ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:44037

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 89 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Williamhof

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Duchovný vesmír - dôkaz kvantovej fyziky o existencii duše / Rozhovor Julie Knowles s Fredom Alanom Wolfom
@ alternatívne vedy     2.8. 04, 03:13

Fred Alan Wolf

V tomto fascinujúcom rozhovore odhaľuje Fred Alan Wolf to, prečo verí, že otázka tela/mysle, taká ústredne dôležitá pre duchovnú filozofiu, je osvetlená objavmi modernej teoretickej fyziky.

Julie Knowles: Čo vás viedlo týmto smerom - preč od tradičnej metodológie vášho vedeckého výcviku, smerom ku integratívnejšiemu bádaniu vesmíru?

Fred Alan Wolf:
Táto kniha (Spiritual Universe - pozn. prekl.) nie je až takým odklonom od cesty, ktorou som išiel, ako by tomu bolo u fyzika, ktorý nebádal v tých oblastiach, ktoré zaujímajú mňa. Moja cesta viedla smerom preč od toho, čo by sme mohli opísať ako tradičná fyzika, hoci dokonca aj toto pole sa mení ohľadom toho, čo sa považuje za tradičné a netradičné.

Zaujíma ma celé spektrum toho, čo znamená byť ľudskou bytosťou a moje vzdelanie vo fyzike ma priviedlo k alternatívnemu pohľadu na tieto koncepty. Mojím konkrétnym záujmom je vedomie: Čo je vedomie? Je to niečo fyzické? Je to pole? Má to nejaké aspekty, ktoré sa týkajú fyzična? Zahŕňa iba ľudský mozog a ľudskú myseľ? Ak zahŕňa myseľ, čo je myseľ? Sú toto veci, o ktorých možno hovoriť z hľadiska vedy - konkrétne fyziky - alebo sú to koncepty, ktoré musia zostať hmlisté a nejasné a chabo definované na celé veky?

Otázky, ktoré kladiem a na ktoré sa pokúšam vytvoriť modely, sú v skutočnosti tie isté otázky, na ktoré sa pokúšali odpovedať už starovekí filozofi (napríklad Gréci). Ich modely, podobne ako moje, sa zakladali na ich chápaní toho, ako svet, vesmír a zákony vedy fungujú.

Z moderného hľadiska som atavizmus, pretože cieľom modernej vedy je rozdeľovať, oddeľovať a pozerať sa na veci z väčšieho detailu skrze vynikajúci mikroskop, ktorý - napriek jeho hĺbke detailu - vynecháva pri svojom skúmaní množstvo vecí. Pri snahe definovať veci tak mikroskopicky sme, myslím si, "vyliali dieťa z vaničky spolu s vodou". Zamietli sme veci, alebo sme zúžili ohnisko svojej pozornosti do takej miery, že sme dosiahli bod, kde už nevidíme to, čo sme pôvodne hľadali. Takže, istým spôsobom potrebujeme urobiť krok späť ku klasickejšiemu prístupu a myslím si, že to je to, o čo som sa pokúsil vo svojej knihe Spiritual Universe. Pozerám sa na niektoré z hlbších filozofických otázok, ako je napríklad "Čo je to duša?"

JK: Kto významne ovplyvnil vašu prácu? Kto sú ľudia, ktorí vás skutočne ovplyvnili?

FAW:
Bolo veľké množstvo ľudí, ktorí mi boli učiteľmi, nie nevyhnutne preto, lebo som išiel ich smerom, ale preto, že ma inšpirovali k tomu, aby som sa vybral svojím vlastným smerom. Na vedeckom poli to boli v zásade dvaja fyzici, ktorí boli pre mňa inšpirujúci. David Bohm bol fyzikom, ktorého som poznal vcelku dobre a ktorý bol veľkou inšpiráciou, pretože som s ním dokázal tráviť čas a byť s ním v interakcii. Rozprával mi o svojich predstavách a teóriách a tie debaty na mňa zapôsobili.

Druhým bol Richard Feynman, ktorý učil sériu prednášok v spoločnosti, kde som pracoval. Už len tým, že som dokázal byť na jeho prednáškach, som videl originálnu myseľ pri práci. Bol veľmi intuitívny, veľmi zábavný, bezočivo trúfalý a vôbec nie to, čo som od fyzika očakával - tento muž bol živý. Kedykoľvek som počul jeho prednášku, vždy inšpirovala čosi nové v mojom myslení.

Ľudia, ktorých som nikdy nepoznal, ale ktorých práce som čítal, ma takisto ovplyvnili. Albert Einstein, napríklad, ma celkom isto ovplyvnil primárne kvôli svojej pokore, svojou humánnosťou, a svojím veľkým a výnimočným rozchodom s tradičnou vedou, keď urobil svoje originálne dielo. Otvoril víziu fyziky mimo hraníc obyčajného sveta a predsa, jeho pravda v teórii relativity mala "žiarivosť". Jeho debata o správaní svetla bola veľmi vzrušujúca. Neskoršie to boli spisy Erwina Schroedingera, ktorý bol otcom kvantovej mechaniky a ktorý je ešte stále pre mňa inšpiráciou, rovnako ako aj Werner Heisenberg.

Duchovne som bol do značnej miery ovplyvnený budhistickým myslením a tými, ktorí vysvetľovali budhistickú cestu. Považujem ich za celkom roztomilých a je zaujímavé, že mnoho fyzikov sa riadi budhistickými princípami, čo napokon asi veľmi neprekvapuje.

Ovplyvnili ma tiež Jung a Freud. Hoci sa uberali veľmi odlišnými smermi, na ich spôsobe myslenia som nachádzal čosi originálne, čo ma vzrušovalo.

JK: Budha, samozrejme, neveril na existenciu duše.

FAW:
Áno, to je pravda. Budha mal znamenitú schopnosť vidieť to, čo je možné vidieť a zapodievať sa tým, čo je. To učinilo jeho prístup k duchovnu alebo ku ľudskému problému existencie veľmi osviežujúcim. To sa veľmi podobá na to, čo robí vedec. Snažíme sa upustiť od všetkých domnienok a predpokladov o tom, ako by veci mali byť, a zapodievať sa vecami tak, ako sú. Hoci to nie je vždy možné, napriek tomu je to základom budhistického myslenia.

K: Aké sú vaše definície duše, ducha, hmoty, seba a vedomia - hlavných konceptov, o ktorých diskutuje vaša kniha? A môžete vysvetliť vzťahy medzi nimi?

FAW:
Pre začiatok by som chcel zdôrazniť, že podobne ako starovekí filozofi, aj ja používam metafory ako modely, založené na mojom chápaní toho, ako funguje fyzický svet. Používanie metafor mi umožňuje vysvetliť veci, ktoré sú neznáme, pojmami, ktoré sú známe, aspoň mne samému.

Napríklad, takmer všetky z týchto konceptov - duša, hmota, bytostné Ja, duch a vedomie - možno definovať predstavením si dvoch základných predmetov. Jedným je vibrujúca struna akú môžete vidieť na husliach, druhým je zrkadlo, ktoré odráža späť obrazy "reálneho" sveta. V mojich modeloch majú obidva miesto v kontexte kvantových teórií.

Ducha možno teda pripodobniť vibráciám struny, a aby to bolo použiteľnejšie, predstavíme si strunu nekonečne dlhú a iskriacu či vibrujúcu, vďaka náhodnému pôsobeniu vzduchu, tepla, či vákua samotného priestoru, náhodne fluktuujúceho. Toto vibrovanie je pohybom ducha.

Neprestajný pohyb, energia, či život, je modusom operandi struny, alebo ducha. U modernej vedy je táto predstava vibrujúcej struny lokalizovaná vo vákuu prázdneho priestoru. Fyzici chápu, že môžeme modelovať vákuum, akoby bolo naplnené týmito vibrujúcimi strunami a takto sa vákuum samo stáva vibračným a je prirodzeným miestom, kde hľadať ducha.

Duša je odrazom vibrácií vákua vo sfére času. Čas (a duša) sa rozširuje od počiatočného a konečného bodu času, ktoré sú známe ako Big Bang a Big Crunch (Veľké zavržďanie). Duša sa odráža od týchto vibrácií tak, ako sa obraz odráža od zrkadla, a stelesnenie duše v materiálnom substráte je to, čomu vravím "bytostné Ja" alebo "proces bytostného Ja". Duša sa musí k sebe v tele neustále vzťahovať a preto jej základné záujmy súvisia s prežitím tela, našej materiálnej podstaty. Duša však nie je nevyhnutne stelesnená, ale bytostné Ja áno.

Čo je vedomie? Vedomie sa objavuje tam, kde je reflexia, odrážanie. Čo je odrážané závisí od formy vedomia. Ak hovoríme o prvotných odrazoch od počiatku a konca času, vtedy odrážanie vytvára vedomú dušu. Keď ide o odrazy od bodov v priestore, vtedy sa tieto stávajú v podstate nevedomými kúsočkami hmoty.

Bytostné Ja, pretože je odrazom čohosi, čo je vedomé (duša) v hmote, ktorá je nevedomá, má oba prvky. Takže bytostné Ja je vedomé aj nevedomé. Toto potom ponúka model pre to, čo máme na mysli pod vedomím a nevedomím, v tom, že existuje vedomie, odrážajúce nevedomý materiál.

To, čo robí popis týchto vecí ťažším je to, že sú živé a prebiehajú - nie sú to statické objekty. Bytostné Ja nie je statické. Večne sa mení a odráža čosi hlbšie, dušu. Bytostné Ja je vždy vtelené alebo obsiahnuté v niečom. Je vždy odrazom duše, ktorá je sama v tele. Takže výzva, ktorej čelíme, je definovať skôr procesy, než entity samotné.

JK: Môžete vysvteliť teóriu, ktorú ste práve spomenuli, teda to, že vesmír ako ho poznáme, jestvuje vo vákuu?

FAW:
Je to skutočne pozoruhodné. Jeden veľký filozof a vedec, menom Arthur Eddington, nám dal model pre pochopenie tohto konceptu. Ako Arthur poukázal: som tu, sedím pri stole a píšem tento dokument. No keď popisujem tento "reálny" stôl jazykom vedy, ako jej rozumiem ja, je to duch, popravde pozostáva z atómov, ktoré sú samy o sebe zväčša prázdnym priestorom.

Ak sa pozriete na objekt veľkosti jadra atómu a porovnáte ho s celým atómom, zistíte, že je to jedna časť zo sto miliónov milárd, alebo niečo podobne smiešne malé. Takže vesmír, pozostávajúci z atómov, je zväčša vákuom: z väčšej miery je prázdny! Neexistuje tu nič také, čo by sa dalo nazvať materiálnym svetom!

Keď pochopíte tento koncept, radikálne vám to zmení pohľad na vesmír, a vákuum a prázdny priestor, ktorý nikdy nepominie, sa stáva jedinou uchopiteľnou a skutočnou vecou, ak sa na to pozriete ako Eddington.

JK: Hovoríte tiež o duši, ktorá sa chce prejaviť v hmote, čo vytvára neustále napätie, ktoré bytostné Ja vníma ako túžbu.

FAW:
Áno. Ten proces vyzerá takto: Jestvuje nediferencovaný duch, ktorý je vedomý aj nevedomý. Aby sa stal vedomým, musí odrážať a to vytvára čas. Ďalšie odrazy v priestore formujú hmotu, takže teraz máme prietor, čas a hmotu. Akonáhle sa stane toto, zdá sa, že je tu túžba vystúpiť z času do priestoru... to by bola manifestácia, prejavenie sa. Takže, vychádzajúc z rýdzeho činu do niečoho netečného, inertného, je tu vždy niečo, čo čin zastaví: odpor. Zdá sa, že jestvuje potreba vytvárať odpor sebe samému, čo je túžba.

Kabalisti hovoria o tom často - že odpor je pre život potrebný. Odpor je, takpovediac, pre ducha potrebný, aby sa poznal. Je to ako mýtus o Narcisovi, či ako mýtus o psovi s kosťou v papuli, ktorý sa pozrie do rieky a uvidí väčšiu kosť. Akosi, len čo existuje prostriedok, ktorý umožní to, aby prebehol odraz, objavuje sa túžba. Možno to je základná iskra túžby.

Mohla by to byť túžba, akú všetci máme voči sebe, alebo túžba byť zamilovaní, alebo základná sexuálna túžba, ktorá je fundamentálnou energiou. V základe každý z nás túži, pretože pretože chceme vyjadriť a prejaviť lásku k sebe. Netúžime po druhom, to, po čom skutočne túžime, je skutočné spojenie so sebou samými a veríme, že to vidíme v druhom. Myslím si, že to je to, čo znamená byť zamilovaný. Je to vypadnutie z vákua do hmotného. (Tu bola použitá slovná hračka: v angličtine sa "zamilovať sa" povie "to fall in love", doslova "padnúť, upadnúť do lásky". Veta "vypadnutie z vákua do hmotného" znie v orig. "falling out of the vacuum into the material" - pozn. prekl.)

JK: Rúmí opisuje svoju túžbu ako "vznášanie sa v láske".

FAW:
To je iné. Vznášanie sa v láske by bolo súcitom. Túžba vznášať sa v láske sa veľmi líši od túžby zamilovať sa, pretože je tu asociácia s "upadaním do lásky" uspokojenia zmyslov tela, kdežto vznášanie sa v láske je takmer zriekaním sa tejto potreby uspokojovať zmysly.

JK: Ak budú ľudia vedome rozvíjať sebareflektujúce vedomie a zodpovednosť, ktorá s tým ide ruka v ruke, ako vidíte našu úlohu v evolúcii vedomia a rozvoja ľudstva?

FAW:
Zdá sa mi byť evidentným, a možno to začne byť evidentné aj pre iných, že vedomie a hmota nie sú také oddelené ako si väčšina ľudí zvykne myslieť. Hoci bolo populárnym presvedčením, že myseľ sa zapodieva iba vecami mysle - myšlienkami, pocitmi a podobne - a že telo sa zapodieva fyziologickými vecami, a že medzi nimi dvomi v skutočnosti niet žiadnej komunikácie.

Po výskumoch, ktoré som vykonal pre Duchovný vesmír, sa mi zdá, že poznanie si možno predstaviť ako stelesnené. Nie v metaforickom zmysle, ale doslova vtelené v hmotnom zmysle. Poznaie možno meniť biológiu a fyzickú štruktúru veci, ktorá má toto poznanie. To, ako sa toto poznanie vyjadruje, prejavuje, môže naozaj zmeniť telo. Inými slovami, existuje možnosť, že môžeme zmeniť seba tým, ako a čo sa naučíme a dozvieme, ako a čím sa informujeme a čo s tou informáciou urobíme.

Ak sa ma opýtate ako to robím - dokážem sa vzniesť zo zeme, či premeniť oblak na dážď? - o tomto nehovorím. To, o čom tu rozprávam, je to, ako môže myslenie ovplyvniť nervový systém tela a mozog.

Pre mňa prevzatie časti zodpovednosti za to značí byť čo najotvorenejší a čo najviac dôverovať tomu, čo viem. Myslím si, že ak by boli ľudia otvorenejší a viac si dôverovali a keby druhí nereagovali násilím na to, čo druhý človek vyjadruje, naučili by sme sa od seba navzájom omnoho viac. Mohli by sme byť ľudskejšími, než sme boli doposiaľ.

Takže, zodpovednosťou sa mi zdá byť to, že tí z nás, čo majú toto rozšírené vedomie, majú pokračovať v rozvíjaní, písaní, hovorení a stretávaní sa s ľuďmi, uznávajúc, že vaša prítomnosť, vaše slová a vaše postoje robia viac, než len to, že vyjadrujú vás či vašu myseľ, ale ovplyvňujú myseľ vcelku. Myslím, že to je dosť.

ZDROJ: http://dreamingwolf.host.sk/

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 7021   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
May 24, 2015

dsc_2270.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE