ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47886

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 117 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Louisserma

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Úzkosť z voľného času
@ spoločnosť     7.4. 14, 15:02

Čo urobíte, keď zistíte, že budete mať pár hodín voľno? Organizujete si okamžite stretnutia s priateľmi? Tešíte sa, že si zahráte počítačové hry? Pôjdete si zabehať s priateľmi či nakupovať medzi ľudí? Bojíte sa byť osamote len tak?

Voľný čas v postmodernej spoločnosti sa stal významnou kategóriou spoločenského života, ktorý rozsahom presahuje čas práce. A tento voľný čas vnímame ako priestor pre prežívanie vlastných radostí, emócií, slasti, dobrodružstiev. Karol Marx v Ekonomicko-filozofických rukopisoch upozornil, že „bohatstvo národov sa nemeria množstvom hmotných statkov, ale množstvom voľného času, ktorý spoločnosť dokáže ponúknuť svojim členom k všestrannému a tvorivému rozvoju.“ Marx bol optimista, vizionár, ktorý veril v osvietenskú ideu prirodzeného vývoja k morálne a vzdelanostne lepšiemu Človeku, ktorý má chuť pracovať na sebe, vzdelávať sa a chce byť morálnou autoritou.

Svet súčasnej zábavy môžeme vnímať ako spôsob budovania individuálnej slasti v priestore voľného času. Na druhej strane dostávame sa do situácie, kedy dar voľného času pre nás predstavuje narastajúce množstvo úzkosti. Timothy Leary vo svojej knihe Chaos a kyberkultura na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia napísal, že v 21. storočí „budou sice stále existovat staré židovské, křesťanské a muslimské sekty, avšak jejich vliv se téméř vytratí ve srovnání s kratochvílemi a zábavou.“ Etickú teozofiu vystriedala rýchlosť prítomnej slasti, cestu za dobrom okamžitý orgazmus spotreby. Slasť chvíle si však potrebujeme neustále opakovať, pretože rozkoš nám prekrýva úzkosť samoty. 

Sme v desivej situácii, náš pracovný život trvá 40 hodín, zvyšných 128 hodín týždňa je vyplnených spánkom a nutnosťou organizovať si volný čas, nutnosoťu byť samými sebou. V škole nás tejto zručnosti nikto neučí, vstupujeme do prostredia reálneho života z prostredia ako-tak organizovaného rodičmi s diametrálne odlišnou životnou skúsenosťou, so školskými vedomosťami, ktoré nás nepripravia ani na pracovný život a ani na schopnosť zmysluplnej konzumácie voľného času v prospech dosahovania nejakých cieľov. Idea, že sa budeme vzdelávať, prijímať náročné informácie v momente, keď sa môžeme stať priam závislými na banalite, sa stáva smiešnou paródiou na naivné myšlienky osvietenstva. Je jednoduchšie sledovať, ako sa parobci s holkejkami preháňajú na ľade za gumovým krúžkom a túto činnosť intelektualizovať, než sa venovať hoci len pochopeniu textu.

Ročne míňame enormné výdavky na voľnočasové aktivity. V USA sa minulo v minulom roku vyše 20 miliárd dolárov na počítačové hry, herné konzoly a smartfónové herné aplikácie. Výdavky na healthy living – rekreačný šport, „zdravú stravu“, wellness – sa pohybujú v rovnako závratných sumách. Priemerný vek hráča počítačových hier je 30 rokov. Počítačové hry sú pritom dokonalým únikom pred strachom z voľného času, úzkosťou z nutnosti byť sám so sebou. Obrovská ponuka „hyperkonzumnej spoločnosti“ – povedané s Gillesom Lipovetským – nás stavia pred výrazne individualizovaný život. Vyberáme si to, čo chceme prežívať, pritom stále vieme, že je tu ešte veľa ďalších možností toho, čo môžeme prežívať. Sme frustrovaní z toho, že ponuka je omnoho širšia, ako naše reálne možnosti. Čiže aj náš zážitok prežívame s vedomím, že mohol byť iný, keby sme zažili niečo iné. Intenzívny pocit frustrácie z voľného času sa znásobuje sociálnymi sieťami, kde zdieľanie zážitku sprevádza očakávanie obdivu, potľapkania po ramene, ale zároveň aj závisť, že ten iný zažil niečo, čo som ja ešte nezažil, ale mohol by som.

Oslobodenie sa od pocitu „Ja“ a zaradenie sa do kolektívu, je dnes nemožné. Každý z nás je sám, vydaný napospas zvodom hyperkonzumnej ponuky instantných pocitov, štylizovaných predstavení „autentickej“ turistickej zábavy, virtuálnych svetov a inscenovaných zážitkov. Ale čo keď sa deje niečo ešte zážitkovejšie niekde inde v momente, keď prežívam niečo tu a teraz?

Martin Kasarda

Zdroj: http://www.jetotak.sk/editorial/uzkost-z-volneho-casu



pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 12975   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE