ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:
vyberte si:

fóra [pravidlá]

zaujímavé odkazy

publikovať článok

vyhľadávanie na stránke



Putnici.sk na FACEBOOKu


Stránky Dr. Jesenského  

prihlásení užívatelia

aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:47940

V tejto chvíli prezerá stránku 0 registrovaných užívateľov 99 anonymných užívateľov.

Vítame nového registrovaného užívateľa: JamesGlone

výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
XML/RSS.



Cyril Höschl: Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám
@ spoločnosť     15.12. 13, 02:06

Živí ho psychiatria, ale hovorí, že celá medicína je sčasti veda, sčasti umenie a sčasti šarlatánstvo a hovorí len čiastočnú pravdu. Zdôrazňuje však, že akákoľvek alternatíva je horšia, pretože nezbiera dáta ani neprináša dôkazy a je založená len na iracionálnej viere. Riaditeľ Psychiatrického centra Praha profesor CYRIL HÖSCHL.
 
Minulú nedeľu skončil v Českej televízii váš seriál Emoce a my. Ktorá z emócií je pre ľudstvo najdôležitejšia?
 
To je veľmi ťažko povedať, pretože takmer pri každej vieme ukázať, aká je dôležitá pre celú fylogenézu ľudstva. Ak ju budeme brať za emóciu, tak to môže byť aj bolesť. Ľudia, ktorí z nejakých dôvodov bolesť necítia, čo je veľmi vzácna porucha, sa uškvaria na prvej peci, o ktorú sa oprú. Bolesť je včasným varovným signálom hroziaceho poškodenia organizmu. Ale podobne by sme mohli siahnuť po emóciách aj v čisto psychickom zmysle slova.
 
Napríklad?
 
Napríklad strach. Kto sa vôbec nebojí, spravidla sa nedožije vysokého veku, pretože podceňuje to, čo sa môže stať. A aj keď je väčšina strachov, ktoré máme, prehnaná či neopodstatnená, tá zostávajúca časť je nutná na to, aby sme prežili a zbytočne sa nevystavili nebezpečenstvu. Ale potom sú aj menej nápadné emócie, ako napríklad depresia.  

Aj tá je pre ľudstvo dôležitá?
 
Depresia je v očiach ľudí absolútne záporná a neužitočná, ale existujú sociobiologické teórie, ktoré ukazujú, že aj depresia je na niečo „dobrá“. Spoločenstvo, kde sa výmeny v spoločenskom rebríčku odohrávajú nekrvavo, dobrovoľným odchodom depresívnych jedincov, je navonok silnejšie, než také, kde sa neustále krvavo bijú o každú priečku. Depresia ochráni tak toho jedinca, ako aj spoločenstvo.
 
Dnes nám už nehrozí šabľozubý tiger, ale strach zostáva. Ako sa mení?
 
Existuje pokus, ktorý sa volá spätné maskovanie – pokusnej osobe ukážete nejaký obrázok a ten okamžite zamaskujete niečím neurčitým. Ak osoba vidí ten obrázok najmenej sto milisekúnd, čo je dosť, aby to prešlo sémantickým spracovaním a aby sa to dostalo na úroveň vedomia, spravidla vie, čo tam bolo. Ak ten obrázok ukážeme len na tridsať milisekúnd, nielenže človek nevie, čo tam bolo, ale vôbec nevie, že tam niečo bolo.
 
Keď človeku, ktorý má chorobný strach z pavúkov, ukážete na tých tridsať milisekúnd pavúka, povie, že tam nič nevidel, ale celý sa rozklepe. Keď sa ho spýtate, čo mu je, povie, že je tam nejaký zlý vzduch alebo niečo podobné. Je to ako z Freuda – pavúk komunikuje len s nevedomím. Takto teda môžete zhruba poznať, aké strachy máme „naprogramované“ a čo sa musíme doučiť za života.
 
Čo sa zistilo?
 
Ľudstvo má predpripravené strachy z takých vecí, ako sú pavúky, hady, hĺbky, ale vôbec nie z takých ako auto alebo telefonát od šéfa, čo sú hrozby súčasnosti. Strachy, ktoré máme od Pána Boha, sa musíme odnaučiť – hady sú predsa za sklom a polovica z nich nič nerobí –, ale aj tak to ide ťažko. Naopak, aby sme prežili, musíme sa naučiť báť vecí, ktoré tam takto pripravené nemáme.
 
Matka nás napomína tak dlho, až sa začneme pri prechádzaní cesty rozhliadať, pretože inak by sme sa nedožili puberty. Musíme sa, skrátka, začať báť hrozieb, ktoré pripravuje súčasná civilizácia – naša hardvérová výbava je dobrá len na to, že sa z nej prevezmú emočné mechanizmy, ale obsah sa treba preučiť.
 
Ako to, že nie všetci zvládnu to preprogramovanie a vyvinie sa napríklad arachnofóbia?
 
Najjednoduchšia, ale nie jediná, odpoveď je, že zlyhalo sociálne učenie. V detstve sa odnaučíme, respektíve naučíme, že pavúčik nič nerobí. Ale stačí jeden traumatický zážitok, uštipnutie, asociácia s niečím traumatizujúcim a sociálne učenie sa naruší v zmysle rozvoja danej fóbie.
 
Svet biologickej a psychologickej výbavy a pochodov je veľmi komplementárny a na to, aby sa vytvoril nejaký patologický jav či psychiatrická choroba, sa musí stretnúť niekoľko okolností – od biologickej vlohy po vplyv prostredia.
 
Dobrým príkladom je schizofrénia. Musí sa pohromade zísť niekoľko rizikových génov, epigenetický vplyv, ako napríklad vírusová infekcia, a keď si potom človek v pätnástich zafajčí marihuanu, len to pridá ku spusteniu choroby.
 
Mal by sa dať každý vyšetriť, aké má predispozície?
 
Pri niektorých veciach to už ide – dá sa zistiť, že máte predispozíciu na Alzheimerovu demenciu, pretože časť z nej je geneticky podmienená alebo má rizikové alely. Ale po prvé, ľudia až tak nechcú poznať svoju budúcnosť a po druhé, stále je to ešte drahé. Pre medicínu to v mnohých prípadoch prestáva byť problém, ale ľudia nechcú byť predmetom sociálneho inžinierstva, pretože by sa toho chopili poisťovne, právnici, dedičia či zamestnávatelia – dali by vám výpoveď, pretože by vedeli, že do piatich rokov budete nepoužiteľná. Skrátka, obracalo by sa to proti ľuďom, ktorých sa to týka, takže je v ich vlastnom záujme, aby to nevedeli.
 
Sú firmy, ktoré ponúkajú za celkom prijateľné peniaze kompletný genetický test.
 
Lenže nie je to také rozšírené, ako sa čakalo v časoch, keď to bola ešte len hudba budúcnosti. Väčšinu to, skrátka, nezaujíma.
 
Nestane sa tak ani po článku Angeliny Jolie, ktorá tak zistila predispozíciu na rakovinu prsníka?
 
Neviem, či to bude také masové.
 
Hovorí sa, že využívame len malé percento kapacity svojho mozgu. Je to mýtus?
 
Hovorí sa to, ale je to veľmi zjednodušené. Skôr ide o to, že pri veľkej časti mozgu nevieme, čo robí, než že by nerobila nič. Je to ako s Windows, kde vám neustále rastie počet všelijakých programov, vy to mažete a aj tak máte na harddisku čoraz menej miesta. Niečo podobné sa deje aj v mozgu, kde sa hromadí veľa odpadu, ale potom sa ukáže, že nie je taký bezvýznamný, ako sme si mysleli.
 
Vedia vedci o mozgu čoraz viac?
 
Určite, ale platí tam to isté, čo o prírode vôbec, teda že hoci toho viete čoraz viac, nemá to absolútny gradient poznania, že by sa na konci vedelo všetko. Je to ako pohyb nekonečnou krajinou, kde poznávate stále viac a viac miest, ale zvyšok – to čo neviete – je nekonečný.
 
Dá sa o psychiatrii hovoriť ako o exaktnej vede?
 
To ťažko, ale pre spravodlivosť treba dodať, že to platí pre celú medicínu. Medicína je sčasti umenie, sčasti veda a sčasti liečiteľstvo, aj keď to lekári neradi počujú. Majú plášte, fonendoskopy – to je spôsob, ako magicky pôsobia na pacientov úplne rovnako ako liečiteľ so sklenou guľou a tlejúcimi tyčinkami. Je to rítus, ktorý má aj mimovedecké aspekty, ktoré zahŕňajú sugesciu, placebo efekt, liečiteľstvo, vieru. V rôznych odboroch sa to uplatňuje rôzne. Keď máte zlomenú nohu, tam je proporcia mágie veľmi malá. Ale je známe, že štatisticky vo víťazných armádach sa rany hoja lepšie ako v porazených. Tam ide o spojenie psychiky s imunitnými a reparačnými procesmi.
 
A čo psychiatria?
 
Psychiatria to ódium vedeckosti nasáva z neurovied – to sú pokusy na zvieratách, genomika, molekulárna biológia, kybernetika. Mimochodom, u nás zamestnávame psychológov, ktorí sa viac ako „duchárstvu“ venujú spracovávaniu dát.
 
V čom spočíva umenie v medicíne?
 
To umenie spočíva v schopnosti, ktorá je skôr intuitívna, vytvárať vo vzťahu k pacientovi atmosféru, ktorá na pacienta pôsobí priaznivo. Môžete si všimnúť, že sú lekári, ktorí vám sadnú – nedokážete posúdiť ich kvalifikovanosť, ale celkový umelecký dojem je úžasný. No a u iných je to naopak. Nie je to vedecky uchopiteľné, ale funguje to.
 
Keď je chirurg urastený, mierne prešedivený a je optimistický, pôsobí lepšie, ako jeho opak. V jednom výskume sa napríklad ukázalo, že entuziastickí lekári pomáhajú uľaviť od bolesti viac ako skeptickí.
 
To je voda na mlyn všetkým vyznávačom alternatívnej medicíny, odporcom očkovania a podobne.
 
Vlny odklonu od racionality a príklonu k liečiteľstvu sa v dejinách objavujú periodicky a nezáleží na tom, či medicína svoj nie úplne vedecký pôvod priznáva, alebo nie. Závisí to skôr od reputácie racionality, osvietenstva, od rozvoja existenciálnych epidémií ako „fin de siècle“.
 
Keď sa blíži koniec storočia, je vždy dramatický nárast iracionálnych javov, rôznych horoskopov, aztéckych kalendárov, ale vždy to opadne. Iracionalita môže byť aj obranným mechanizmom, keď je poznatkov toľko, že sú nimi ľudia zavalení a chcú cieľ dosiahnuť úspornou skratkou.
 
Nadobúda to rozmery epidémie.
 
To, že medicína vám nehovorí úplne pravdu, je fakt, pred chvíľou sme to priznali, ale najhoršie je, že akákoľvek alternatíva je ohľadom pravdy na tom ešte oveľa horšie. Vo chvíli, keď ťažko vydobytú a len čiastočnú pravdu založenú na snahe prinášať dôkazy, zbierať dáta, veriť len tomu, čo skutočne dokážem, vymeníte za iracionálnu skratku k pravde, ktorá nie je ničím podložená, ani prácnosťou uvažovania, ale len sugesciou alebo vierou, tak vlastne kupujete diabla vo vreci, ktorý je oveľa horší a oveľa menej podložený skutočnosťou než to, čo kritizujete.
 
Musí mať človek nejaké predispozície na to, aby veril konšpiračným teóriám?
 
Určite, máme ich všetci. Konšpiračné teórie sa najlepšie rozvíjajú v teréne, ktorý je zmesou sklonu k iracionalite, trošky mysticizmu, ale hlavne paranoidity, to znamená podozrievania, hľadania vinníka, ktorý za všetko môže. Príkladom sú kognitívne schémy, ktoré uvádza Paul Salkovskis, jeden z otcov - zakladateľov kognitívno-behaviorálnej psychoterapie.
 
Pokračovanie: http://www.sme.sk/c/7038615/cyril-hoschl-kto-nerozumie-svetu-veri-konspiraciam.html
 
Tomáš Gális, Denisa Gura Doričová

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

čitateľov: 17713   verzia pre tlačiareň

Hľadaj užívateľa podla nicku /zadaj aspoň 2 písmená/:


fotogaléria
Dec 07, 2017

dsc_2301.jpg / fotky užívateľov

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

čítaj poznámky (0)
napíš poznámku

prezri si archív(612) :

general(140) / ilustračné(153) / zvláštne lokality(214) / fotky užívateľov(105)

vložiť obrázok do galérie



powered by EDGE