statt problemhypnotisiert. Weinheim: Beltz PVU, 1994.

Bauer, Erich. Die Kraft der Ahnen. Familienschicksale im Horoskop. Kreuzlingen; München: Hugendubel, 2000.

Hellinger, Bert. Ordnungen der Liebe: Ein Kursbuch. Heidelberg: Carl-Auer-Systeme, 1994

Hellinger, Bert. Finden, was wirkt. München: Kösel, 1993

Hellinger, Bert & ten Hövel, Gabriele. Anerkennen, was ist. München: Kösel, 1996

Greene, Liz & Aroyo, Stephen. Saturn und Jupiter. Neue Aspekte astrologischer Praxis. München: Heyne,1989.

Löhlein, Herbert A. Handbuch der Astrologie. München: Goldmann, 1973.

Riemann, Fritz. Lebenshilfe Astrologie. Gedanken und Erfahrungen. München: Pfeiffer, 1989.

Sheldrake, Rupert. Das Gedächtnis der Natur. Bern: Scherz, 1988.

Sheldrake, Rupert. Sieben Experimente, die die Welt verändern könnten. Bern: Scherz, 1994

Sheldrake, Rupert, McKenna, Terence & Abraham, Ralph. Denken am Rande des Undenkbaren.

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 7117   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE