ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:43857

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 122 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Larryhaw

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Fantómové bolesti nie sú len fantómom
@ alternatívne vedy     1.6. 05, 02:03


Je smutnou pravdou, že mnohým vedeckým objavom dopomohla na svet vojna. Či to bolo tak aj v prípade fantómových bolestí, nevedno celkom presne, hoci prvý známy opis tohto javu pochádza z roku 1551 od vojenského chirurga menom Ambroise Paré. Jedno je však isté. Ťažko ranení vojaci v poľných lazaretoch často zápasili s mučivými bolesťami vychádzajúcimi zdanlivo z neexistujúcich končatín, ktoré im predtým amputovali. Tento jav dostal príznačný názov - fantómové bolesti. Veď predsa, ako môže bolieť ruka či noha, ktorú už ranený nemá? Aký je mechanizmus vzniku takejto záhadnej bolesti? .

Hneď na začiatku treba povedať, že fantómové bolesti nie sú jediným „fantómovým“ pocitom, ktorý môže zažiť človek po amputácii časti tela, ale hoci aj po operácii týkajúcej sa vnútorných orgánov. Prevažná väčšina pacientov má totiž aj po amputácii takmer úplne realistické, živé pocity, ako keby tú ruku, nohu apod. stále mali. Ľudia zažívajú teplo, chlad, dotyky, svrbenie, ale aj napätie či uvoľnenie, polohu a takmer dokonale realistickú predstavu pohybu. Je len pochopiteľné, že takýto jav nenechával ľudí ľahostajnými. Snažili sa ho vysvetliť, pochopiteľne, že na svojej vlastnej úrovni poznania a s takými nástrojmi, aké mali práve k dispozícii. Tak vlastne vzniklo aj to pomenovanie. Fantóm je niečo, čo síce nevidno, ale o to zákernejšie sa prejavuje. Ako keby človeku po amputácii ostala „fantómová“ končatina, ktorú síce nevidno a ani s ňou nič nemožno urobiť, ale človek ju napriek tomu cíti, ako keby tam bola. A môže aj rovnako nepríjemne bolieť. Takéto fantómové pocity a bolesti sa však nemusia týkať len končatín. Veľmi zvláštne pôsobia napríklad problémy žien po operatívnom odstránení maternice, keď tieto ženy prežívajú všetky pocity ako pri normálnej menštruácii. V človeku, ktorý počúva podobné príbehy, to môže vyvolať mnohé otázky - ako je to vlastne so vzťahom tela a duše? Ako môžem cítiť niečo, čo nemám? Navyše, fantómové pocity (a teda aj fantómové bolesti) sa časom menia. Často sa stáva, ako keby sa pomyselná fantómová končatina zmenšovala, skracovala. Skracujú sa najprv tie časti fantómovej končatiny, ktoré pacient vníma menej výrazne (napríklad predlaktia v porovnaní s prstami). Napokon ako keby povedzme dlaň a prsty priamo nasadala na neamputovaný zvyšok končatiny. Po určitej dobe - môžu to byť mesiace, ale aj roky - však zvyčajne zanikne celá fantómová končatina a tak ustanú aj problémy s bolesťami.

V minulosti sa ľudia usilovali vysvetľovať fantómové pocity rôzne. Napríklad pre lorda Horatia Nelsona, ktorý prišiel v bitke o Santa Cruz na ostrove Tenerife v roku 1797 o ruku, boli veľmi realistické fantómové bolesti definitívnym dôkazom o existencii duše. Podľa neho totiž ak môže pretrvávať jasné vedomie neexistujúcej končatiny, potom prečo by nemohlo existovať rovnako jasné sebauvedomenie po tom, ako prestane existovať celé telo? Iný názor priniesli parapsychológovia, ktorí sa domnievali, že materiálne telo človeka je prestúpené jemnohmotnou substanciou, ktorá zabezpečuje prepojenie informačnej, energetickej a látkovej regulácie do jedného celku a tak mu prepožičiava život. Po amputácii končatiny síce zaniká časť materiálneho tela, no na jej mieste ešte určitý čas zotrváva táto jemnohmotná substancia. Túto je možné vôľou usmerňovať (preto má človek pocit, že dokáže hýbať fantómovou končatinou). Ona tiež reaguje na podnety zvonka (a preto človek cíti fantómové pocity). Podľa novších predstáv ide o najhutnejšiu vrstvu aury, ktorá v normálnych prípadoch siaha niekoľko milimetrov až centimetrov mimo pokožky. Je zrejmé, že pri tejto predstave ide o „vzkriesenie“ dávno opísaného éterického tela. Objavili sa dokonca pokusy odfotografovať takéto fantómové končatiny s využitím techniky Kirlianovej fotografie. Keďže však výsledky získané touto technikou sú prinajmenšom sporné, je otázka, nakoľko vážne možno brať tieto pokusy. Zásadný problém parapsychologického vysvetlenia je v tom, že jeden záhadný jav (fantómové pocity) vysvetľuje pomocou ešte záhadnejšieho javu (éterického tela, protoplazmy, aury apod.). Ak o fantómových pocitoch vieme málo, o éterickom tele vieme ešte menej.

Ak sa chceme priblížiť k tomu, čo na to hovorí súčasná fyziológia, povedzme si najskôr niečo o tom, akým spôsobom vlastne vnímame bolesť v prípade, že máme ešte celé telo. Zjednodušene povedané, v celom tele máme rozmiestnené rôzne receptory - drobné telieska, ktoré sú napojené na nervy a ich úlohou je premieňať podnety z okolia na elektrické impulzy. Tie potom dopravia nervy do mozgu, kde sa spracujú a tak vznikne vnem. Takýchto teliesok - receptorov - je mnoho druhov. Niektoré reagujú na zmenu teploty, iné na dotyk. V sietnici očí sú zrakové bunky, ktoré reagujú na dopadajúce svetlo. V jazyku a v nose zas máme množstvo receptorov, ktoré zisťujú chemické zloženie potravy a vzduchu. Tak vznikajú vnemy čuchu a chuti. A sú receptory (vlastne sú to najčastejšie len voľné nervové zakončenia), ktoré reagujú prakticky na akékoľvek podnety tak, že vznikne vnem bolesti. Okrem nich vzniká vnem bolesti aj vtedy, keď podnet pôsobí na iné receptory silnejšie, než je únosné (ako napríklad keď sa pozrieme do veľmi silného svetla, tak nás rozbolia oči, alebo keď sa dotkneme horúceho predmetu).

Sledujme však teraz dráhu, po ktorej postupuje signál bolesti vyššie: Nerv vedie signál ďalej do miechy, odkiaľ sa dostáva do rôznych centier v mozgu. V mozgu prebieha nielen spracovanie podnetu, na najvyššej úrovni aj uvedomenie si bolesti, ale aj sa odtiaľ vysielajú príslušné signály, ktoré by mali zasiahnuť na vyriešenie situácie. Problém je však v tom, že takto jednoduché to nie je. Signály z povrchu kože a zo svalov sa v mozgu spracovávajú vo viacerých mozgových centrách, ktoré musia byť navzájom v súlade. Ak nie sú, môže vzniknúť pocit bolesti zdanlivo „len tak“ - a to môže byť zdrojom niektorých nepochopiteľných bolestí. Väčšinou však takto nevzniká ten jav, o ktorom hovoríme v prvom rade - takto nemožno dostatočne vysvetliť „fantómové končatiny“ a s nimi súvisiace bolesti.

Podľa toho, čo sa o fantómových pocitoch a bolestiach vie v súčasnosti, podieľajú sa na nich niektoré špeciálne oblasti v mozgovej kôre. Tieto mapujú celé telo a spracovávajú tie podnety, ktoré si uvedomujeme ako hmat, pocity viazané na činnosť svalov a šliach, teplotu a povrchovú bolesť. Každej časti tela zodpovedá v týchto oblastiach mozgovej kôry určitá plocha a teda príslušné množstvo navzájom poprepájaných nervových buniek - neurónov. Takto vzniká na povrchu mozgovej kôry niekoľko „máp“ celého tela. Ak sledujeme dráhu signálu pochádzajúceho napríklad z hmatových buniek na ukazovákoch, prídeme u každého človeka na určité, vždy v zásade rovnaké miesto v mozgovej kôre, ktoré zodpovedá práve ukazováku. Ak by sme sledovali napríklad dráhu signálu z kolena, prišli by sme k inému miestu na povrchu mozgu. Pritom platí, že čím citlivejšia je určitá časť tela, tým viac receptorov (zmyslových buniek) obsahuje a tým rozsiahlejšiu plochu zaberá jej mozgová „mapa“. Preto napríklad prsty na rukách zaberajú oveľa rozsiahlejšie plochy mozgovej kôry, ako napríklad kolená alebo chrbát. Navyše rozsah týchto „častí mapy“ - teda počet buniek a spojení medzi nimi - mapujúcich jednotlivé časti tela nie je počas života rovnaký. Človek, ktorý sa napríklad učí hrať na husle, si potrebuje vypestovať oveľa jemnejší cit v prstoch, ako človek, ktorý pracuje v bani. Preto sa huslistova mozgová kôra tejto činnosti prispôsobí - na spracovávanie impulzov z prstov na rukách sa postupne vyčlení oveľa viac buniek, ako je to u baníka. Tomuto javu sa hovorí plasticita mozgovej kôry - čiže schopnosť mozgu pružne (plasticky) prispôsobovať svoju stavbu úlohám, ktoré sa človek učí riešiť.

No na tomto mieste sa môžeme opýtať - v poriadku, a čo to má spoločné s fantómovými pocitmi a napríklad konkrétne bolesťami? Ukazuje sa, že veľmi veľa. Najprv si však skúsme premyslieť situáciu, ktorá bola mnohokrát potvrdená experimentmi. Povedzme, že do časti mozgovej kôry, ktorá mapuje dlaň ľavej ruky, sa zavedie elektróda. Touto elektródou sa vyšle signál, ktorý ovplyvní bunky tejto časti mozgovej kôry. Automaticky nastane spracovanie tohto signálu a výsledok si človek uvedomí napríklad ako pocit mravčenia v ľavej ruke. Mozog totiž nemá ako rozlíšiť, či dané miesto v kôre podráždila elektróda alebo tam jednoducho prišiel signál z miechy, ktorý mal pôvod naozaj v zmienenej ľavej ruke. Pokračujme však v úvahe ďalej. Predstavme si človeka, ktorému tú ľavú ruku z nejakého dôvodu musia amputovať. Po amputácii sa už síce prestanú vysielať signály do miechy a odtiaľ ďalej do mozgovej kôry, no oblasť v kôre, ktorá túto oblasť mapovala, tam ostáva. Akonáhle sa telo dostane do takejto situácie, začne sa s ňou vyrovnávať - spojenia medzi neurónmi v tejto časti mozgovej kôry sa začnú pomaly meniť. Tak však začnú vznikať nové, neočakávané spojenia medzi bunkami mozgovej kôry, ktoré začne človek vyhodnocovať ako rôzne pocity pochádzajúce z amputovanej končatiny. V takomto prípade môže ísť naozaj o dlhotrvajúce záhadné pocity - mozgová „mapa“ končatiny sa totiž rozoberá len pomaly a takisto len pomaly sa tieto neuróny zapájajú k iným oblastiam.

Pomocou týchto poznatkov môžeme vysvetliť niektoré zaujímavé, no pre pacienta veľmi nepríjemné javy. Napríklad často stačí na vyvolanie fantómových bolestí amputovanej ruky zľahka sa dotknúť tváre človeka. Prečo je to tak? Ukázalo sa, že mozgová mapa, ktorá zodpovedá rukám, sa nachádza veľmi blízko oblasti, ktorá zodpovedá tvári. Preto sa signál zodpovedajúci dotyku na tvár môže preniesť aj do okolitých oblastí, napríklad do „mapy“ amputovanej ruky. Za normálnych okolností, teda keby mal človek ruky zdravé, by sa táto informácia vyhodnotila ako falošná - existuje totiž oveľa viac ciest, akými mozog komunikuje s končatinami. Jedným z príkladov je motorická dráha - teda cesta, ktorou sa dostáva z mozgu do končatiny „povel“ vykonať nejaký pohyb. Za normálnych okolností sa údaje zo zmyslových orgánov veľmi dôsledne porovnávajú s údajmi, ktorými mozog riadi pohyby. Podstatnú úlohu tu majú tri skupiny zmyslových kanálov - hmat, vnímanie napätia svalov a šliach a zrak. Ak je však tento mechanizmus vzájomnej regulácie - ktorý sa navonok prejavuje ako koordinácia pohybov - v tak závažnom nesúlade, ako je to pri amputovanej končatine, prejavuje sa to v zásade dvomi spôsobmi: jednak vznikom falošných - fantómových - pocitov, ktoré vznikajú ako odpoveď na viac-menej náhodné podnety z okolia, jednak vznikom občasnej neurčitej bolesti, ktorú pacienti vnímajú ako vychádzajúcu z amputovanej končatiny. S tým, ako pokračuje reorganizácia mozgovej kôry, sa však tieto pocity menia až (zvyčajne) napokon zaniknú.

Toto je však len jeden z mechanizmov, akým môžu fantómové pocity vzniknúť. Lekári opísali viaceré prípady, keď sa fantómové bolesti a pocity objavili napríklad u detí, ktoré sa bez končatín už narodili. U nich sa teda nedá uvažovať o mechanizme, ktorý sme opísali - jedine, že by sa neurónové mapy končatín vytvárali oveľa skôr, ako dieťa príde na svet a má tak možnosť získať určité skúsenosti so zmyslovým vnímaním vonkajšieho sveta. Ukázalo sa totiž, že tieto pocity zďaleka nie sú obmedzené len na ten rozsah skúseností, ktorý je dostupný plodu v tele matky.

Iný záhadný prípad nastáva vtedy, keď vzniknú fantómové bolesti u zdravého človeka. To sa podarilo dosiahnuť nasledujúcim experimentom: Predstavme si, že experimentátor jemne klepe kladivkom na stôl a zároveň pod stolom ťuká drevenou paličkou na pacientove koleno tak, že pacient túto paličku nevidí. Ak sú tieto dva pohyby presne zosúladené, pacient po chvíli nadobudne podvedomý pocit, že poklep na jeho koleno vychádza zo stolu. Ak vtom experimentátor silno klepne kladivkom na stôl, tak hoci sa vtedy pacienta vôbec nedotkne, tento zacíti razantné klepnutie. To, že si pacienti tieto pocity nevymýšľali, sa pomerne ľahko overilo pomocou merania kožno-galvanickej reakcie (takej zmeny elektrického odporu kože, ktorá typicky nastáva pri prudkej bodovej bolesti). Otázkou je, ako tento zaujímavý jav vysvetliť. Takéto a podobné prípady predstavujú pre fyziológov a lekárov záhady, ktoré treba vyriešiť, ak chceme naozaj porozumieť fantómovým pocitom, predovšetkým však bolestiam.

Na presné fyziologické vysvetlenie, ako fantómové pocity a bolesti fungujú, si teda ešte budeme musieť počkať. Zatiaľ to presne známe nie je - a aj preto nie je vždy možné tieto bolesti utišovať. Ostávajú tu ako otázka, záhada, provokácia. Výzva predkladať nápady a potom ich podrobne, s využitím dostupných znalostí a nástrojov prešetrovať. S kritickým postojom „Tomáša neveriaceho“, ale s dôverou v múdrosť prírody a v schopnosť človeka kráčať aj cez neprehľadný a nebezpečný terén k jej poznaniu.

Andrej MENTEL

Literatúra:

LEJČKO, Jan (2001): Fantomová bolest. Doporučené postupy pro praktické lékaře, Reg. č. a/062/036, vyd. Česká lékařská společnost Jana Evangelisty Purkyně, dostupné online: (28. mája 2005)

KOUKOLÍK, František (2002): Lidský mozek: Funkční systémy. Norma a poruchy. Vyd. 2., aktualiz. a rozš., Praha: Portál, s. 100-113

ROKYTA, Richard (2000): Fantomová bolest. Vesmír, 79, září 2000, s. 490-492

VACULÍN, Šimon (2000): Paradoxy bolesti. Jak bolest vzniká a kde sídlí. Vesmír, 79, červen 2000, s. 307-311


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 8188   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE