ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:44037

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 83 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Williamhof

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Duchovný život v roku 3000: vízia Josepha McMoneaglea.
@ alternatívne vedy     6.9. 04, 11:21

Na podnet niektorých čitateľov Pútnikov som sa rozhodol preložiť úryvok zo 17. kapitoly z knihy Josepha McMoneaglea The Ultimate Time Machine. Uvedená kapitola má jednoduchý názov Rok 3000 a autor v nej popisuje život na planéte Zem okolo r. 3000, tak ako ho on vnímal prostredníctvom svojej mimoriadnej schopnosti, tzv. „videnia na diaľku“ (angl. „remote viewing“). Prv, než si prečítate uvedený preklad, dovolím si uviesť pár informácií o Josephovi McMoneagleovi a k technike „videnia na diaľku“.

Joseph McMoneagle je muž, ktorý sa radí medzi jedného z najlepších odborníkov na fenomén, ktorý sa v angličtine označuje ako „remote viewing“ - teda „videnie alebo prezeranie na diaľku“.
Človek, obdarený touto schopnosťou, dokáže vnímať predmety, miesta alebo udalosti, ktoré sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti, alebo sú ukryté. Môže ísť o nejakú črtu krajiny na povrchu planéty, alebo predmet, vložený do obálky či schránky. Pri testovaní tejto schopnosti sa postupuje podľa prísne vypracovaného protokolu. Všetky známe spôsoby a prostriedky prijímania informácií sú blokované a pokusná osoba môže byť ešte naviac umiestnená do Faradayovej klietky (elektromagneticky odtienená miestnosť) alebo do izolovanej komory. Nikto z tých, ktorí sú v kontakte s človekom nadaným schopnosťou „videnia na diaľku“, nevie, kde sa cieľ „diaľkového prezerania“ nachádza. Úlohou pokusného subjektu, ktorý má schopnosť „videnia na diaľku“, je nakresliť náčrt cieľa alebo ho slovne popísať.

Tento fenomén je jedným z najbádanejších spomedzi tzv. „paranormálnych schopností“ a jeho skúmaniu sa venovala najmä americká výzvedná služba, v ktorej radoch pôsobil aj Joe McMoneagle. Bol dokonca zakladajúcim členom projektu, neskôr známeho pod názvom STARGATE, ktorý začal v r. 1978 a bol ukončený v r. 1995, na podnet amerického Kongresu.

Joe McMoneagle, ktorý svoj „dar videnia na diaľku“ nadobudol ako príslušník americkej armády po nehode, v dôsledku ktorej sa ocitol na pokraji smrti, bol neskôr naverbovaný do radov americkej špionážnej služby. Svoje mimoriadne schopnosti poskytol takým vysokým vládnym inštitúciám, ako sú CIA, DIA, NSA, DEA, FBI, National Security Council a ďalším. Z výčtu týchto „veľavážených“ inštitúcií je možné usúdiť, akú pozornosť venovali najvyššie kruhy USA bádaniu fenoménu „remote viewing“. Za jeho podporu pre národnú výzvednú komunitu bol Josephovi McMoneaglovi udelený v r. 1984 rád Legion of Merit.

Joe je autorom kníh, v ktorých tento fenomén popisuje. Prvá z nich, The Mind Trek, popisuje detailne priebeh laboratórnych pokusov „prezerania na diaľku“. Text dopĺňajú ilustrácie, ktoré zobrazujú Joeove náčrty ním vnímaných cieľov a fotografie uvedených cieľov, aby si mohol čitateľ vytvoriť predstavu o Joeovej presnosti. Kniha tiež prináša presný popis protokolu, podľa ktorého sa pri testovaní v laboratóriu postupuje. Ten má zaručiť objektivizáciu výsledkov a teda prispieva k tomu, že výsledky možno považovať za vedecky podložiteľné a dokázateľné.

Vo svojej druhej knihe, The Ultimate Time Machine, z ktorej pochádza aj náš preklad, popisuje Joe stručnú históriu Projektu Stargate a svoje „videnie“ takých minulých udalostí, akými bolo stavanie egyptských pyramíd v Gize, alebo zavraždenie J. F. Kennedyho. Nadôvažok, Joe pridal aj doslovný prepis svojho laboratórneho sedenia v Monroeovom inštitúte, počas ktorého „videl“ život Ježiša Krista (Otázka, ktorá bola Joeovi položená pred začatím sdenia, znela: Kto alebo čo bol Ježiš a prečo bol tu? Nasleduje 11-stranový popis toho, čo Joe „videl“ a hovoril Robertovi Monroeovi, ktorý celé sedenie monitoroval.) Ďalšia, podstatná časť knihy, je venovaná pohľadu do blízkej i vzdialenej budúcnosti a toho, aké zmeny ľudstvo čakajú. Joe pritom uvádza informácie, získané na základe svojej schopnosti, ktoré sa týkajú takých oblastí života na Zemi, ako sú demografia (údaje o pôrodnosti a úmrtnosti, etnických skupinách, podobe manželstva, vzťahoch medzi mužmi a ženami, populáciami, významnými zmenami životného štýlu atď.), ekonomika (bankovníctvo, produkcia potravín, poisťovníctvo, burzy), životné prostredie (mestá, budovy, lesy, geológia, prírodné pohromy, počasie...), vlády (kriminalita, diplomacia, špionáž, etika, zákony, armáda, politika, dane, vojna, mier...), sociálna sféra (umenie, archeológia, vzdelávanie, zábava, jazyky, sex, športy...), technológia (počítače, inžinierstvo, medicína, nukleárne zbrane, telekomunikácie, vesmírne lode...) a napokon život v roku 3000.
Na záver už len podotknime, že hoci je úspešnosť aj takého zdatného „remote viewera“, akým je napr. Joe McMoneagle veľmi vysoká, aj on sám uvádza, že nie je 100%-tná a nie všetky jeho „predpovede“ ohľadom budúcnosti sa naplnili (čo si napokon môže čitateľ knihy sám overiť - bola napísaná v r. 1998 a obsahuje aj prepovede udalostí v rokoch 1998 - 2004). Zaujímavé tiež je, že v prípadoch snahy o určenie čísiel, ktoré budú vylosované v lotériách, metóda „videnia na diaľku“ zlyháva maximálne...

- DreamingWolf

***

„Mám pocit, že krajina bola zmietaná veľkou náboženskou vojnou, ale dávno sa už skončila. Pretrvali iba štyri väčšie náboženské sekty. Už neexistujú oddelene, no sú teraz považované za časti celku. Sú do veľkej miery upravené zo svojich pôvodných konceptov, alebo aspoň konceptov ako ich posudzujeme dnes. Ich obsah sa zdá byť dosť podobný a tak sa s nimi aj zaobchádza. O budhizme, kresťanstve, hinduizme a islame sa teraz bežne hovorí ako o „Vodiacich princípoch duchovnosti“, alebo „Spôsoboch viery“. Zakladajú sa na spoločnom princípe, ktorým je to, že čas od času sa Veľký inžinier (ktorého v súčasnosti voláme Boh) manifestuje v podobe bytosti s výnimočným vhľadom do spirituality. Počas stáročí túto prácu či zodpovednosť zdieľali mnohí ľudia (ktorých nazývame proroci).

Náboženstvo a vláda podporujú dodržiavanie špecifických náboženských svätých dní, vyčlenených k pocte Veľkého inžiniera. Náboženstvo tiež ukladá, že je pre každého ďaleko lepšie, ak praktizuje svoje náboženstvo nie modlitbou, ale skutkami a činmi. Tieto činy a skutky sú popísané v príručkách či spisoch, aby sme im mohli porozumieť. Spisy obsahujú také veci, ako nepoužívanie nadmerného množstva opojných a stav mysle meniacich látok, osobná a rodinná čistota a hygiena, akceptácia susedov, priateľov, spoločníkov a dokonca i cudzincov ako blízkych členov rodiny, vzájomný rešpekt ku všetkým ostatným, ich myšlienkam, ich priestoru a nadovšetko, k ich odlišnosti. Inými slovami, náboženstvo je teraz každodenným skutkom. V roku 3000 je bežným kódexom konania a rozhodovania.

Kostoly ešte stále existujú. Nie sú v nich však žiadne sochy, žiadne kríže, sviečky či stlmené svetlo, ani žiadne náboženské obrazy akéhokoľvek druhu. Zdá sa, že majú určité formy mandál, ktoré sa používajú na meditačnú prax, a tiež aj ako forma umenia. Tieto kostoly sú vo všeobecnosti kruhové, zvažujú sa smerom k stredu a viac, než na čokoľvek iné, sa využívajú na spoločenské účely. Sú to svetlé a slnečné miesta, s množstvom skla a krásnymi interiérovými aj exteriérovými záhradami. Sú to miesta, kde, ako sa zdá, sa ľudia zhromažďujú z dvoch dôvodov.

Za prvé, zhromažďujú sa, aby v posvätné dni spolu meditovali. Používané formy meditácie nemajú súvis s modlitbou, no sú považované za potrebné pre vycentrovanie sa a ujasnenie si svojich skutkov. Pointou je byť bdelý a uvedomelý. Ľudia sú povzbudzovaní k tomu, aby sa počas svätých dní kongregovali vo veľkých skupinách, aby tak mohli spolu na krátky čas meditovať. V tomto prípade sa konanie príkladom považuje za cennejšie, než usmerňované učenie akéhokoľvek druhu.
Existujú kombinované učenia veľkých náboženských vodcov, ktoré ľudia niekedy prinášajú so sebou a čítajú spolu s ostatnými, alebo ich spoločne zdieľajú, ale tieto typy čítania sa zvyčajne dejú v súkromí domova, keďže majú osobnejšiu príchuť.

Nevidím žiadny náznak Starého Zákona, s výnimkou formálneho, múzeu podobného miesta, a v rukách obyčajných ľudí niet ani žiadnych z hlavných náboženských písomností. Sú vyhradené len pre historické a štúdijné účely.

V priebehu rokov určili náboženské konferencie, ktoré časti Biblie, Koránu, Dhammapady, Tanakhu, Rig-Védy a prinajmenšom šiestich či siedmich iných posvätných spisov majú skutočnú hodnotu a ktoré by mali byť spojené v piatich zväzkoch, z ktorých teraz pozostáva „Cesta“.

Takmer bez výnimky boli zachované tie časti textu, ktoré sa týkali každodenného života, zaobchádzania s druhými ľuďmi alebo so sebou. Dogmy, súvisiace s minulosťou, strachom, odvetou, pomstou, či trestami boli vypustené. Mnohé z najnovších spisov sa očividne zaoberajú uvedomovaním a implementáciou náboženskej praxe jej žitím - čo je zjavný dôvod pre existenciu týchto nových dokumentov.
Pred obdobím meditácie a po ňom sa ľudia stretávajú vo veľmi veľkých skupinách. Sú to spoločenské zhromaždenia a stretnutia a podobajú sa na veľké rodinné stretnutia. V tejto dobe niet žiadnych iných náboženských požiadaviek, než byť priateľskí a otvorení jeden voči druhému...

Medzi stúpencami „Cesty“ sú aj takí, ktorí zjavne nevyznávajú vieru vo Veľkého inžiniera, alebo Boha. Veria v jednu jednotiacu silu, ktorá poháňa kozmos, v ktorom žijú, no neveria v predstavu zosobneného stvoriteľa. Sú časti spisov, ktoré takúto vieru integrujú do základných duchovných princípov a zásad. Títo ľudia nie sú považovaní za odlišných, ale za tých, čo majú iný pohľad na tú istú vec.

Ľudia sú povzbudzovaní k tomu, aby využívali kostoly aj inokedy. Počas roka sa v nich konajú veľké zhromaždenia, ako pikniky, večierky, či dokonca veľké spoločenské záležitosti, ktoré majú komunálnu povahu. Je to, akoby sa náboženstvo stalo viac vyjadrením života, spôsobom života, než uctievaním. Už viac nekladie dôraz na súdenie toho, či niekto je alebo nie je hriešnik. Starostlivosť o druhých a o seba a žitie ako príklad rovnováhy v univerzálnom zákone sú tým hlavným, čím sa „Cesta“ presadzuje. Hoci „Princípy duchovnosti“, či „Cesta“, podstatne reprezentujú väčšinu populácie, zdá sa, že existujú aj ďalšie (...)

Stále existujú menšie sekty a kulty, ktoré sa snažia odkloniť od celkového konsenzu. Rôznia sa podľa povahy a charakteru miest, v ktorých sa vyskytujú. Pretože sú zväčša závislé od miest, tieto skupiny sú neveľké, no sú tolerované, pokiaľ sú zachovávané základné princípy a zásady celkovej štruktúry viery - teda či sú žité príkladom.

Väčšinu týchto menších siekt a kultov poháňajú buď silné osobnosti, alebo hľadajú čosi navyše k tomu, čo sa považuje alebo prijíma za normu. Sú aj také, ktoré využívajú napríklad drogami navodené zmenené stavy vedomia alebo ritualistické modlitby.

