ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:54016

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 57 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: Ahgxalaupe

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Ako sociálny štát skorumpoval Švédsko
@ spoločnosť     18.2. 14, 02:51

Starí ľudia vo Švédsku hovorili, že byť Švédom znamená mať vlastné zdroje na živobytie, byť schopný postarať sa sám o seba a nikdy byť bremenom na cudzích bedrách. Nezávislosť a tvrdá práca boli obecne prijímanou predstavou o slušnom živote a spoločným vnímaním morálky. To bolo ešte pred necelými sto rokmi .
 
Moja už zosnulá babička hovorievala, že sa so svetom stalo ničo zlé. Bola hrdá na to, že nikdy nežiadala o cudziu pomoc, že sa vždy mohla spoľahnúť na seba a svojho manžela a že sa spolu dokázali celý život starať o rodinu. Som rád, že keď v úctyhodnom veku 85 rokov zomrela, bola táto jej dôstojnosť stále nedotknutá. Bremenom nebola nikdy.
 
Moja babička sa narodila v roku 1920 a patrila do poslednej generácie, ktorej bola táto osobná hrdosť vlastná, s pevnou a hlboko zakorenenú morálkou, ktorá bola pánom svojho svoj osudu nech sa dialo čokoľvek. Jej vrstovníci zažili dve svetové vojny ( hoci sa ich Švédsko priamo nezúčastnilo) a boli vychovávaní chudobnými švédskymi farmármi a priemyselnými robotníkmi. Tí boli svedkami a hnacou silou švédskeho “zázraku”.
 
Ich morálka im zaisťovala prežitie za všetkých podmienok. Ak mzda na prežitie nestačila, pracovali jednoducho viac a dlhšie. Sami boli architektmi a budovateľmi vlastných životov, aj keď to často znamenalo tvrdú prácu a prekonávanie zdanlivo beznádejných situácií.
   
Ochotne ponúkli pomoc potrebným hoci sami mali len málo, ale ťažko by nejakú aj ponúkanú pomoc prijali. Boli hrdí na to, že sa dokázali postarať sami o seba, pestovali si nezávislosť na druhých a boli radi, že nikdy nemuseli žiadať o pomoc. Súdili, že ak to nezvládnu sami, nemajú na pomoc od iných nárok.
 
Napriek tomu z nejakého dôvodu uverili sľubom politikov, že je potrebné pomôcť “slabým”, čo bola kategória ľudí, ktorá vtedy neexistovala. Kto by bol ochotný priznať, že sa o seba nedokáže postarať? Tí dobrí a ťažko pracujúci ľudia sa asi domnievali, že taký malý, vpravde samaritánsky príspevok na ozajstné chudákov, musí byť dobrá vec.
 
Teoreticky je to pochopiteľné a vlastne aj závideniahodné. Po boku rodičov sa už vtedy dobrovoľne zapojili do miestnych privátnych sietí, ktoré zariaďovali finančnú podporu pre chorých a nezamestnaných. V ťažkých časoch recesie a rýchlych spoločenských zmien to zaiste bola ďalšia záťaž, ale dobrovoľná a vo vlastnom záujme. Rozsiahlejšia verzia takejto vzájomnej pomoci musela znieť ako dobrý nápad, aj keď by bola financovaná nedobrovoľne, pomocou daní.
 
Bohužiaľ sa tak zrodil sociálny štát, štát blahobytu, ktorý mal dramaticky zmeniť životy ľudí a podstatne ovplyvniť ich morálku. Mohol to nakoniec byť aj úspešný projekt, ak by si všetci zachovali svoju pôvodnú hrdosť, snažili sa zabezpečiť vlastnú existenciu a vyhľadávali by pomoc len keby ju naozaj potrebovali. Mohlo by to snáď fungovať vo svete bez ďalších zmien, čo tento projekt skutočne predpokladá. Svet sa ale trvalo mení a štát blahobytu potrebuje ľudí, ktorí sú silnejší a morálne lepší ako v spoločnostiach, kde tento koncept zavedený nie je.
 
To ale vtedy nikto nevedel a koniec koncov to nie je príliš známe ani dnes. Namiesto toho všetci brali svoju osobnú hrdosť na prácu a rodinu ako prirodzený stav vecí a z ich pohľadu musel tento nový projekt vyzerať zaujímavo. Povedalo sa im, že majú iba prenechať politiku (a trošičku moci) politikom. Musím tu s ľútosťou oznámiť, že to pre švédske obyvateľstvo platí dodnes, Švédi všeobecne návrhy na poskytnutie viac moci politikom vítajú a dokonca požadujú vyššie dane.
 
Solídny základ morálky je dávno ten tam. Na jeho totálne zničenie stačili niečo cez dve generácie – vďaka sociálnym dávkam a koncepcii sociálnych práv.
 
Deti sociálneho štátu
 
Deti generácie mojich starých rodičov a moji rodičia medzi nimi, si rýchlo osvojili a prijali novú morálku založenú na “právach” poskytovaných systémom sociálneho poistenia. Kým staršia generácia by nikdy závislosť na druhých neakceptovala (a to vrátane sociálnych výhod poskytovaných štátom), nič nenamietali proti posielanie mladšej generácie za vzdelaním do štátnych škôl. Som si istý, že im nikdy neprišlo na myseľ, že na vzdelanie svojich detí majú nejaké právo. Skôr prijali a dokonca uvítali to, že ich deti budú mať šancu, ktorú oni sami nemali a to prostredníctvom vzdelanie “zadarmo”.
 
A tak generácia mojich rodičov nastúpila do štátnych škôl, kde sa učili matematiku a jazyky a tiež o tom, ako sú sociálne istoty a štátna morálka skvelé. Poučili sa o fungovaní sociálneho štátu a osvojili si úplne nové (chybné) poňatie práv : všetci občania majú právo – len vďaka tomu, že sú občanmi – na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, podporu v nezamestnanosti a sociálne poistenie.
 
Jedinec, boli učení, má právo na podporu uspokojenia svojich osobných potrieb. Každý má právo na všetky zdroje, ktoré potrebuje na dosiahnutie vlastného a spoločenského šťastia. A každý by mal mať právo na umiestnenie svojich detí v štátnych materských škôlkach, takže každá rodina môže mať dva platy (ale málo času na výchovu detí). Mať “slušný život”, aspoň z finančného hľadiska, muselo pre staršiu generáciu vyzerať ako ohromná šanca.
 
Táto nová morálka sa medzi ľuďmi rozšírila a aspoň v ich mysli sa stala “prirodzeným” poriadkom vecí. Generácie, narodená v priebehu dvoch alebo troch dekád po druhej svetovej vojne, sa líšila od generácie svojich rodičov morálne aj filozoficky. Zvykla si na ohromný povojnový hospodársky rozmach (vďaka tomu, že sa Švédsko nezúčastnilo vojny) a na stále sa rozširujúce sociálnu podporu rýchlo rastúceho štátu. (Kvôli udržaniu rastu sociálneho štátu a uspokojenie požiadaviek ľudu na ďalšie dávky, musela švédska vláda v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch niekoľkokrát siahnuť k devalvácii meny.)
 
Účinok na generáciu, ktorá v tom čase dospela a vstupovala na trh práce bol v zásade dvojaký: zvýšený tlak verejnosti na progresívnejšiu politiku a zlyhanie celej spoločnosti vo výchove samostatných a morálne silných potomkov, ktorí by dokázali byť pánmi nad svojimi životmi.
 
Pokračovanie: http://www.blogovisko.sk/ako-socialny-stat-skorumpoval-svedsko.html

Per L. Bylund, PhD je profesorom na Hankamer School of Business, Baylor University


Juraj Poláček
 


 

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 16912   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE