Rollright

Zo začiatku som ani nevedela, čo to máme takmer za humnami. Chodila som tadiaľ štyri razy denne, ale v tejto časti Anglicka sú všetky cesty olemované živými plotmi a stromami, takže človek nemá šancu vidieť okolitú krajinu. Tá neustála zeleň vo mne vyvoláva pocit že som na dovolenke, kolegyňa naopak, tá mala pocit že z toho zeleného zošalie, kam pozrie, tam zeleň, no brrrr

Je to len taká malá vedľajšia cesta, dokola len kríky, stromy a polia. Žiadna budova na dohľad. Bránička do kríkov a šípka označovala že tým smerom je čajovňa, ale žiadnu budovu som nezazrela, musí to byť niekde za kríkmi. Aj som pozerala či tam neuvidím niečo zajímavé, ale nič. Raz som tam videla aj slovenský autobus, nechápala som čo tam robí, veď sa na tú úzku cestu ani nezmestí. Xex, pomyslela som si, že asi hľadajú lacné wécé.

V jednej časti je cesta rozšírená tak aby mohlo zaparkovať zopár áut a neustále tam chodia ľudia. No po čo tam tí ľudia chodia?

Až potom okolo beltainu som tam zastala aj ja, na maličkej tabuľke pri bráničke bolo napísané “Rollright stones”, tak som sa odvážila vojsť … a prekvapko!

Dolmeny.

Niečo ako Stonehenge, nie síce také veľké, ale staršie.

Šepkajúce kniežatá boli postavené takmer 4 000 pred Kristom. Jedno z nich je úplne ukrutne hrozné – ozajstný strážca podsvetia. Toho fotím najviac, mám ho rada.

Legenda vraví, že ich nesmiete pozorovať o polnoci, lebo ak uvidíte ako sa pôjdu napiť dole k potoku, tak zošaliete alebo zomriete.

Kamenný kruh je zvláštny. Vyše sedemdesiat kameňov, ktoré diabol nikdy nedovolí presne spočítať, ak Vám vyjde rovnaký počet tri razy za sebou, môžete vysloviť prianie, určite sa splní.

Kruh ma najprv neuchvátil, až kým som v ňom nenašla to svoje miesto. Nie tam, kde stojí najvyšší, ani v strede /chvalabohu/, ale jedno miesto mi pripadá veľmi známe a príjemné, tam sa vždy postavím. V noci v tom kruhu môžete zbadať tancujúce víly.

Viem si predstaviť ako to pravekí ľudia stavali. Kamene nie sú také veľké ako v Stonehenge, najväčší má ledva 5 ton, ale makajú, potia sa, a okolo nich pobehuje nejaký staroveký Nairam a vykrikuje: “Vy tupci, dáte sa opiť rožkom, žiadne zvláštne sily tu nie sú, to by som videl, to by veda dokázala, to len šéf vás chce mať v hrsti!”

Veda to v súčasnosti dokázala, a pravekí ľudia to pravdepodobne vedeli vycítiť vďaka tomu, že si všímali aj veci neviditeľné. Zvláštne prstence energie, ktorá nie je konštantná, ale pulzuje a ľudia ju zrejme nielen cítili, ale aj využívali.

Dnes je to miesto plné ezoterikov, liečiteľov, turistov a chorých. A ja sa tam na chvíľu zastavím skoro každý deň. Aj keď … neviem prečo, veď kamene sú väčšinou všetky staré