Mám pocit, že tieto malé kulty či skupiny hľadajú priame odpovede na veľké mystériá - ako napríklad prečo ľudstvo existuje - a napokon aj priamejšie spojenie s Bohom. Tieto snahy sú nielen iba tolerované celkom, ale sú povzbudzované, pretože všeobecne prijímaný konsenzus je ten, že ľudstvo má základné prirodzené pudenie hľadať takéto odpovede. A tak pokiaľ nie sú voči celku rušivé a nespôsobujú problémy, alebo pokým nevplývajú na spoločnosť negatívne, sú ponechávané na seba.
Každých desať rokov sa konajú synody, alebo veľké mítingy, a usporadúvajú ich centrá náboženského vyšetrovania. Každý región má svoje hlavné stredisko pre duchovný rozvoj a tie svoje objavy prinášajú na takéto veľké kongresy, aby sa tu o nich diskutovalo.

Všetky vlády akceptujú a finančne podporujú náboženské požiadavky svojich miest. Budujú kostoly a poskytujú im údržbu a existenčné prostriedky. Popri žití náboženstva a názorného preukazovania tolerancie a podpory niet medzi vládami a spiritualitou žiadneho iného spojenia. Zdá sa, že to postačuje.
Jedným zo základných princípov či zásad, ktoré pochádzajú z náboženskej viery doby, je ten, že vo vesmíre existuje jedna sila, ktorá vyvolala existenciu všetkej hmoty, či už živej, alebo neživej. Je vnímaná viac ako „cesta“ alebo „metóda“, ktorou môžu byť ľudia spojení navzájom medzi sebou ako aj so stvoriteľom, alebo so silou stojacou v pozadí stvorenia. Niet pretvárky, že by sme mohli kedy spoznať tvár tohto Veľkého inžiniera, mimo toho, čo vidíme predostreté pred sebou v rámci čara našej reality. Existuje silný náznak toho, že ľudstvo rozvinulo omnoho väčšie porozumenie pre rolu, akú hráme pri konštruovaní reality. Inými slovami, teraz už uznávame skutočné, či univerzálne zákony, ktoré vládnu našej realite, nášmu miestu vo fyzične a to, ako naše skutky ovplyvňujú iné druhy v nej.

Existuje domnienka, že všetok ostatný život na planéte, ako aj vo vesmíre, sa podieľa na tomto koncepte. Skutky sú nazerané z osobného, skupinového, vládneho a celoplanetárneho hľadiska. Všeobecne sa chápe, že nech už sú naše činy akékoľvek, ovplyvňujú nielen tých, ktorí sú nám najbližší, ale majú rozhodujúci účinok na život, o ktorého existencii dokonca ani netušíme. Všetko je vzájomne poprepájané: celá realita v našom kozme je jedna. Zrodené z jediného zdroja, všetko je vo vzájomnom vzťahu. Príčina a následok sú jedinou konštatntou, ktorá priamo ovplyvňuje zmenu.
V rámci komunity existujú uchovávatelia Pečate. Nie sú to kňazi v tom zmysle ako ich chápeme dnes, ale skôr niečo ako ochrancovia.

Za takmer štyristo rokov si ľudstvo uvedomilo, že veda a náboženstvo sú v skutočnosti rovnaké. Skutky, konané v mene vedy, nie sú vždy tými najlepšími činmi, tak ako nimi nie sú ani tie, ktoré sú konané iba v mene náboženstva. Nikto z učených mužov či žien, ktorí sú ochrancami, nie sú jednotlivo dostatočne mocní na to, aby učinili zmenu. Chápu však, že zmenu môže vyvolať a ovplyvniť chod a smerovanie spoločnosti.
Ich prácou je byť bdelými a v popredí kultúrnych akcií, ktoré môžu byť príčinou náhlej zmeny budúcnosti ľudstva. Študujú etiku, dohliadajú na poznanie a „sedia na sedadle šoféra“ pokroku alebo zmien pre kolektív.“

Preklad výňatku zo 17. kapitoly knihy Josepha McMoneaglea The Ultimate Time Machine (Hampton Roads, 1998): DreamingWolf. Preložené exkluzívne pre Pútnikov a publikované s láskavým súhlasom Josepha McMoneaglea . © 1998 by Joseph McMoneagle.

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 5495   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE